Úspechy sovietskej protivzdušnej obrany po roku 1945
Portál agitpro publikoval zaujímavý materiál o úspechoch sovietskej PVO, ktorá má po roku 1945 na svojom konte množstvo zlikvidovaných amerických lietadiel i pilotov.
Úlohou PVO je chrániť mestá, vojenské základne, kľúčové prvky civilnej infraštruktúry a tajné objekty pred lietadlami a raketami súpera. Dňa 7.júla oslavujú ruské jednotky PVO svoj hlavný sviatok. V XX. storočí sovietske osádky PVO mohokrát demonštrovali svoje majstrovstvo.
Zrod modernej sovietskej raketovej PVO súvisel s americkými špionážnymi lietadlami
K prvým veľkým úspechom sovietskej PVO patrí zostrelenie amerického prieskumného lietadla Lockheed U-2.
Američania ťažili v období 1950 – 1960 so svojej vzdušnej prevahy nad ZSSR a americkí piloti vo vysokých výškach monitorovali priestor v blízkosti sovietskych hraníc. Američania pri svojich letoch po hraniciach ZSSR s Tureckom, Iránom a Afganistanom zbierali strategické informácie. Vrchol americkej arogancie predstavovali prelety špionážnych U-2 nad ruským územím. Američania boli presvedčení, že Sovieti nemajú ani lietadlá a ani rakety PVO, ktoré by v takejto výške dokázali operovať a ktoré by rýchlosťou stačili americkému Lockheed U-2.
Dňa 9.4.1960 Američania prenikli do sovietskeho vzdušného priestoru a fotografovali tajné objekty na jadrovom polygóne pri Semipalatinsku. Lietadlá U-2 operovali vo výške, kde ich nemali Sovieti ako ohroziť. V ZSSR krátko po tomto incidente nastalo “umývanie hláv”, čo sa neskôr, ani nie 30 dní po tomto incidente, pozitívne odrazilo v zvýšení sovietskej bojaschopnosti.
Dňa 1.5.1960 sa rozhodli Američania v preletoch nad sovietskym územím pokračovať. Zvolili si Prvý máj, aby ešte viac propagandisticky zdôraznili sovietsku bezmocnosť. Prepočítali sa však, nad Sverdlovskom osádka sovietskeho PVO pod vedením majora Michaila Voronova s vtedy najmodernejšími raketami S-75 (2 divízia, 57 raketová brigáda) zostrelila americký Lockheed U-2 pilotovaný pilotom F.H. Powersom.
video U-2 a F.H.Powers
Americký pilot F.H. Powers nečakal, že Sovieti už majú k dispozícii raketu, ktorá ho dokáže zostreliť s 21 km výšky. Raketa poškodila chvost lietadla, F.H. Powers sa musel katapultovať. Dopadol na zem v blízkosti dediny Kosulino, kde ho zajali miestni kolchozníci. Sovieti vystrelili na Powersové lietadlo U-2 niekoľko rakiet,jedna z nich zasiahla aj sovietsky podstatne pomalší MiG-19, ktorý sa snažil čo najviac zo spodu priblížiť k Powersovému lietadlu Lockheed U-2, aby mohol použiť raketu vzduch – vzduch (MiG-19 nedokázal operovať vo výške 21 000 metrov). Pilot MiG-19 Sergej Safronov pri zásahu rakety S-75 zahynul.
Zostrelenie amerického Lochkheed U-2 s Powersom na palube vyostrilo vzťahy medzi ZSSR a Američanmi. Američanom spľasol hrebienok, doba beztrestných preletov nad sovietskym územím sa skončila. Zostrelenie Powersa zapríčinilo vyostrenie vzťahov medzi veľmocami ZSSR a USA a okrem iného zapríčinilo odloženie návštevy amerického prezidenta Eisenhowera v Moskve, Powersa potom Sovieti odsúdili na 10 rokov väzenia. Powers si však pobudol vo väzení len necelé 2 roky, vo februári 1962 ho Sovieti vymenili za Rudolfa Abela, zatknutého sovietskeho agenta v USA.
Ďalší významný úspech si sovietska PVO na svoje konto pripísala dňa 27.10.1962, kedy opäť s raketou S-75 Sovieti zostrelili americké špionážne lietadlo U-2F (sériové číslo AF 56-6676), ktoré pilotoval major Rudolf Anderson so značnými bojovými skúsenosťami z Kórejskej vojny. Major Anderson zahynul, čo Američanov vydráždilo do nepríčetnosti a tento incident v rámci Karibskej krízy veľmi priblížil ľudstvo ku globálnej jadrovej vojne. Krízu sa však podarilo zažehnať a Američania smrť svojho pilota nakoniec predýchali. Keby major Anderson nenarušil kubánsky vzdušný priestor, nič by sa mu nestalo.
Vietnamská vojna (1964 – 1975)
K masívnemu nasadeniu sovietskych PVO prišlo počas Vietnamskej vojny (1964 – 1975). Straty amerického letectva vo Vietnamskej vojne boli vysoké, Američania stratili 3744 lietadiel, 5607 vrtuľníkov a 578 dronov. Leví podiel na amerických stratách má sovietská PVO. Sovieti takisto vybudovali prakticky z nuly severovietnamskú PVO, ktorá takisto výrazne preriedila rady amerického letectva.
Už v júli 1965 boli v blízkosti Hanoja rozostavené prvé batérie PVO SA-75M. Posádky raketových batérii PVO tvorili sovietski špecialisti a vycvičení Vietnamci, ktorí zbierali vojenské skúsenosti. Prvý súboj s americkými lietadlami sa uskutočnil dňa 24.7.1965 severovýchodne od Hanoja, na sovietske SA-75M narazili americké stíhačky McDonnell Douglas F-4 Phantom II. Američania vôbec neočakávali, že sa stretnú so sovietskou PVO. Následne po boji sa Sovieti urýchlene zmenili svoje postavenie, aby sa vyhli odvetnému útoku. Zostrelenie troch amerických Phantomov dňa 24.7.1965 sa začal vo Vietname oslavovať ako deň vietnamskej PVO.
Sovietski odborníci z PVO veľmi rýchlo znížili efektivitu amerických náletov. Američania už nemohli operovať v stredných výškach a museli začať operovať v nízkych výškach, kde boli pred raketami S-75 podstatne bezpečnejší. Na zemi však mali Vietnamci dostatok jednoduchých sovietskych a čínskych systémov PVO, batérie protilietadlových diel si vyberali na americkom letectve vysokú daň. Vďaka sovietskym expertom získali Vietnamci množstvo skúseností a vďaka sovietským odborníkom sa podarilo zvýšiť súčinnosť medzi raketovou PVO, protilietadlovými delostrelcami, stíhačmi, radarmi a jednotkami rádioelektronického boja. Sovieti naučili Vietnamcov používať hlbokovrstvený systém PVO, takže po krátkom období americkej vzdušnej nadvlády (1964 – 1965) sa situácia na vietnamskom bojisku začala prudko meniť v americký neprospech.
V okollí Hanoja a Hai Phongu vybudovali Sovieti tak silnú PVO, že na tieto oblasti Američania silne obmedzili svoje letecké útoky.
Egypt a Blízky východ (1967 – 1970)
Dôstojníci a vojaci sovietskej PVO si zabojovali aj na Blízkom východe. Na jar 1970 odišla do Egypta veľká skupina odborníkov sovietskej PVO a pilotov, ich úlohou bolo vybudovať Egypťanom systém PVO, ktorým by Egypťania dokázali čeliť izraelským útokom. Vzťahy medzi Izraelom a arabskými krajinami boli značne napäté od roku 1967. Na Blízkom východe už Sovieti rozvinuli nový komplex S-125, s podstatne väčším dostrelom ako mal systém S-75.
Prvý úspech si pripísali sovietske osádky S-125 na svoje konto 30.6.1970. Kapitán Maljukin zostrelil izraelský Phantom F-4E, izraelskí piloti padli do zajatia. a dňa 5.7.1970 zostrelil kapitán Zavesnickij ďalší izraelský Phantom F-4E. Dňa 18.7.1970 však Izraelci cielene zaútočili na sovietske PVO a skupina majora Tolokonnikova stratila 8 mužov. Izraelci však stratili štyri stroje, ďalšie tri izraelské bojové lietadlá zostrelila Kutyncevova skupina 3.8.1970. Sovietska PVO v súvislosti s bojmi v oblasti Suezského prielivu nakoniec vysoko bodovala, Sovieti zničili 9 izralekých bojových lietadiel.
Sýrske skúsenosti (2015 – 2019)
Ruské osádky PVO zbierajú bojové skúsenosti aj dnes. Cenným miestom na zvyšovanie bojovej kvalifikácie sa stala Sýria, kde však ruské PVO nebojujú proti nepriateľským lietadlám, ale proti raketám (primitívne rakety teroristov domácej výroby, Grady) a dronom teroristov. Tí sa snažia útočiť na ruskú námornú základňu v Tartuse a leteckú základňu v Hmeimmim.
Základ ruskej vojenskej PVO v Sýrii tvoria Tor-M1 a modifikácie Pancir C-1 (zostrelili 27 rakiet), okrem toho sa v Sýrii nachádzajú ruské systémy S-400 a S-300, tie sa do bojov proti raketám teroristov nezapájajú. Ruská PVO reagovala aj počas vykonštruovaného útoku amerických Tomahawkov (klamstvá ohľadne používania chemických zbraní Asadom) proti americkým raketám a Rusi predali Sýrčanom systémy S-300, Sýrčania ešte majú k dispozícii okrem S-300 aj staršie sovietske S-75 a S-125, s ktorými bránia svoj vzdušný priestor.
Ruskí odborníci PVO zbierajú v Sýrii cenné skúsenosti, pretože v hybridných vojnách sa drony rôznej úrovne čoskoro stanú dôležitou zbraňou a budú sa používať naozaj v širokom meradle.
