Aktuality, Letectvo,

MiG-21I, A-144 Analog – letový trenažér pre posádky nadzvukového dopravného lietadla Tu-144

---

 

Okrem získania letových charakteristík lietadla s ogiválnym tvarom krídla bol „Analog” využitý aj pri vývoji systému riadenia letu. Stal sa vynikajúcim letovým trenážérom pre posádky nadzvukového dopravného lietadla Tu-144. Pre otestovanie pilotáže absolvovali všetci traja piloti tvoriaci posádku špeciálny letový program. 31. decembra 1968, v deň, kedy sa po prvýkrát odlepil od povrchu zeme letový demonštrátor Tu-144 (CCCP-68001), letel ako sprievodné lietadlo aj „Analog”.

Na experimentálnom Analogu bol použitý zo stíhacieho lietadla MiG-21S trup, zvislá chvostová časť a podvozok. Popri iných modifikáciách bola na lietadle zvýšená vnútorná zásoba paliva z pôvodných 2800 l na 3270 l, a samozrejme, šlo o lietadlo bez výzbroje. Koncepčne to bol stredoplošník zostrojený podľa schémy „bezchvostej delty” (bezchvostá, angl. tailless delta, je schéma, pri ktorej lietadlo nemá vodorovnú chvostovú časť, len hlavné delta krídlo a zvislú chvostovú časť, ktorú mať môže). Delta krídlo malo premenlivú šípovitosť (78^o v jednej časti krídla a 55^o vo zvyšnej časti krídla). Každé polkrídlo bolo vybavené dvojsektorovými elevónmi (ovládacími plochami na odtokovej hrane krídla, kombinujúcimi funkciu výškového kormidla a krídelok, používanými najmä pri lietadlách s delta krídlom, samotný termín vznikol zložením anglického slova elevator (výškové kormidlo) a slova aileron (krídelko)) umiestnenými po celom rozpätí krídla. Nohy hlavného podvozku sa zasúvali do krídla a kolesá potom do trupu. Pod trupom boli umiestnené štvordielne brzdiace klapky a podtrupový kýl. Na lietadle boli nainštalované kontrolno-meracie prístroje a ďalšie telemetrické vybavenie.

Pre letové skúšky boli postavené dva exempláre experimentálneho lietadla, na prvom sa testovala metodika riadenia letu lietadla typu bezchvostej delty pomocou elevónov.

 

Počnúc od 18. apríla 1968 do decembra 1968 uskutočnil MiG-21I-1 (imitátor, simulátor) 70 (64) experimentálnych letov (podzvukových aj nadzvukových), výcvikových letov prvej posádky sovietskeho nadzvukového dopravného lietadla Tu-144 (E.V. Eľjan, M. V. Kozlov a S. T. Agapov), okrem toho testovali lietadlo aj skúšobní piloti A. A. Ščerbakov, A. P. Bogorodskij, I. P. Volk, A. V. Fedotov, E. P. Kňjaginičev, P. M. Ostapenko, V. V. Podchaľjuzin a ďalší. V 57 prípadoch testoval lietadlo skúšobný pilot O. V. Gudkov.

 

 

Do júla 1969 bolo na lietadle MiG-21I uskutočnených 142 skúšobných letov (týka sa prvého exemplára, MiG-21I-1) a skúsenosti s uvedeným lietadlom získalo celkom 16 skúšobných pilotov. Počas týchto skúšok bola tiež dosiahnutá výška 19 000 metrov a otestovaný pracovný rozsah rýchlostí lietadla od 212 km/h do M = 2,06. Pristávacia rýchlosť sérioveho stíhacieho lietadla MiG-21S pritom bola 290 km/h.

 

Po ukončení hlavného programu testov, dňa 28. júla 1970, počas uskutočňovania manévrov vyššej pilotáže, havaroval s prvým exemplárom (MiG-21I-1) skúšobný pilot Letecko-výskumného inštitútu V. S. Konstantinov, ktorý hoci bol veľmi skúseným pilotom, pozabudol, že experimentálny MiG-21I-1 mal odlišné letové vlastnosti, takže sa správal počas letu inak ako „bežné” stíhacie lietadlo MiG-21, s ktorým dovtedy nalietal množstvo hodín a dokonca aj viackrát uskutočnil osudný manéver.

 

Druhý exemplár experimentálneho lietadla MiG-21I bol dokončený na konci roku 1969. Jeho hlavným skušobným pilotom bol I. P. Volk, a do vzduchu ho po prvýkrát zdvihol koncom januára 1970. Kým pri prvom exemplári boli testy zamerané predovšetkým na testovanie metodiky riadenia lietadla typu bezchvostej delty, na druhom exemplári, ktorého predná časť krídla mala zmenený tvar nábežnej hrany na zaoblený, sa testovalo prúdenie vzduchu. Pre tento účel bolo na povrchu krídla nainštalované množstvo špeciálnych vymeniteľných senzorov, tiež dve kamery – jedna bola tesne pod vrcholom chrbtovej nadstavby za pilotnou kabínou a druhá na vrchole zvislej chvostovej plochy. Súčasťou bol aj laserový systém, s ktorého pomocou bolo možné vizualizovať skúmané prúdenie vzduchu.

 

Testovacie lety lietadla MiG-21I sa uskutočňovali vo výškach do 12 000 m pri rýchlostiach až do M = 2,06. Pre nasimulovanie správania budúceho dopravného lietadla lietali skúšobné exempláre s rôznymi nastaveniami vyváženia, s hodnotami, ktoré sa menili od 277 do 290 kg v čelnej alebo chvostovej časti trupu lietadla. Vzletová hmotnosť prvého „Analogu” sa pohybovala v rozmedzí od 6550 do 7930 kg, druhého od 6260  do 7640 kg.

 

 

 

Letové experimenty na lietadlách MiG-21I (pod vedením I. M. Paškovského, ktorý bol zodpovedný za výskum) umožnili preštudovať prakticky všetky zvláštnosti dynamiky letu a ovládateľnosť typickú pre lietadlo typu bezchvostej delty, ako aj vyhodnotiť letové vlastnosti v širokom diapazóne uhlov nábehu a hodnôt M a tiež preskúmať režimy nakláňania a vývrtky. „Analog” sa ukázal ako pomerne jednoduchý a príjemný stroj pre pilotáž, piloti na ňom dokonca veľmi radi lietali. Kvôli väčšej ploche krídla disponoval vyššou manévrovateľnosťou, mal však zároveň kvôli tomu, v porovnaní so stíhacím lietadlom, nižšiu akceleráciu.

 

Druhý exemplár experimentálneho lietadla MiG-21I, A-144 Analog bol po ukončení testov a výcviku pilotov pre nadzvukové dopravné lietadlo Tu-144 presunutý do Ústredného múzea vojenského letectva v Monine neďaleko Moskvy, kde ho možno ešte aj dnes vidieť.

MiG-21I sa stal tiež základom vývojových prác pre vytvorenie silne opancierovaného útočného lietadla MiG-21LŠ v schéme bezchvostej delty, o ňom však možno v niektorom z ďalších článkov.

 

video s experimentálnym lietadlom MiG-21I, A-144 Analog :

 

 

Technické údaje experimentálneho lietadla MiG-21I, A-144 Analog

Výrobca:                                              OKB A.I.Mikojana

Označenie:                                           MiG-21I alebo A-144 Analog

Typ:                                                     Experimentálne nadzvukové lietadlo

Posádka:                                              1

Dĺžka lietadla, m:                                14,70

Dĺžka trupu, m:                                   12,287

Výška, m:                                            4,71

Rozpätie krídla, m:                              8,15

Plocha krídla, m²:                               43

Vzletová hmotnosť, kg

– normálna:                                          8 750

– maximálna:                                       9 000

Počet motorov a typ:                           1, TRDF R-13F300

Maximálna rýchlosť km/h (M=):        2 190 (2,06)

Pristávacia rýchlosť, km/h:                 225

Praktický dostup, m:                           20 000 (testy prebiehali do výšky 12 000m)

-jmp-

Zdroj: testpilot, aviatia, vvsmodelling, ruslet ai.

Zdieľajte článok