Lietajúce sudy alebo Saab J29 Tunnan ako jediné švédske stíhacie lietadlo povojnovej éry s úspešným bojovým nasadením
S nástupom éry prúdových lietadiel nemohlo ani neutrálne Švédsko, ktoré sa už tradične snaží „ísť vlastnou cestou” zostať bokom. Tak ako aj iní konštruktéri, i Švédi sa držali osvedčenej schémy tej doby a v roku 1947 vzlietlo prechodné stíhacie lietadlo Saab 21R, ktoré vzniklo „jednoduchou” konverziou, a to zástavbou prúdového motora do vrtuľového lietadla Saab 21.
Podobne postupovali napríklad Sovieti v prípade prúdového lietadla Jak-15, čo bola v podstate stíhačka Jak-3 s prúdovým motorom a táto koncepcia okrem zjednodušenia vývoja mala priniesť predovšetkým ľahší prechod pilotov na prúdové lietadlá a osvojenie si pilotáže a tiež pripraviť pozemný personál na prácu s novou technikou. Rovnako tak švédski piloti si na lietadle Saab 21R trénovali vzlet a pristátie pri vyšších rýchlostiach a čo bolo dôležité, lietadlo malo pre prúdové lietadlá tradičný trojbodový podvozok s prednou podvozkovou nohou v čele lietadla.
V tomto čase sa vývojári spoločnosti Saab už venovali návrhu stíhacieho lietadla Saab 29, ktorého prvý vzlet sa uskutočnil 1. septembra 1948. Čo nemožno uprieť Škandinávcom, je ich zmysel pre humor. Tvorcovia totiž sami dali lietadlu meno „Tunnan”, čiže sud. Švédi akoby predvídali vzhľadom na tvar lietadla aké vtipy budú kolovať o ich stíhačke, takže prezývky, ktoré zvyčajne prischnú lietadlám, v tomto prípade už neboli potrebné.
Treba povedať, že napriek svojmu nenápadnému tvaru sa stíhačka ukázala byť plne porovnateľná so svojimi zahraničnými konkurentmi a v niektorých ohľadoch ich dokonca prevyšovala. V rokoch 1950-56 bolo postavených 664 kusov, čo pre neveľké Švédske vzdušné sily bola veľká séria. Okrem toho sa Tunnan napokon ukázal ako jediné stíhacie lietadlo švédskeho pôvodu, ktoré sa zapojilo do bojov: v rokoch 1961-63 sa niekoľko kusov Saab J 29 Tunnan zúčastnilo na strane mierových síl OSN v občianskej vojne v Kongu. Boli použité v úlohe útočných lietadiel a od pilotov a technikov si vyslúžili množstvo pochvál za svoju spoľahlivosť, pričom v samotných bojoch nebolo stratené ani jedno lietadlo.
Saab J 29 Tunnan v rámci mierových síl OSN v občianskej vojne v Kongu v rokoch 1961-63
J29 Tunnan z jednotky F 22 Švédskych vzdušných síl v rámci mierových síl OSN na území KongaKeď v roku 1960 získalo Kongo nezávislosť, pokúsila sa súčasne od novovzniknutého štátu osamostatniť provincia Katanga. OSN z tohto dôvodu vyslala do Konga mierové sily, ktoré tu zostali 4 roky. Katanžské vzdušné sily v tom čase disponovali jedným lietadlom Fouga Magister a niekoľkými ľahšími lietadlami, čo zároveň znamenalo vzdušnú dominanciu a taktiež neľahkú situáciu pre transportné lietadlá a pozemné jednotky.
V septembri 1961 sa preto OSN obrátilo na Švedsko, Etiópiu a Indiu so žiadosťou o vyslanie bojového letectva. 30. septembra boli zo Švédska presunuté štyri lietadlá J 29B z jednotky F 8 a 4. októbra sa presunuli do Leopoldville v rámci novovytvorenej jednotky F 22 pod vedením plukovníka Svena Lampella. Keď sa veliteľa jednotky spýtali, kedy budú môcť stíhačky letieť na svoju prvú misiu, jeho odpoveď znela: „Zaberie to 10 minút, kým sa doplní palivo”. (Výzbroj bola už na lietadlách.)
V priebehu roka 1962 potom pribudli k jednotke ďalšie štyri kusy A 29B a dva kusy prieskumnej verzie S 29C. Ako je zrejmé z uvedeného, vyslané boli staršie verzie (J 29B, A 29B) a to kvôli mierne lepšiemu doletu a menším nárokom na údržbu. Lietadlá švédskej jednotky sa napokon do augusta 1963 vrátili do Švédska. Medzitým sa však zúčastnili bojov s katanžskými separatistami.
8. októbra 1961 sa lietadlá presunuli do Luluabourgu a tu Švédi svojím vlastným spôsobom umiestnili stroje na rozptýlených miestach a keďže tu bolo horúco a vysoká nadmorská výška, navyše dráha mala dĺžku len 1950 m, nebolo možné vzlietnuť s plnými nádržami. Ak sa použili vonkajšie nádrže, ovplyvnilo to negatívne množstvo výzbroje. Bolo preto potrebné nájsť v danej situácii rozumný kompromis. Etiópčania tu napríklad nechceli dislokovať svoje lietadlá F-86 Sabre, pretože sa domnievali, že dráha je pre ich lietadlá príliš krátka.
Švédske stroje boli používané v 3 hlavných typoch bojových úloh:
– vzdušný boj
– útoky na nepriateľské letiská
– podpora pozemných jednotiek
Na základe rozhodnutia OSN mala provincia Katanga zákaz lietať so svojimi lietadlami, takže prvé misie boli hlavne hliadkovými letmi. Príkazy ku vzlietnutiu prichádzali z transportných lietadiel lietajúcich pozdĺž hranice, ktoré tak slúžili ako primitívne lietadlá včasnej výstrahy (AWACS).
Keď však provincia Katanga začala v decembri 1961 s ofenzívou, bolo prijaté rozhodnutie zničiť jej letectvo, čo sa viacmenej aj stalo v priebehu niekoľkých dní, spoločne s indickými lietadlami typu Canberra. Švédska jednotka sa potom presunula do Kaminy odkiaľ poskytovala podporu pozemným jednotkám OSN a ochranu transportnému letectvu. Boje v tejto etape občianskej vojny boli úspešne zavŕšené 16. decembra 1961.
V priebehu roka 1962 sa do operácií zapojila dvojica prieskumných lietadiel S 29C, keďže však nedisponovali rozšíreným navigačným zariadením, boli vždy doprevádzané aj jedným J 29B.
Situácia sa v Kongu medzičasom zhoršila, provincia Katanga získala ďalšie zbrane a Švédsko presunulo do Konga vyššie spomenuté štyri útočné stroje A 29B.
Etiópčania sa vrátili domov, Indovia mali iba jedno operačne spôsobilé lietadlo Canberra a teda sa na ďalších bojoch nezúčastňovali a iné potenciálne posily tvorené Talianmi, Iránčanmi a Filipíncami sa vždy objavili až po skončení bojov.
24. decembra 1962 zaútočili jednotky odštiepeneckej provincie Katangy na mierové sily OSN a 29. decembra, resp. 30. decembra boli Katanžské vzdušné sily zničené na zemi v Kolwezi a Jadotville. Záverečná protiofenzíva vedená mierovými silami OSN sa uskutočnila 21. januára 1963 za vzdušnej podpory švédskych lietajúcich sudov J29.
Čo sa týka strát, Švédi prišli o prvé lietadlo v januári a druhé v marci, obe havarovali. V apríli 1963 sa vrátili štyri lietadlá do Švédska (vrátane oboch S 29C) a po ukončení mierovej misie OSN v auguste 1963, bolo zostávajúcich 5 lietadiel zničených na mieste, keďže náklady na prevoz do Švédska boli príliš vysoké.
Saab J29 v letectvách Rakúska a Švédska v skratke
Do dnešných dní sa zachovalo niečo viac ako 25 ks Tunnanov, z toho približne 10 ks pripadá na Rakúsko, ktoré sa v roku 1961 stalo po zakúpení prvých 15 ks lietadiel J 29F zároveň jediným zahraničným užívateľom. Ďalších 15 ks J 29F prevzalo Rakúsko v roku 1963, z nich boli niektoré upravené do prieskumnej verzie – namiesto ľavej dvojice kanónov mali paletu s kamerami. Rakúske lietadlá J 29F boli dislokované na letiskách vo Schwechate, Klagenfurte a v roku 1962 sa pôsobiskom Tunnanov 1. Jagdbomber Staffel stalo letisko v Linzi-Hörschingu. Na jeseň roku 1964 došlo k bizarnej situácii, keď piloti dvoch rakúskych J 29F stratili kvôli silnej hmle orientáciu a po spotrebovaní paliva núdzovo pristáli neďaleko Prahy v bývalom Československu. Piloti boli vrátení späť do Rakúska a poškodené stroje boli neskôr zošrotované.
Prevádzka lietadiel J29 vo Švédskych vzdušných silách bola v počiatkoch služby s relatívne nízkym počtom nehôd, predovšetkým z dôvodu malých skúseností s lietadlom šípovitého tvaru krídla a tiež kvôli absencii dvojmiestnej verzie Tunnanu – švédski piloti museli trénovať na dvojmiestnych lietadlách deHavilland Vampire predtým než sadli za riadenie Tunnanu.
K vyradeniu stíhacích lietadiel Saab J29 Tunnan vo Švédskych vzdušných silách došlo v máji 1967, hoci niekoľko málo kusov slúžilo ešte v 70. rokoch ako cvičné terče. V auguste 1976 sa uskutočnil posledný oficiálny vojenský let s uvedeným typom lietadla. Úlohu lietadiel Saab J29 Tunnan medzitým prevzali nemenej zaujímavé lietadlá domácej výroby, Saab J35 Draken, ktoré boli zaradené do služby ešte v roku 1960.
Aj v Izraeli sa nejaký čas pohrávali s ideou, že zakúpia pre svoje Vzdušné sily stíhacie lietadlá J29 Tunnan, z tejto myšlienky však napokon zišlo, Izrael sa rozhodol pre iné typy a uvedenú predstavu pripomína už iba hypotetická kamufláž.
Saab J 29F Tunnan vo Waddingtone 7. júla 2013 :
Saab J29 Tunnan SE-DXB na leteckej show v roku 2017 :
Verzie:
J 29 Štyri prototypy postavené v rokoch 1949-50.
J 29A Stíhacia verzia, postavených 224 ks v rokoch 1951-54.
J 29B Stíhacia verzia, postavených 335 ks v rokoch 1953-55, mala o 50% väčšiu zásobu paliva a
podkrídelné závesné body pre nesenie bômb, rakiet a odhadzovateľných prídavných nádrží.
A 29B V podstate rovnaké lietadlo ako J 29B, používané pre útočné bojové úlohy.
S 29C Prieskumné („S” zo slova Sökningen, švédsky prieskum), postavených 76 ks v rokoch 1954-56, v upravenej prednej časti sa nachádzalo 5 kamier, bez výzbroje; neskôr boli upravené s vylepšeným krídlom zavedeným na verzii J 29E.
J 29D Prototyp postavený v počte 1 ks pre otestovanie prúdového motora Ghost RM 2A s prídavným spaľovaním.
J 29E Stíhacia verzia, postavených 29 ks v roku 1955 s vylepšeným tvarom krídla pridaním aerodynamického prvku zvaného „psí zub” pre zvýšenie kritického čísla Mach.
J 29F Stíhacia verzia, 308 ks lietadiel prerobených zo zásob verzií B a E v rokoch 1954-56; disponovali motorom Ghost s prídavným spaľovaním a krídlom so psím zubom; v roku 1963 boli všetky lietadlá v službe modifikované pre možnosť nesenia dvojice americkej teplom navádzanej strely AIM-9B Sidewinder, ktorá bola vyrábaná spoločnosťou Saab na základe licencie pod názvom Rb 24.
Technické údaje pre verziu J 29F:
Dĺžka, m: 11,00
Rozpätie krídel, m: 10,227
Výška, m: 3,75
Plocha krídla, m2: 24,15
Vzletová hmotnosť, kg
– prázdna: 4 845
– maximálna: 8 375
Počet motorov, typ: 1x prúdový motor Volvo Aero RM2B (lic. De Havilland Ghost)
Ťah, kN: 27
Maximálna rýchlosť, km/h: 1 060
Cestovná rýchlosť, km/h: 800
Dolet, km: 1 100
Praktický dostup, m: 15 500
Stúpavosť, m/s: 32,1
Čas stúpania do výšky 10km, min.: 5,2
Výzbroj:
4x 20 mm kanón Hispano-Suiza HS.404
neriadené rakety
– vzduch-vzduch, mm: 75
– protipancierové, mm: 145
– vysokoexplozívne, mm: 150
– vysokoexpl., protilodné, mm: 180
strely typu vzduch-vzduch: Rb 24
