SR-71Blackbird (Lockheed M-21) spojený so špionážnym bezpilotným prostriedkom Lockheed D-21. Foto: CIA/wiki commons
Aktuality, História, Letectvo,

Sám priletel… alebo ako Sovietsky zväz v roku 1969 získal tajné bezpilotné lietadlo z USA

celkovo na dĺžku mal iba 13,1 metrov.


Bolo to bezpilotné priekumné, povedzme si na rovinu, špionážne, lietadlo D-21, vyvinuté a vyrobené na tom istom mieste ako aj Lockheed SR-71 Blackbird. Lietadlá sa na seba podobali nielen konštrukčne ale aj určením: špionážny let v nadzvukových rýchlostiach a vo vysokých výškach, len s tým rozdielom, že pilotovaný SR-71 Blackbird (SR ako Strategic Reconnaissance, teda strategický prieskum, pozn.prekl.) sa po splnení misie vrátil na leteckú základňu a dron D-21 mal zhodiť nasnímaný fotografický materiál na bezpečnom mieste a následne sa sám zničiť.

Lockheed D-21, zdroj: wiki commons

Pre štart bol využívaný opäť SR-71 Blackbird, v tomto prípade však mal označenie M-21 a bezpilotné lietadlo D-21 štartovalo zo špeciálne upravenej časti na vrchu lietadla (podobným spôsobom, avšak oveľa neskôr, bolo napríklad využívané najväčšie transportné lietadlo Antonov An-225 Mrija na prevoz ruského raketoplánu Buran, dnes sa pokúšajú o oživenie tohto transportného obra (An-225), zatiaľ s neistým výsledkom, Číňania, pozn.prekl.). Neskôr bola vyvinutá verzia pre vypúšťanie zo strategického bombardéra B-52. V tomto prípade bol dron D-21 zavesený pod krídlami strategického bombardéra.

Boeing B-52H Stratofortress s pripojeným dronom Lockheed D-21 pod krídlom, na obrázku tiež dobre vidno raketový urýchľovač pod samotným dronom, zdroj: wiki commons

Prvý bojový let bezpilotného lietadla však skončil rozčarovaním. Po korektnom odpútaní sa od svojho nosiča (Lockheed M-21) preletel dron D-21B (verzia s raketovým urýchľovačom) ponad Čínu, úspešne uskutočnil fotografovanie jadrového polygónu pri jazere Lobnor a potom z neznámych príčin nenabral spiatočný kurz ani sa sám nezničil, ale pokračoval v lete až do minutia paliva a neďaleko Bajkonuru v sovietskom Kazachstane „pristál“. Sovietski inžinieri takto jednoducho získali dar a súčasne cenný materiál pre výskum a vývoj vlastného bezpilotného špionážneho prostriedku. Je jasné, že poškodený dron D-21 bol následne v maximálnej možnej miere podrobne preskúmaný…

„D-21 bol zdrojom obrovského záujmu sovietskeho leteckého vedenia, nakoľko to bol prostriedok v relatívne kompaktnom prevedení a súčasne vybavený na tie časy najmodernejšími prístrojmi pre prieskum a to predovšetkým pre diaľkové špionážne lety uskutočňované vo vysokých výškach v nadzvukovom režime v enormne ťažkých podmienkach vysokého kinetického prehrievania, takže zároveň aj v bezpečí pred vtedajšími sovietskymi záchytnými stíhačkami (MiG-25) ale dokonca aj pred sovietskou PVO.“  Takto sa k téme vyjadrili aj sovietski znalci leteckej histórie, historici Jefim Gordon a Vladimír Rigmant, ktorých citovala v obdobnom príspevku americká stránka National Interest.

Z rozhodnutia Rady ministrov Sovietskeho zväzu sa počnúc 19. marcom 1971 začali práce na vývoji strategického bezpilotného dronu Voron (Raven, havran), analógu amerického dronu D-21. Úprimne povedané, bola to kópia…, ale keď už sme úprimní, môžeme doplniť nasledovné – načo výmýšľať nové, ak môžete skopírovať čo k vám napokon samo priletelo a ušetriť tak nemalé finančné prostriedky…  Nosičom sovietskeho dronu mal byť strategický bombardér Tupolev Tu-160, resp. tiež Tu-95.


Sovietsky analóg amerického dronu Lockheed D-21, Tupolev Voron

Tak ako americký, tak aj sovietsky zástupca bezpilotných nadzvukových špionážnych dronov napokon padol za obeť pokroku na poli vývoja špionážnych družíc. Fotografovanie z obežnej dráhy sa na oboch stranách ukázalo ako ďaleko efektívnejšie pre získavanie spravodajských informácií a ďalší vývoj špionážnych dronov operujúcich vo vysokých letových hladinách v nadzvukových rýchlostiach bol prerušený (na tomto mieste bol v pôvodnom texte použitý termín „ukončený“, ale tomu dnes hádam nik neverí, pozn. prekl.). Tupolev Voron nakoniec neopustil papier a čo sa týka dronu Lockheed D-21, ten je v počte asi 20 ks uchovávaný na leteckom cintoríne na americkej leteckej základni Davis-Monthan v štáte Arizona (neďaleko mesta Tucson).

preklad a úprava: jmp

Zdroj: https://rg.ru/warfiles.ru, https://topwar.ru/ , obrázky: wikipedia commons

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov