„Pozor! Pozor!, na oblohe je Sultan Amet-Chan“ alebo prečo mali letecké esá nemeckej Luftwaffe strach z krymského Tatára
Sultan Amet-Chan bol jedným z najúspešnejších a najznámejších stíhacích pilotov z obdobia 2. svetovej vojny (Veľkej vlasteneckej vojny). Od Nemcov dostal priliehavú prezývku: Čierny diabol a v okamihu ako zbadali jeho lietadlo na nebi, vysielačkami si odovzdávali informáciu v danom štvorci: Pozor! Pozor! Všetci sa okamžite vráťte na základňu, na oblohe je Sultan Amet-Chan“. Identifikovať jeho stíhačku nebolo veľmi zložité, mal na nej namaľovaný obrázok orla. Právo či možnosť mať podobný odlišovací znak namaľovaný na lietadle nebolo v Červenej armáde jednoduché získať, avšak Sultan Amet-Chan dostal povolenie od samotného generála Timofeja Chrjukina, veliteľa 8. leteckej armády.
Unikátny taran
Hoci vo svojich úplných začiatkoch lietal Sultan Amet-Chan na stíhačke Polikarpov I-153 „Čajka“, prvé vzdušné víťazstvo dosiahol 31. mája 1942 na britskom lietadle Hawker Hurricane a to počas obrany železničného mostu nad riekou Volga neďaleko mesta Jaroslavľ. Roj sovietskych stíhačiek mal za úlohu nepustiť nepriateľské bombardéry do blízkosti tohto strategicky dôležitého objektu.
Stíhačka Hawker Hurricane Sultana Amet-Chana už nemala žiadne strelivo, keď sa jeden z nepriateľských Junkersov dostal cez vzdušnú hradbu tvorenú sovietskymi lietadlami a chystal sa zhodiť náklad bômb. V tom okamihu sa Sultan rozhodol pre taran. A aj sa mu to podarilo, dokonca tak, že jeho stíhačka jedným krídlom uviazla v trupe nemeckého bombardéra Junkers Ju 88. Do seba zakliesnené stroje spoločne začali padať k zemi, našťastie sa Sultanovi na poslednú chvíľu podarilo zachrániť zoskokom na padáku.
Za tento čin bol ocenený Radom Lenina a od vďačných obyvateľov mesta Jaroslavľ dostal hodinky s venovaním.
Pluk leteckých es
V čase Stalingradskej bitky dostali sovietski piloti za úlohu ovládnuť situáciu na nebi. Osobitne pre túto úlohu sa vyššie spomínaný generál a veliteľ 8. leteckej armády Timofej Chrjukin rozhodol vytvoriť špeciálnu leteckú skupinu, ktorá bola neskôr známa ako „pluk leteckých es“. Základom boli najlepší z najlepších pilotov 9. GvIAP – gardového stíhacieho leteckého pluku. Do zostavy bol začlenený aj Sultan Amet-Chan, ktorý v tom čase už bol pilotom vyššej triedy a lietal najskôr na lietadle Jakovlev Jak-1 a od augusta 1942 na stíhačke Jakovlev Jak-7B.
Akokoľvek, jeden zo vzdušných súbojov nad Stalingradom sa Sultanovi stal takmer osudným. Pluk dostal naliehavú úlohu poskytnúť ochranu zo vzduchu vlakovej preprave, ktorá bola pod útokom Nemcov. Sultan Amet-Chan sa riskantne so svojou dvojičkou vrhol do útoku, aby na seba odlákal pozornosť nemeckých stíhačiek, zatiaľčo zvyšok letky dorážal na bombardéry. Podarilo sa mu zostreliť dva Messerschmidty Bf 109, avšak ani jeho lietadlo neuniklo zásahom a začalo horieť. Jediným možným únikom bolo vyskočenie zo stíhačky. Hneď po výskoku uvidel, ako sa k nemu blížia nemeckí piloti s cieľom rozstrieľať ho, čo bolo v danom čase už bežnou praxou na nemeckej strane. Sultan sa už možno rozlúčil so životom, keď zrazu zbadal ako z blížiacej stíhačky začal stúpať čierny dym a šľahať plamene – to ho jeho dvojička nenechala v núdzi a presnými zásahmi zneškodnila ďalší Bf 109. Následne kamarát krúžil okolo Sultana až kým bezpečne nepristál s padákom na zemi. Odtiaľ Sultan Amet-Chanovi pomohli pozemné vojská dostať sa naspäť na domovské letisko.
Darček šturmovikom
Spolubojovníci a blízki súdruhovia Amet-Chana každému rozprávali o jeho skromnosti, či až nesmelosti v kontakte s ľuďmi. O to viac prekvapí jeho správanie za riadiacou pákou stíhačky, kde úplne zmenený robil veci, ktoré inak ako bravúrnym majstrovstvom pilotáže ťažko nazvať. Očitým svedkom jednej takejto udalosti sa stal aj preslávený sovietsky pilot a dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu, bojový pilot Musa Garejev (jediný Baškir ocenený dvakrát titulom hrdina Sovietskeho zväzu) a svoje postrehy zachytil aj v knihe: „Šturmoviky letia na cieľ:
“V ten deň sme sa nachádzali na letisku a čakali tak, ako inokedy na príkaz vzlietnuť. Každý sa niečim zaoberal, no a tu sa odrazu nad letiskom zjavilo nepriateľské lietadlo. Protivzdušná obrana už bola pripravená spustiť paľbu, keď spomenuté lietadlo neočakávane začalo vykonávať manéver na priblíženie a vzápätí začalo pristávať. Všetci sa okamžite rozbehli k miestu pristátia. Pozeráme a neveríme vlastným očiam, z kabíny vystupuje Amet-Chan a s úsmevom na tvári hovorí:
— Prijmite darček od našich stíhačov.
— Čie je to lietadlo, odkiaľ?
— Jasné odkiaľ. Pristál si s ním na našom letisku.
— Priletel som s ním k nám, pretože sa nám možno ešte na niečo zíde…
— Veď sme ťa mohli zostreliť!
— Nepodarilo by sa vám to.”
Toto jeho „nepodarilo by sa vám to“ ukazuje, akým tento vo svojej podstate dobrosrdečný a veselý chlapík oplýval neuveriteľným majstrovstvom, vojenským výcvikom a profesionalizmom (alebo tiež možno obrovským sebavedomím prameniacim práve vo vedomí si vlastných schopnosti…? Ťažko povedať.).
Koniec vojny, príchod obdobia mieru
Amet-Chan Sultan prešiel celou vojnou. Posledný bojový let uskutočnil 29. apríla 1945 na nebi Berlína. V tomto súboji poslal k zemi stíhačku Focke-Wulf Fw 190. Celkovo od 22.6.1941 do 9.5.1945 absolvoval 603 bojových letov, počas ktorých sa zúčastnil 150 vzdušných súbojov a v nich zostrelil 30 lietadiel protivníka samostatne a 19 v spolupráci.
Po vojne, tak ako všetky letecké esá tých čias, bol prevelený na štúdia, kde však kvôli svojej nepokojnej povahe dlho nevydržal. Veľmi rýchlo pochopil, že byť poslucháčom vojenskej akadémie pre pilotov v Monino nie je tým pravým pre neho. Vzdáva sa tak štúdia a je uvoľnený do zálohy. Podobne ako mnohých iných bývalých vojakov, život v civile ho zastihol nepripraveného a potýkanie sa s jeho ťažkosťami mu privodilo depresie. Civilné letectvo ho nelákalo a vojenské posádky oňho najavili záujem, neberúc do úvahy ani jeho vyznamenia a zásluhy. Dôvod bol „jednoduchý“, po svojej matke bol pôvodom krymský Tatár a navyše jeho brat v čase okupácie Krymu nemeckou armádou slúžil u milície a tiež spolupracoval s Nemcami.
Uvedená situácia sa napokon vyriešila náhodnou udalosťou. Jedného dňa sa stretol na ulici s Vladimírom Lavrinenkovom, bojovou dvojičkou, ktorá mu zachránila život vo vyššie spomenutom leteckom súboji v nebi nad Stalingradom. Lavrinenkov neprestal udržiavať vzťah s generálom Chrjukinom, otcom „pluku leteckých es“, ktorý si v danom období veľmi cenil schopnosti Sultana Amet-Chana. Vďaka protekcii generála sa Sultanovi ako bývalému vojnovému pilotovi napokon podarilo stať skúšobným pilotom v Letecko-výskumnom inštitúte M.M. Gromova v Žukovskom. Tu sa podieľal na testovaní a vývojových prácach takmer všetkých lietadiel a mnohé technické riešenia, ktoré preveroval a testoval, sa používajú dodnes.
Smrť
Dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu, trojnásobný nositeľ Radu Lenina, štvornásobný nositeľ Radu Červenej zástavy, nositeľ Radu Vlasteneckej vojny 1. stupňa, laureát Ceny Stalina a Zaslúžilý skúšobný pilot zahynul pri výkone služby 1. februára 1971.
Na lietadle-skúšobni (bombardér Tupolev Tu-16) mal byť testovaný nový typ leteckého motora, ktorý bol umiestnený na hrazde vnútri pumovnice. Posledné slová, ktoré pravdepodobne Sultan Amet-Chan vyslovil, bol príkaz radistovi, aby oznámil pozemnému stanovišťu, že začínajú s plnením letového programu. Pri štarte nového motora došlo k explózii, tá zničila celý veľký bombardér a v jeho troskách zahynuli všetci zo skúšobnej posádky.
Slávny pilot bol pochovaný na cintoríne Žukovskoje.
Zdroje: https://russian7.ru/ , PKR č.8/1992 ai., obrázky: www.wingspalette.ru
