Kým Hitler spal: Deň D , Rommel a tanky
Prinášame zaujímavú analýzu nasadenia nemeckých tankových jednotiek v severnom Francúzsku v období bezprostredne predchádzajúcom vylodeniu v Normandii. Autor Joseph V. Micallef je jedným z najpredávanejších autorov vojenskej histórie.
Jedna z vytrvalých debát medzi vojenskými historikmi a generálmi sa točí okolo rozhodnutia Adolfa Hitlera priamo kontrolovať dispozíciu tankových jednotiek v severnom Francúzsku v období bezprostredne predchádzajúcom vylodeniu v Normandii.
Základné prvky diskusie sú dobre známe. Otázkou je, či by iné nasadenie tankových jednotiek ovplyvnilo výsledok D-Day? Konkrétne, ak by Hitler nasledoval plán poľného maršála Erwina Rommela na umiestnenie tankových jednotiek dopredu pozdĺž pobrežia, Nemci by úspešne odpudili spojenecké pristátie v Normandii?
Na jeseň roku 1943 bolo jasné, že Spojenci plánujú inváziu do západnej Európy. Presná poloha však bola stále predmetom diskusie. Britský premiér Winston Churchill navrhol ako možné miesto pristátia južné Francúzsko alebo Grécko. USA naliehali na pristátie v severnom Francúzsku, pretože to by ponúklo najkratšiu cestu do nacistického Nemecka a Porúria, jeho priemyselného srdca. Sovietsky vodca Josef Stalin tlačil na otvorenie druhej fronty. Nakoniec Churchill súhlasil s podporou pristátia v severnom Francúzsku.
V októbri preniesol Hitler Rommela a štáb armádnej skupiny B zo severného Talianska do Francúzska. Rommel bol poverený posilňovaním Atlantického múru, série opevnení, ktoré viedli z Nórska do Pyrenejí. Spočiatku sa armádna skupina B (15. armáda a 7. armáda) hlásila priamo Hitlerovi. V januári 1944 však bola pod velením poľného maršala Gerda von Rundstedta, ktorý bol veliteľom západných vojsk. Rundstedt mal tiež armádnu skupinu G (1. a 19. armáda), ktorá bola zodpovedná za obranu Francúzska južne od Loiry.
Všetky ozbrojené sily na západe však boli oddelené od Rundstedtovho velenia. Boli organizované do Tankovej skupiny západ, pod velením gen. Leo Geyr von Schweppenburg, a boli hlásené priamo Hitlerovi. Tanková skupina západ sa skladala z 2., 21., 116., 1. SS, 12. SS, 17. SS, 2. SS, 9. a 11. tankovej divízie. V skutočnosti sa von Schweppenburg tiež hlásil von Rundstedtovi, ale akékoľvek operačné nasadenie tankových divízií muselo byť potvrdené Hitlerom.
Rommel veril, že spojenecké vylodenie bude niekde medzi Dunkerque a ústím rieky Somme, pričom najpravdepodobnejšia oblasť je medzi Calais a Boulogne-sur-Mer. Táto oblasť bola na sever od pláží Normandie. Okrem toho rieka Seina delila túto zónu od Normandie.
Delta pri ústí Seiny bola veľká a celá dĺžka rieky od Rouenu po Le Havre pri ústiach rieky bola močaristá. Pohybujúce sa vozidlá medzi týmito dvomi zónami by často vyžadovali spätnú jazdu asi 50 míľ vo vnútrozemí a prechádzali cez Rouen. Navyše, niektoré mosty cez Seinu nemohli zvládnuť hmotnosť tankov, alebo ich dopravných prostriedkov, čo ďalej komplikovalo prenos zariadení medzi týmito dvoma zónami.
Nemecká vojenská doktrína sa zakladala na trojnásobnom prístupe k vylodeniu v Normandii: hĺbková mobilná obrana, rozšírená o významnú úlohu udržať spojeneckých votrelcov pod kontrolou, kým mobilná strategická rezerva nebude pripravená na rozhodujúci protiútok. Mobilná rezerva by mala byť vhodne umiestnená na zadnej strane prednej línie, aby sa zabránilo jej predčasnému angažovaniu a umožneniu, aby bola nasmerovaná rýchlym ťahom proti slabým miestam nepriateľovej hlavnej sily.
Táto doktrína pôsobila na východnom fronte v roku 1941 pôsobivo dobre, čo umožnilo nemeckým tankovým divíziám a ich podpornej mechanizovanej pechote prelomiť slabé miesta v sovietskych líniách a potom vykonať obrovské obchvaty na obkľúčenie nepriateľských síl. Týmto spôsobom boli celé ruské armády obklopené a decimované počas počiatočného nemeckého ťahu do Sovietskeho zväzu v lete 1941.
Rommel sa týmto postupom zaoberal. Po prvé, na základe svojich skúseností proti spojeneckým silám v severnej Afrike veril, že spojenecká kontrola nad vzduchom by bránila pohybu divízií tankov zo zadných oblastí na predné línie. Tanky by sa museli pohybovať potme, alebo keď poveternostné podmienky znemožňovali letovú prevádzku. Podľa Rommela by sa strategická rezerva dostala pod útok spojeneckých leteckých a námorných síl dlho predtým, než by sa mohla zahájiť protiútok proti spojeneckým jednotkám, ktoré držia predmostia.
Okrem toho Rommel tvrdil, že francúzske pobrežie bolo úplne odlišné od plochého terénu na východnom fronte, ktorý umožnil rýchly pohyb masívnych obrnených armád. Pobrežné oblasti sa skladali z kombinácie bažinatej pôdy, členenej kopcami a silne zalesneným terénom. Plochy pasienkov, kde by sa tanky dali dobre prevádzkovať, boli rozvetvené živými plotmi, plotmi tvorenými úzko rozmiestnenými líniami starých stromov a kríkov a lesmi. V tomto teréne, Rommel veril, že by bolo ťažké hromadne obrnenými jednotkami zasadiť smrteľný úder spojeneckým silám.
Namiesto toho Rommel tvrdil, že invázna sila musí byť zničená vo vode a na plážach, kde by mali malé krytie, alebo palebnú podporu. Jeho navrhovaná stratégia pozostávala zo statickej obrany pozdĺž pobrežia, opierajúcej sa o betónové kryty a ohromujúcu palebnú silu. Rommel chcel nasadiť tankové jednotky na podporu pechoty ako miestnu taktickú silu, ktorá by mohla zasiahnuť proti slabým miestam spojeneckej línie a mohla by byť nasadená na zabezpečenie akéhokoľvek porušenia nemeckých línií. Správne veril, že spojencom bude nejaký čas trvať kým si vybudujú svoju tankovú silu na plážach a že v prvých 48 hodinách vylodenia by Nemci mali obrovskú výhodu v opevnení.
Rommel požiadal, aby napríklad 12. tanková divízia SS bola umiestnená skôr v Isigny než v Evreux. To by bolo menej ako 10 míľ od pláže Omaha a nie zhruba 110 míľ na východ. Obaja aj von Rundstedt aj von Schweppenburg nesúhlasili. Takisto Heinz Guderian, hlavný inšpektor obrnených vojsk a architekt Blitzkriegu- konceptu použitia masových tankových formácií, na zasadenie rozhodujúcej rany protivníkovi.
Rommel sa obrátil priamo na Hitlera. Namiesto toho, aby sa Hitler stretol s Rommelom, alebo von Rundstedtom, Hitler sa rozhodol vyhovieť obidvom žiadostiam. 2., 21. a 116. tanková divízia bola pridelená armádnej skupine B a pod priamym velením Rommela. Tanková skupina západ si ponechala 1. SS, 12. SS, 17. SS a tankovú divíziu Lehr, zatiaľ čo 2. SS, 9. SS a 11. tankové divízie boli prevedené do skupiny armád G.
Nakoniec, jediná tanková divízia, ktorá viedla významnú akciu počas D-Day bola 21. Divízia neďaleko Caen. Hrala dôležitú úlohu v zmarení anglo-kanadského útoku na mesto a umožnila nemeckým posilám dostatok času na jeho zabezpečenie. Bitka o Caen, ktorá mala pôvodne trvať len jeden alebo dva dni, trvala dva mesiace až do 6. augusta 1944.
Keď správy o spojeneckých vylodeniach dostihli Hitlera, bol v Berghofe, jeho súkromnom dome neďaleko Berchtesgadenu, v bavorských Alpách. Neprijímal správy o vylodeniach spojencov, kým sa okolo poludnia nezobudil. Jeho zamestnanci ho nechceli rušiť. Spočiatku Hitler odmietal vylodenie ako lož. Nakoniec o 16.00 hod., Hitler vydal dve tankové divízie skupiny západ, 12. SS a Panzer Lehr, pre nasadenie na pobreží.
Do 7. júna boli v Caen, kde sa podieľali na obrane mesta. Na začiatku invázie v Normandii malo Nemecko k dispozícii asi 1 400 tankov. Zhruba 400 bolo južne od Loiry s armádnou skupinou G. Zostatok, ktorý zostal v severnom Francúzsku, menej ako 400 sa zapojilo do akcie počas prvých 48 hodín spojeneckej invázie.
Presunom troch divízií tankov prevedených na armádnu skupinu G, Rommel skončil s troma tankovými divíziami. Viedlo to k rozdielu vo výsledkoch vylodenia v deň D? To závisí od toho, ako by Rommel nasadil chýbajúce divízie.
Z troch, ktoré ovládal, bola v Normandii nasadená iba jedna, ďalšie dve boli ďalej na sever smerom k Calais. Trvalo to niekoľko dní, kým ozbrojené jednotky z týchto divízií prešli do Normandie. Napriek jeho naliehaniu, väčšina tankov, ktoré sa zúčastnili bojov počas prvých 48 hodín pristátia D-Day, boli tie, ktoré boli súčasťou rezervnej sily Tankovej skupiny západ.
Rommel očakával, že pristátie spojencov sa uskutoční na sever od delty Seiny a pravdepodobne by tam nasadil väčšinu tankov. Nikdy sa nedozvieme, ako by Rommel použil ďalšie tankové jednotky, ale je pravdepodobné, že len jedna, najviac dve, by skončili v blízkosti pristátia Normandie. Zostatok by bol ďalej na sever, kde Rommel očakával pristátie.
Rommel zostáva vysoko obdivovaný ako brilantný taktik a veliteľ. Vykúpil sa, čiastočne, za svoju úlohu vo Valkyrii, neúspešnom sprisahaní proti Hitlerovi.
Adolf Hitler je na druhej strane typicky odmietaný ako vojensky nekompetentný a ktorého účasť na vojenských operáciách brzdila nemecké vojnové úsilie.
Rommel mal pravdu, keď tvrdil, že spojenecká letecká sila bude brániť pohybu tankových divízií a že sústredenie pancierových divízií na smrteľný protiútok nebude fungovať v teréne Normandie a Bretónska. Na druhej strane, nasadením jednotiek Panzer predtým, ako bolo známe miesto pristátia, Rommel ich zdržal v kritických 48 hodinách .
V spätnom pohľade by držanie tankových divízií v rezerve a potom ich ponáhľanie sa na podporu jednotlivých jednotiek pechoty, namiesto toho, aby ich hromadilo na protiútok, by bolo najlepšou stratégiou, aj keby si spojenecká letecká sila vybrala svoju daň na tankoch. To mohlo byť logickým kompromisom medzi Rommelom a von Rundstedtom, ale keď Rommel obišiel velenie, znemožnil takýto kompromis, našťastie pre spojencov.
Rommelova chyba v nasadení jeho tankových jednotiek bola výsledkom prepracovanej britskej klamlivej Operácie Pevnosť ( Operation Fortitude ).
Joseph V. Micallef
