Kotlebovci a liberálni extrémisti zjednotení v neúcte k našim osloboditeľom. VOJNA S POMNÍKMI: ĽUDIA BDITE!
V poslednom čase sa čoraz častejšie vyskytujú názory niektorých verejných činiteľov, ospravedlňujúce kroky zastupiteľstva Prahy 6 ohľadom premiestnenia pamätníka maršala I.S. Koneva a všeobecne spochybňujúce úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní v Európe.
Pripomeňme si niektoré historické fakty a k čomu tieto trendy môžu viesť.
Jednotky 1. ukrajinského frontu pod velením maršala I.S. Koneva v máji 1945 oslobodili Prahu od nacistov. Tento historický fakt nemožno vyvrátiť. Obyvatelia českého hlavného mesta na znak vďaky postavili významný pamätník, ktorý je poctou desiatkam tisíc padlých. Je veľmi smutné, že miestne úrady vo svojom donquichotskom ťažení proti soche nezohľadnili výzvy verejnosti a českého vedenia, aby zabránili takémuto vývoju udalostí. Navyše by si vedenie Prahy 6 už mohlo všimnúť že geopolitická situácia sa mení, takže z hľadiska ich ambícií im už ušiel vlak.
Som presvedčený, že každý chápe, že boj proti pomníkom sovietskych vojakov-osloboditeľov je súčasťou rozsiahlej kampane zameranej na prepísanie histórie Druhej svetovej vojny a skreslenie rozhodnutí Norimberského tribunálu. Pozorujem, že aj na Slovensku existujú obdobní takzvaní odborníci na históriu, ktorí sa usilujú oslabiť úlohu Červenej armády pri oslobodení Európy.
V tejto súvislosti spomeniem napríklad Docenta Mazureka, ktorý v akomsi kotlebovskom straníckom rádiu odkazoval nevzdelanému Harabinovi, že nie Anglosasi ale Stalin vraždil Slovanov, zamieňajúc si pritom celé historické obdobia.
V priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky nedávno otvorilo Ruské veľvyslanectvo výstavu „Holokaust. Likvidácia. Oslobodenie. Záchrana.“ Výstava pomôže pochopiť, koho jednotky 1. ukrajinského frontu pod velením maršala I.S. Koneva oslobodili napríklad aj z nacistického tábora Osvienčim a aký rozhodujúci význam mali tieto udalosti pre prežitie miliónov ľudí.
Tentoraz však našich parlamentných Sorošovcov holokaust nezaujal, keďže nebol zobrazený zo správnych ideových pozícii. Okrem opozičných poslancov výstavu odignorovala aj Čaputová.
Práve z radov ich liberálnych prívržencov pochádzajú ľudia, ktorí pravidelne poškodzujú napríklad pamätník osloboditeľov v Košiciach, skrývajúc to za akýsi antikomunistický odboj. 74 rokov po vojne však ide už o dosť oneskorený prejav „odvahy“, hlavne ak im dnes už za to nič nehrozí. Bez toho aby si to uvedomovali, stali sa len súčasťou revízie histórie zo strany tých, čo pošliapavaním histórie dláždia cestu k moci revanšistom a novým extrémistickým politickým silám.
Vojna s pomníkmi v Európe je rovnaké barbarstvo ako ničenie historických svätýň v Afganistane a Egypte, či búranie chrámov v Sýrii a Kosove.
Protipólom liberálnych extrémistov sú skupiny, ktoré velebia systém fašistického štátu, ktorý po boku Hitlera bojoval proti slovanským národom v Sovietskom zväze. V tejto neúcte k našim osloboditeľom je ich postoj zhodný s liberálnymi extrémistami. Ich predstavitelia si nikdy neuctili sovietskych padlých lebo rovnako ako liberálny extrémisti ich nepovažujú za našich osloboditeľov.
Na výročie povstania SNP potom vyvesujú čierne zástavy.
V prípade kotlebovcov však môžeme povedať že našťastie.
Lebo ak by zaujali proruský postoj a začali sa pasovať za nositeľov nejakých všeslovanských ideí, tak tieto myšlienky zdiskreditujú rovnako, ako sa im podarilo zdiskreditovať národne myšlienky, ktoré vďaka nim získali prívlastok extrémistické a fašistické. Rovnakú nálepku by potom získal aj súčasný výklad historických udalostí.
Pripomínam, že kým tu neboli kotlebovci, národné a vlastenecké sily nikdy neboli označované za extrémistov.
Preto sa zamyslime nad historickými skutočnosťami a uvedomme si, že revanšizmus sa derie k moci rôznymi spôsobmi, jedným z nich je boj proti pomníkom ľudí, ktorí zvíťazili nad fašizmom.
Štefan Harabin
