India už trpko oľutovala, že kúpila ruskú (sovietsku) lietadlovú loď
V júli v roku 2009 prišiel do lodeníc Sevmaš osobne vtedajší prezident Ruska, Dmitrij Medvedev. Skritizoval priebeh modernizácie a požadoval urýchlené ukončenie prác a odovzdanie lode indickej strane. V nasledujúcom roku súhlasila India s navýšením rozpočtu pre projekt na 2,2 miliardy amerických dolárov a práce pokračovali s novou silou.
India, rovnako ako hociktorá iná krajina, by rada používala a vlastnila tú najlepšiu techniku, akú si môže dovoliť. Z rozličných príčin to do istej miery vylučuje nákup európskej a americkej produkcie, čo je samozrejme výhodné pre Rusko. Posledné polstoročie India pravidelne nakupovala zbrane a technológie z Ruska (ZSSR), avšak napĺňanie zmlúv bolo a je spojené s rôznymi prekážkami a prekračovaním nákladov.
Najznámejším príbehom z tejto kategórie je pravdepodobne kúpa sovietskeho lietadlového krížnika Baku. Od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia viedli Rusko a India rokovania o predaji lode, ktoré síce úspešne zavŕšili uzavretím zmluvy v roku 2004, no zároveň to bol začiatok dlhého a mrzutého príbehu.
Sovietsky lietadlový krížnik Baku bol zaradený do služby Sovietskeho vojnového námorníctva v roku 1988. Bol to jediný krížnik projektu 1143.4. Vo výzbroji mal ťažké protilodné rakety P-500 Bazalt a ďalšiu raketovú a kanónovú výzbroj vrátane desiatok palubných lietadiel (16 ks Jak-38, v kóde NATO Forger). Po rozpade Sovietskeho zväzu bol krížnik nezávislým Ruskom premenovaný, jeho nové meno bolo Admirál Gorškov. Na začiatku roku 1992 sa stala na lodi havária, a kvôli následnej oprave bola ukotvená v doku prakticky až do začiatku rozhovorov s Indiou.
Ako sme už spomenuli, India sa v deväťdesiatych rokoch zaoberala myšlienkou kúpy lietadlovej lode. V tom čase jediná lietadlová loď INS Viraat bola totiž pred definitívnym vyradením zo služby (stalo sa tak napokon až v roku 2017). V roku 2004 uzavrelo Rusko s Indiou spomínanú zmluvu o „predaji“ Admirála Gorškova Indii – podľa tejto zmluvy malo byť odovzdanie indickému námorníctvu bezplatné, pred samotným odovzdaním však malo Rusko uskutočniť modernizáciu lode v hodnote 974 miliónov amerických dolárov.
Ruské lodenice Sevmaš teda zmodernizovali krížnik – upravili a rozšírili palubu, pridali skokanský mostík pre palubné stíhačky (MiG-29K), zabudovali nové kotly, zapojili novú elektroinštaláciu, zariadenia pre činnosť s lietadlami a ďalšie zariadenia. Taktiež kajuty prešli rekonštrukciou. Loď s novým menom Vikramaditya po modernizácii mohla niesť 24 ks stíhacích palubných lietadiel MiG-29K (namiesto pôvodných 16 ks Jak-38) a 10 ks vrtuľníkov spoločnosti Kamov (6 ks Ka-31).
Problémy začali v roku 2007. V nasledujúcom roku sa očakávalo odovzdanie lode zákazníkovi, no lodenice Sevmaš neboli schopné dodržať termíny. Aby toho nebolo málo, cena prác narástla na 2,9 miliardy amerických dolárov a toto navýšenie žiadali lodenice od indickej strany prijať. V prípade, žeby India odmietla súhlasiť s navýšením ceny, hrozilo Ministerstvo obrany RF, že si loď ponechá, čo sa ale nepáčilo indickej strane, keďže už vyplatila 974 miliónov. V tom čase bola hotová zhruba polovica plánovaných prác.
V auguste v roku 2012 Vikramaditya vstúpila do fázy skúšok a v novembri 2013 bola konečne odovzdaná do stavu Vojenského námorníctva Indie. Je preto prekvapivé, že po všetkých týchto nepríjemnostiach uzavrela India kontrakt s lodenicami Sevmaš na servisné práce na 20 rokov. Okrem toho si v lodeniciach objednala náhradné diely a ďalšie zariadenia.
India, prevádzkujúc lietadlovú loď, čelila vážnym problémom od začiatku. V roku 2012, ešte v čase plavby z Ruska do Indie prišlo k poruche jedného z ôsmich kotlov. Ruská strana označila za príčinu havárie nekvalitné ohňovzdorné tehly čínskeho pôvodu. Čína však poprela tvrdenie, žeby dodávala ohňovzorné tehly pre rusko-indický projekt.
Pretrvávali tiež problémy so zbraňami. Protivzdušná obrana lode bola zabezpečená len odpaľovacími zariadeniami falošných cieľov schopných odvrátiť iba protilodné rakety protivníka. Zbrane krátkeho dosahu jednoducho chýbali. India bola schopná vybaviť loď vlastnými kópiami kanónových kompletov AK-630, nie však skôr ako o niekoľko rokov. Do tých čias bude loď odkázaná spoliehať sa na prostriedky sprievodných vojnových lodí, akým je napríklad najnovší torpédoborec triedy Kolkata (Projekt 15A).
Po tejto nie veľmi úspešnej modernizácii Admirála Gorškova oplývajú lodenice Sevmaš zvláštnym optimizmom. Chystajú sa totiž stavať ďalšie lietadlové lode, a to aj pre tretie krajiny. Údajným možným zákazníkom novej lietadlovej lode bude vraj Brazília.
Podľa názoru stránky topwar.ru stavba lietadlovej lode bola skutočne dlhá a komplikovaná. Kvôli zlému technickému stavu Admirála Gorškova bolo potrebné značnú časť konštrukcie spraviť úplne nanovo a vybaviť novým zariadením. Práve tieto skutočnosti stáli za zdržaním prác a nárastom konečnej ceny.
Problémom sa stali úpravy pôvodného projektu, ktoré súviseli so želaniami zákazníka a z toho vyplývajúce špecifiká výroby. Takto sa napríklad objavil problém s „nešťastnou“ ohňovzdornou tehlou vnútorného obkladu v kotloch, ktorý vznikol kvôli odmietnutiu indickej strany použiť azbestovú tepelnú izoláciu. Problémy boli tiež s importovanými súčiastkami. No a veľký vplyv na práce mala tá skutočnosť, že lodenice Sevmaš sa nikdy predtým nezaoberali stavbou lietadlových lodí, takže im chýbali potrebné skúsenosti. Všetky podobné lode pre Sovietske námornícvo totiž stavali lodenice Nikolajev.
Čo sa týka obžalôb, indickí vojenskí predstavitelia sú známi svojimi prejavmi o nekvalitnej dovezenej technike. Nezriedka sa takáto kritika ukázala ako pravdivá, no súčasne poriadne zveličená.
Zdroj: https://topwar.ru/
