Sovietsky ťažký bombardér TB-3 a jeho parazit Polikarpov I-16. Ich bojové nasadenie v roku 1941
Pred II.svetovou vojnou bol ZSSR jedným zo svetových lídrov v oblasti avioniky. Sovietski konštruktéri prichádzali so zaujímavými technickými riešeniami a dokázali vytvoriť zbrane, ktoré si vydobyli uznanie na bojových poliach II.svetovej vojny, navyše sovietski konštruktéri boli úspešnými improvizátormi, ktorí nachádzali veľmi efektívne riešenia zadaných úloh.
Sovietsky ťažký bombardér TB-3 si vyslúžil svoje bojové ostrohy hneď v prvých dňoch útoku na ZSSR. dňa 26. 7. 1941 bombardéry TB-3 zničili na južnej Ukrajine veľmi dôležitý sklad s pohonnými hmotami Wehrmachtu a v dňoch 10. 8. 1941 až 13. 8. 1941 uskutočnili niekoľko bojových akcií, ktoré sa zapísali do dejín leteckej vojny.
Pri týchto akciách sovietske ťažké bombardéry TB-3 s parazitickými Polikaprovmi I-16 uskutočnili nálety z leteckej základne v jevpatorii na Krymskom poloostrove proti strategickým cieľom v Rumunsku. Pri jednej z týchto akcií vyleteli tri ťažké sovietske bombardéry TB-3, pod ich gigantickými krídlami sa nachádzal neobyčajný náklad, namiesto ťažkých bômb sa pod každým krídlom nachádzal pripevnený stíhač Polikarpov I-16.
Cieľom eskadry troch ťažkých TB-3 sa stal strategicky dôležitý most Karola I. cez Dunaj, ktorý sa čnel vo výške 70 metrov nad hladinou. Išlo o cestný i železničný most, pod ktorým viedol dôležitý ropovod, ktorým Rumuni dopravovali ropu z rumunských ropných polí v Ploesti, most využíval nemecký Wehrmacht k doprave materiálu, výzbroje, munície i vojakov na frontovú líniu, ktorá sa od 22. 6. 1941 už nachádzala pomerne hlboko na ukrajinskom území.
Jeden z troch TB-3 musel prerušiť let, pretože mal technické problémy. Dva ďalšie bombardéry nabrali kurz na rumunský prístav Konstanza, približne 400 km od materského letiska na Kryme. Lietadlá TB-3 leteli rýchlosťou 250 km/h. V čase, keď sovietske bombardéry TB-3 leteli na svoju akciu, nemecké a rumunské jednotky útočili na strategické prístavy v Odese a Sevastopoli.
Pred náletom TB-3 sa sovietske bombardéry niekoľko krát pokúšali most Karola I. cez Dunaj zničiť, ich útoky však boli bezúspešné. Tentoraz však dva TB-3 niesli spolu štyri stíhačky Polikarpov I-16 a sovietske stíhačky mali pripevnené 2 x 250 kg bomby. Ak by z letiska na Kryme vyštartovali s uvedenými 250 kg bombami len stíhačky Polikarpov I-16, kvôli zvýšenej spotrebe by stíhačky Polikarpov I-16 nedokázali preletieť nad Čiernym morom a úspešne sa vrátiť späť. Akčný rádius stíhačiek Polikarpov I-16 bol na takýto dlhší let a s takouto ťažkou výzbrojou nedostatočný, lietadlá by s problémami doleteli k cieľu a nemali by palivo na cestu späť.
Uvedené stíhačky Polikarpov I-16 mali na svojej palube inštalovaný komplex Zveno SPB, ktorý používali strmhlav útočiace bombardéry. Konštruktérom Zvena SPB bol Vladimir Vachmistrov. Práve Vachmistrov stál aj za nápadom k TB-3 pripevniť ako parazitov I-16 so Zvenom SPB, ktoré mali vykonať na most Karola I. strmhlavý útok a zničiť ho.
Vladimír Sergejevič Vachmistrov (1897 – 1972) vyštudoval v Moskve, od roku 1915 ako dobrovoľník bojoval na bojiskách I. svetovej vojny. Z frontovej línie ho krátko potom stiahli a poslali do Michajlovskej delostreleckej školy. Po návrate sa stal pilotom-pozorovateľom, ktorý riadil s lietadla delostreleckú paľbu ruského delostrelectva. Po skončení I. svetovej vojny sa v čase Občianskej vojny rozhodne postavil na stranu bolševikov a bojoval v Červenej armáde. Nápad pripojiť k ťažkému bombardéru stíhačky so systémom Zveno pochádzal takisto z jeho hlavy a prvý krát túto symbiózu vyskúšali Sovieti v roku 1931 (TB-1 a stíhačka Polikarpov I-4).
Sovietská eskadra TB-3 s parazitickými Polikarpovmi I-6 získala medzi sovietskymi pilotmi žartovné pomenovanie “Šubikovov cirkus (podľa veliteľa)”, stíhači patrili k 2. špeciálnej eskadre 32. stíhacieho pluku pod vedením Arsenija Vasilieviča Šubikova (1912 – 1941). Šubikov sa narodil v rodine tkáča, v roku 1932 vstúpil do Sovietskej armády. Ukončil leteckú pilotnú školu v Engelse a stal sa stíhačom 3 stíhacej eskadry Baltickej flotily. Od 14. 10. 1937 do 10. 6. 1938 bojoval v Španielsku ako interbrigadista proti caudillovi Francovi, ktorého podporovali Nemci a Taliani. V leteckých súbojoch (100 bojových vzletov, 120 bojových letových hodín) zlikvidoval 2 x Fiat-32 a v piatich prípadoch zostrelil talianskych pilotov v súčinnosti s ďalšími sovietskymi pilotmi, za boje v Španielsku získal vysoké sovietske vyznamenania. Po porážke španielskej Republiky sa vrátil do ZSSR a začal ako stíhač slúžiť v radoch Čiernomorskej flotily. Od roku 1939 kapitán, veliteľ eskadry Šubikov cirkus”.
Ešte v 30 rokoch začal Šubikov užšie spolupracovať s konštruktérom Vachmistrovom a pôsobil ako skúšobný pilot, vďaka ktorému mohol Vachmistrov zdokonaľovať svoje konštruktérske nápady a predstavy. Šubikov po úspešnej akcii voči mostu Karola I. potom úspešne bojoval na južnom fronte, útočil na rumunské naftové rafinérie a ropné polia, rumunský strategický prístav v Konstanzi, so svojou letkou spôsobil nielen v stíhacích bojoch ale aj ako strmhlav útočiaci pilot Nemcom vysoké straty pri prechode Dnepra. Kapitán Šubikov zahynul 22. 10. 1941 v boji s nemeckými Me-109 z III/JG 77, pravdepodobne ho zostrelilo nemecké stíhacie eso Emil Omert (Omert padol 24. 4. 1944, v roku 1944 mal na konte 70 vzdušných víťazstiev)
Do priamej bojovej akcie s cieľom zničiť most Karola I. vstúpili dňa 10. 8. 1941 o 5.50 ráno. Vtedy sa v kabínach Polikarpovov I-16 rozsvietili svetlá a za niekoľko sekúnd piloti, ktorí celý čas letu TB-3 sedeli pripravení v kokpitoch I-16 naštartovali svoje motory a z výšky 1,5 km pod uhlom takmer 90 stupňov zaútočili na určený cieľ.
Okrem veliteľa stíhacej letky Šubikova bol ďalším z pilotov I-16 aj Boris Litvinčuk, ktorý neskôr opísal ako vyzeral celý útok z pohľadu pilota stíhačky Polikarpov I-16. Podľa jeho slov po útočiacich Polikarpovoch I-16 strieľala celá mohutná nemecká a rumunská PVO, ktorú Nemci a Rumuni rozmiestnili v strategickej blízkosti mosta a po brehoch Dunaja. Ľahká PVO sa dokonca nachádzala aj na plošinách na konštrukcii mosta. V uragáne ohňa sovietski piloti v strmhlavom lete vo výške 400 metrov uvoľnili svoje bomby, tie zasiahli cieľ. Nasledovali gejzíry ohňa z poškodeného ropovodu, horela aj vodná hladina, most bol vážne poškodený….
Po úspešnom útoku sa všetky štyri odľahčené sovietske Polikarpov I-16 vrátili na letisko pri Odese, doplnili palivo a už o 6.40 vzlietli proti nemeckým bombardérom JU-88, ktoré leteli bombardovať sovietsky prístav. Piloti zo Šubikovho cirkusu” následne viedli vyčerpávajúce boje s útočiacou Luftwaffe a podnikali aj útoky na nemecké pozemné jednotky. Po úspechu v Rumunsku požiadal Vachmistrov o dodanie ďalších ťažkých bombardérov TB-3, ktoré dostal.
K ďalším cenným úspechom letky “Šubikov cirkus” patrilo potopenie plávajúceho rumunského doku v Konstanze a dňa 28. 8. 1941 štvorica Polikarpovov I-16 zo Šubikovovej letky s bombami a systémom na strmhlavé bombardovanie Zvenom SPB úspešne zničili most cez Dneper pri Záporoží, nemecký postup sa opäť výrazne spomalil. Nemci sa však čoraz tvrdšie tlačili ku Krymu a piloti Polikarpovov I-16 sa čoraz častejšie stretávali v bojoch s podstatne lepšími Me-109. Od konca augusta 1941 sa na Krym presunuli aj letky stíhačiek Jak-1, ktorých úlohou bolo kryť Polikarpovy I-16 a piloti Šubikovho cirkusu sa tak mohli sústrediť na strmhlavé bombardovacie lety. V septembri 1941 sa však už boje odohrávali len vo vzdialenosti 160 km od domovského letiska Šubikovho cirkusu” (niekoľko minút letu)
video Polikaprov I-16
Po Šubikovovej smrti (1. 10. 1941) pokračovala eskadra “Šubikov cirkus” v ďalších tvrdých bojov a vyplnila ešte približne 30 bojových úloh. V tom čase sa však už Sovieti dostali k zostreleným nemeckým strmhlav útočiacim bombardérom Ju-87 a mohli sa zoznámiť s podstatne modernejším nemeckým systémom navádzania bômb na cieľ pri strmhlavom bombardovaní. Vachmistrov dostal za úlohu vytvoriť obdobný model a zvyšných pilotov Šubikovho cirkusu stiahli z frontovej línie, pretože Polikarpov I-16 a takisto bombardéry TB-3 ohodnotilo sovietske velenie už ako morálne zastaralé. Sovieti začali vyvíjať nové zbrane, namiesto Polikarpovov I-16 sa začali neskôr používať podstatne modernejšie a účinnejšie dvojmotorové bombardéry Pe-2 a Tu-2.
Vachmistrova hodnotia vojenskí odborníci a historici vysoko pozitívne. Dokázal pri minime financií a z pomerne starých a osvedčených zbraní získať veľmi mnoho, bol majstrom improvizácie. Patril k najvýznamnejším konštruktérom sovietskej leteckej školy medzivojnového obdobia, jeho koncepcia stíhačky-parazita bola revolučnou myšlienkou a ukázalo sa, že aj pomerne úspešnou. Spoločne so svojím “dvorným skúšobným pilotom Šubikovom” vytvorili tandem, ktorý sa nezmazateľne vpísal do vojenskej leteckej histórie
