Sériová výroba Su-57 spustená, alebo 18 ton ruskej hrdosti na nebi
Na tento deň čakali v Rusku mnohí. Krásavica Su-57, perspektívna viacúčelová stíhačka 5. generácie, nad vývojom ktorej strávili nie jeden mesiac tí najlepší odborníci, je hotová. Záverečné štátne skúšky boli ukončené, všetko je dôkladne preverené. Teraz teda môžu Rusi oficiálne oznámiť dlhoočakávanú správu o svojom najnovšom „bojovom vtákovi“.
Letecká spoločnosť Suchoj (PAO Spoločnosť Suchoj), od roku 2006 súčasť štátnej Zjednotenej korporácie pre stavbu lietadiel (OAK rus., UAC ang.) začala s napĺňaním zmluvy o výrobe a dodávke Su-57, stíhacieho lietadla 5. generácie Vzdušno-kozmickým silám Ruskej federácie – ako v pondelok (29. júla 2019) oznámil úrad slovami Jurija Borisova, vicepremiéra pre obranu a kozmický priemysel, tlačovej agentúre TASS.
“Počas medzinárodnej výstavy zbraní a zbraňových systémov Armija 2019 bola podpísaná štátna zákazka, zmluva medzi Ministerstvom obrany RF a spoločnosťou Suchoj o dodávke viacúčelových stíhacích lietadiel 5. generácie Su-57. Spoločnosť Suchoj spustila výrobu lietadiel z uvedenej zákazky, čím zároveň začala napĺňať svoje záväzky z nej vyplývajúce,“ odznelo v správe úradu vicepremiéra.
Štátna zákazka zahŕňa dodanie 76 kusov lietadiel Su-57 pre Vzdušné a kozmické sily RF.
Výsledkom naplnenia zákazky bude, že Ministerstvo obrany RF získa „najpokročilejšie viacúčelové stíhacie lietadlo 5. generácie, ktoré svojím zaradením do stavu ozbrojených síl výrazne zvýši jej bojové možnosti,“ uvádza sa ďalej v stanovisku úradu.
Úrad vicepremiéra tiež potvrdil predtým zverejnenený harmonogram dodávky prvého lietadla Su-57 Vzdušným a kozmickým silám RF. „Prvé lietadlo bude dodané pred koncom roka 2019“.
Su-57 je viacúčelové stíhacie lietadlo 5. generácie vyvinuté pre plnenie bojových úloh zahŕňajúcich ničenie všetkých typov vzdušných cieľov na krátku aj dlhú vzdialenosť, elimináciu pozemných cieľov nepriateľa a cieľov na mori so schopnosťami prekonať vzdušnú obranu.
Su-57 sa po prvýkrát vznieslo do vzduchu 29. januára 2010. V porovnaní s jeho predchodcami Su-57 v sebe kombinuje možnosti útočného lietadla so stíhacími úlohami, zatiaľčo použitie kompozitných materiálov a inovatívnych technológií ako aj aerodynamiky lietadla zas poskytuje nízku úroveň radarovej a infračervenej stopy.
Výzbroj viacúčelového lietadla budú zahŕňať, predovšetkým, hypersonické rakety. Su-57, stíhacie lietadlo 5. generácie bolo úspešne otestované aj v bojových podmienkach v Sýrii.
Výrobné kapacity sú pripravené pre takpovediac „pásovú“ produkciu stíhačky 5. generácie. Dá sa očakávať, že kapacity budú narastať, pretože objednávok na Suchoja bude viac. V prvom pláne je to vyššie spomenutá objednávka pre ruské Vzdušné a kozmické sily RF. Samozrejme, o ruské stíhacie lietadlá je záujem aj v zahraničí. Nateraz sa však bude výrobca orientovať na výrobu lietadiel hlavne pre ruské letectvo. Popri týchto dodávkach sa však dá zároveň rokovať o potenciálnej výrobe pre cudzích záujemcov. Viacúčelové stíhacie lietadlo Su-57 je tiež dodatočne ďalej modernizovateľné až do generácie 5++. Z toho dôvodu vieme už dnes menovať spektrum potenciálnych záujemcov o kúpu.
Predovšetkým je to Čína. V letectve ľudovej armády ČĽR sú už dnes ruské bojové lietadlá generácie 4++. Sú to Suchoje Su-35. Okrem nich disponuje Peking celým radom bojových lietadiel ruskej proveniencie. Pomimo to sa Čína dlhší čas venuje vývoju a testovaniu vlastného stíhacieho lietadla 5. generácie, no zatiaľ nie s uspokojivým výsledkom. Preto sa ČĽR môže stať jedným z vážnych záujemcov.
Druhým potenciálnym záujemcom o kúpu ruských stíhacích lietadiel (nie nutne o Su-57) je Turecko. Ako si všetci spomíname, Ankara a Washington v súčasnosti nenachádzajú spoločnú reč, k čomu vyústilo, na pozadí dodávky protilietadlového raketového systému stredného a dlhého dosahu S-400 Triumf Turkom, ukončenie spolupráce pri viacučelových lietadlách 5. generácie Lockheed F-35 Lightning II. Vo svetle týchto informácií sa Turecko môže ľahko stať jedným z kupcov bojových lietadiel z produkcie RF. (do akej miery je táto úvaha ruského autora pravdepodobná či dokonca reálna je otázne, bližšie sme sa tejto téme venovali na stránkach AM tu: – pozn. prekl.)
Netreba zabudnúť na Indiu. New Díllí nie je rovnako príliš nadšené z problémov s americkou technikou, preto nebude nič prekvapivé ak uvidíme medzi kupcami Su-57 aj indických predstaviteľov.
V minulosti sa práve technológia stealth na Su-57 stala kameňom úrazu pri možnom uzavretí zmluvy s Indiou. New Díllí sa rozhodlo stiahnuť svoju účasť v spoločnom projekte lietadla 5. generácie FGFA (Su-57) zdôvodňujúc svoj odchod údajným nesplnením ruských záväzkov ohľadom technológií stealth. Avšak niekoľko týždňov dozadu sa nechal najvyšší vojenský predstaviteľ indického letectva počuť, že India predsa len uvažuje o možnosti uzavretia dohody o dodávke Su-57, čaká však – „ako sa osvedčí vo vzdušných silách RF, ako sa prejavia v praxi jeho stealth vlastnosti…“
Nech to už bude akokoľvek, môžeme blahoželať ruskej armáde k tomuto výnimočnému dňu. Západná konkurencia sa do poslednej nádejala, že sa Rusku nepodarí spustiť sériovú výrobu resp. že záverečné štátne skúšky nedopadnú dobre, no týmto nádejám je teraz definitívne koniec.
*Poznámka na okraj: Na strane liberálno-demokratického Západu, resp. jeho predstaviteľa v tej najčistejšej podobe je situácia asi takáto: Lockheed Martin F-22 Raptor, stíhacie lietadlo 5. generácie pre vybojovanie vzdušnej prevahy s technológiou stealth a schopnosťou „supercruise“ (dosiahnutie a udžiavanie nadzvukovej rýchlosti bez použitia prídavného spaľovania), je zaradené v službe od roku 2003, počiatočná operačná spôsobilosť bola dosiahnutá v roku 2005. Po vyrobení 195 kusov (z toho 187 bojaschopných) bola v roku 2012 napokon z dôvodu vysokej ceny zastavená sériová produkcia… Pravdupovediac, smutný koniec možno najlepšieho bojového lietadla súčasnosti. Lockheed Martin F-35 Lightning II, viacúčelové stíhacie a bombardovacie lietadlo, taktiež z kategórie lietadiel 5. generácie, je zaradené do služby od roku 2006. V júli 2015 bola dosiahnutá počiatočná operačná spôsobilosť s typom F-35B (patriacim do stavu US Marine Corps) a v auguste 2016 s typom F-35A armádneho letectva USA. Počet stíhačiek F-35 a ich spokojných užívateľov utešene narastá, jednotková cena klesá a zároveň sa priebežne prejavujú detské choroby. A ako vravia naši demokratickí komentátori a odborníci, tieto nedostatky sú odstraňované ak sa tak medzitým už nestalo…
Čo sa týka druhého vzoru svetovej liberálnej demokracie, (a teda vlastne aj nás, ako člena spolku…), Európska únia nebude mať vlastné lietadlo 5. generácie nakoľko sa rozhodla ísť jednak cestou modernizácie svojho viacúčelového stíhacieho lietadla 4. generácie – Eurofighter Typhoon, jednak cestou nákupu lietadiel Lockheed Martin F-35 Lightning II od svojho spojenca a ich zaraďovaním do letectiev jednotlivých členov NATO (teda tých, ktorí na to majú, resp. tých, ktorým bolo vysvetlené, že to pre nich bude to najlepšie, z nových členov Aliancie môžeme spomenúť napríklad Poľsko…). Nuž a v neposlednom rade cestou vízie zachovania schopnosti držať krok vo vojenských technológiách a to vývojom vlastného lietadla 6. generácie. Tu, aby bolo vidieť hneď na začiatku jednotu EÚ, vyvíjajú Európania spoločne odrazu dve lietadlá novej generácie. Na jednej strane je to konzorcium spoločností na čele s britskou BAE Systems a švédskou spoločnosťou SAAB a ich projekt lietadla Tempest, na strane druhej francúzska, nemecká a španielska aliancia pod hlavičkou spoločností Airbus a Dassault a ich projekt lietadla zatiaľ s pracovným pomenovaním FCAS (Future Combat Advanced System).
A potom je tu už aj vyššie spomenutá Čína s jej stealth lietadlom 5. generácie Čchengtu J-20 a pripravovaným Šenjang J-31 (FC-31), ktoré ale stále využívajú letecké motory ruskej proveniencie (rady AL-31/41, RD-33/93), nakoľko vývoj vlastných (WS-10/13 ai) neprináša požadované výsledky – ak majú výkon, chýba im životnosť, ak dosahujú slušnú životnosť, nemajú zatiaľ stále, žiaľ, požadovaný výkon. A Čína, ako vieme, nepatrí k dobrým, liberálnu demokraciu presadzujúcim krajinám… možno preto sa im zatiaľ nedarí.
Ďalej by bolo možné pokračovať prehliadkou vývoja v Turecku (jeho status v spoločnosti demokratických krajín je stále nejasnejší – donedávna dôležitý partner v NATO známy svojimi srdečnými vzťahmi so susedom na západe a tu zrazu nákup vojenskej techniky od úhlavného nepriateľa, čo si má o tom myslieť demokraticky zmýšľajúci človek…?), a v tradičných demokraciách Ďalekého Východu – v Južnej Kórei a Japonsku, pričom najďalej pokročili zrejme v posledne menovanom Japonsku, kde majú nielen makety, ale už aj lietajúci prototyp.
A do tejto exkluzívnej spoločnosti sa teda minulý týždeň opäť raz zaradil ruský vojenský letecký priemysel, ktorému, či to bude po vôli alebo nie, demokraticky zmýšľajúcim novinárom a ich zvyčajným konzumentom informácií adorujúcim absolútnu slobodu slova vlastným spôsobom – teda sloboda slova áno, ale iba ak sú tieto názory pre nich prijateľné…, inak je to všetko vlastne nenávistné a teda z princípu zlé, držím palce. Domnievam sa totiž, hoci to možno vyznie zvláštne, ale realita dneška je už asi taká, že táto „rovnováha“ síl, ktorá sa týmto opäť raz upevní, bude pre budúcnosť iba dobrá, súc poučený minulosťou a žiaľ skúsenosťami zo súčasnosti. Samozvaný svetový policajt nemá zatiaľ deklarované výsledky práce, hoci sa tí správni, pravdu milujúci novinári snažia ostošesť – vidieť a prezentovať nám veci inak…
Preklad: M.Paulus
Zdroje: tass.com, planet-today.ru, topwar.ru, slovodel.com
