Juhoafrický kolesový tank Rooikat
V čase Studenej vojny patrila Južná Afrika ku krajinám s vysoko rozvinutým vojenským priemyslom a veľké úspechy dosiahli juhoafrickí inžinieri pri projektovaní kolesových obrnených vozidiel. Kolesové vozidlá v prostredí v stepnej a polopúštnej oblasti južnej Afriky vyhodnotili juhoafrickí inžinieri ako koncepčne vhodnejšie než pásové vozidlá.
Svetovú vojenskú odbornú verejnosť zaujali juhoafrické obrnené automobily či transportéry a samozrejme kolesové tanky Rooikat, vyzbrojené delami kalibru 76 a 105 mm. Rooikat je búrske pomenovanie juhoafrického rysa karakala.
Počiatky Rooikata ležia v roku 1968, kedy Juhoafričania bojujúci v Namíbii zistili, že Eland 90 (licencovaný francúzsky obrnený automobil AML 245) už nedokáže plniť plnohodnotne bojové úlohy. Eland 90 mal slabé pancierovanie i palebnú silu, navyše posádky Elandov ohrozovali čoraz viac sovietske RPG, ktoré Rusi africkým prosocialistickým krajinám na juhu afrického kontinentu dodávali. Sovieti podporovali v boji za nezávislosť na juhu Afriky najmä bývalé portugalské Mozambik a Angolu.
V bojoch proti angolským jednotkám sa ukázalo, že Eland 90 nedokáže odolávať sovietskym tankom T-55 a T-62, ktoré Sovieti začali Angolčanom v širšej miere dodávať. Skončilo sa počiatočné obdobie juhoafrických úspechov, v ktorom dokázali bojové vozidlá Eland 90 úspešne bojovať proti starým sovietskym T 34/85, ktoré mali spočiatku Angolčania k dispozícii. Eland 90 dokonca už nedokázali odolávať ani streľbe sovietskych PVO ЗУ-23-2, ktoré začali Angolčania s obľubou používať na ničenie pozemných cieľov.
Ďalšou nevýhodou Eland 90 bola skutočnosť, že pancier Eland 90 bol takmer kolmý, takže akýkoľvek 100 mm a 115 mm projektil, ktorý Eland 90 zasiahol zlikvidoval posádku. Problémy s bezpečnosťou posádky mali aj ďalšie juhoafrické obrnené automobily Ratel, ktoré sovietske ЗУ-23-2 alebo, RPG a protitankové delá takisto bez problémov ničili
Na základe negatívnych skúseností s bojových operácii v Namíbii, Angole a Mozambiku sa rozhodli Juhoafričania urýchlene vybudovať nový kolesový tank, ktorý by sa dokázal lepšie presadiť na africkom bojisku. Ako prioritu si juhoafrickí inžinieri v roku 1974 určili zlepšiť pancier tanku (v porovnaní s Eland 90) tak, aby odolával sovietskym zbraniam, zvýšiť palebnú silu tanku vďaka ktorej by dokázali juhoafrickí tankisti likvidovať likvidovať sovietske tanky T-55 a T-62, zvýšiť maximálny dojazd na 1000 km, rýchlosť na 100 km za hodinu. Takisto sa mala zvýšiť manévrovateľnosť nového kolesového tanku a zvýšiť jeho priechodnosť v nehostinných podmienkach africkej buše.
V roku 1976 juhoafrickí inžinieri predložili 3 koncepty nového bojového vozidla. Po úspešných skúškach sa v roku 1978 začal nový juhoafrický tank vyrábať a nazvali ho Eland Roiikat. Vozidlo bolo lacnejšie ako klasický pásový tank, juhoafrickým inžinierom sa podarilo splniť takmer všetky vytýčené požiadavky. V roku 1983 začali Juhoafričania tanky bojovo nasadzovať a do roku 1987 Juhoafričania zaradili celkovo do svojej výzbroje 240 kolesových tankov Rooikat.
Tank Rooikat má 28 ton, podvozok je odolný proti mínam (skúšky so sovietskymi protitankovými mínami TM-46) a tank je schopný pohybu aj po strate dvoch kolies, pri vojenských skúškach jedno z vozidiel dokázalo pokračovať v presune aj bez jedného predného kolesa, nemalo to žiaden výraznejší vplyv na bojovú úroveň juhoafrického Rooikata. Tank úspešne splnil všetky vytýčené úlohy (presun, manévrovanie, prekonávanie vodných tokov, streľba)
Kolesový tank má klasické členenie, vpredu je riadenie, v strede veža, v zadu motor. Tank Rooikat má nainštalovaný automatický systém hasenia, medzi 2 a 3 kolesom sa v podvozku nachádza únikový východ pre posádku. Posádku tvoria štyria muži (veliteľ, vodič, strelec a nabíjač). Tank má periskopický zameriavač GS-35 s laserovým diaľkomerom, samozrejmosťou je noktovizor. Naftový motor má silu 563 konských síl, tank dokáže na ceste dosiahnuť rýchlosť 120 km/h, v teréne 50 km/h. Motor je robustný, jednoduchý a odolný, koncipovaný tak, aby ho dokázala posádka opraviť a udržiavať aj v poľných podmienkach. Maximálny akčný rádius 1000 km.
Tank je vyzbrojený 76 mm delom GT4, ktorá je variantom námorného dela OTO Breda Compact. Delo je podstatne silnejšie ako mali napríklad nemecké tanky Tiger a Su-34-85 v čase II. svetovej vojny. Delo Roiikata dokázalo likvidovať tanky T-54/55, T-62 (najčastejšie tanky v Angole a Mozambiku) vo vzdialenosti 1500 – 2000 m, tank mohol strielať na vzdialenosť 3 km.
240 juhoafrických Rooikatov, ktoré Juhoafričania zaviedli do svojej výzbroje je pomerne vysoký počet bojových vozidiel. Problémom Rooikatu však bola skutočnosť, že zlatá éra tanku sa začína na sklonku 80 rokov 20.storočia. Po páde ZSSR však väčšina afrických krajín siahala aj ďalej po sovietskych zbraniach, Sovieti, ktorí sa nachádzali počas prezidentovania Gorbačova a najmä Jeľcina vo vážnych ekonomických problémoch začali za dumpingové ceny predávať aj podstatne modernejšie sovietske zbrane, po ktorých africké štáty s radosťou siahli. Svoj význam zohral aj fakt, že so sovietskymi zbraňami mali africké štáty pomerne dosť skúsenosti, takisto mali k dispozícii servis a opravárenske dielne i dostatok munície.
Rooikaty tak ostali najmä vo výzbroji Juhoafrickej republiky, export sa Juhoafričanom nedaril napriek tomu, že išlo o dobrú a lacnú zbraň. Juhoafrický Rooikat sa hodí aj na protipartizánske akcie a je schopný rýchlych nájazdov do nepriateľskeho zázemia. Dnes je už ale Rooikat zastaralým strojom, Juhoafričania používajú dnes najmä Rooikaty so 105 mm delom.
