Stručný prehľad bojových schopností najvýkonnejších cvično-bojových lietadiel súčasnosti na svete
Všetky hlavné vojenské letectvá sveta majú zaradené vo svojich stavoch a prevádzkujú prinajmenšom jeden typ cvično-bojových lietadiel – lietadiel s jednoduchou údržbou a nízkymi prevádzkovými nákladmi, ktoré dokážu poskytnúť budúcim bojovým pilotom letové skúsenosti bez nutnosti vysokých nákladov spojených s prevádzkou ťažších a drahších typov bojových lietadiel. Uvedenej téme sa v jednom zo svojich posledných článkov podrobnejšie venoval americký portál militarywatchmagazine a porovnal v ňom 5 najvýkonnejších cvičných lietadiel súčasnosti.
Tieto cvično-bojové lietadlá sú zvyčajne dvojmiestne, jedno miesto je vyhradené pre inštruktora a jedno pre žiaka – budúceho bojového pilota, pričom noví bojoví piloti prechádzajú na výcvik v týchto pokročilých prúdových cvičných lietadlách po predchádzajúcom úspešnom absolvovaní výcviku na ľahších vrtuľových cvičných lietadlách, na ktorých získali svoje prvé nalietané hodiny a skúsenosti.
Keďže každá nová generácia stíhacích lietadiel je ťažšia a drahšia oproti tej predchádzajúcej, niektoré zo sofistikovanejších cvičných lietadiel sa menia vo svojich bojových úlohách na ľahšie stíhacie lietadlá či útočné lietadlá. Kým cvičné lietadlá plniace úlohy cvičných ako aj bojových lietadiel pozemnej podpory sú v prevádzke už viac rokov, rastúci počet cvičných lietadiel v súčasnosti v sebe integruje možnosti a bojové schopnosti lietadiel vyššej kategórie, vďaka ktorým dokážu samé o sebe slúžiť ako ľahké stíhacie lietadlá – sú schopné niesť presne navádzanú muníciu či dokonca muníciu pre vzdušné strety. Na nasledujúcich riadkoch je stručné zhodnotenie piatich cvičných lietadiel s najpokročilejšími bojovými schopnosťami v súčasnosti.
Yong Ying alebo Statočný orol z Taiwanu
Hoci sa v súčasnosti nachádza ešte len vo fáze prototypu, bojové schopnosti Statočného orla vrátane jeho schopností vo vzduchu „sú” extrémne pokročilé, čo niektorých analytikov vedie k špekuláciám, že je to v skutočnosti vysoko výkonné stíhacie lietadlo konštruované pod zámienkou, že ide o cvično-bojové lietadlo.
Stroj sa javí byť pokračovaním dvojmotorového ľahkého stíhacieho lietadla F-CK Ching Kuo, ktoré sa radí do 4. generácie. Jung Jing (Yong Ying) však už má byť stroj so schopnosťami a možnosťami generácie 4+. Nielenže bude ťažší, ale bude mať integrovaný väčší a výkonnejší radar, silnejšie motory a väčšiu zásobu paliva. Bude schopný niesť nadzvukové (hypersonické) riadené strely typu vzduch-vzduch domácej výroby Sky Sword a taktiež integrovaný radar bude typu AESA, ktorý stroju zabezpečí vo vzduchu prevahu nad čímkoľvek, čo aktuálne slúži v taiwanskom letectve, mimo samozrejme najnovších F-16V, avšak všetky staršie stroje vrátane lietadiel F-16A a Mirage 2000 jednoznačne predčí. Platforma má svojím bezkonkurenčným bojovým výkonom prevyšujúcim aj väčšinu stíhacích lietadiel, ktoré dnes vo svete slúžia ambíciu stať sa vyššou ligou sama pre seba medzi cvičnými lietadlami súčasnosti.
Hongdu JL-10, Sokol z pevninskej Číny
JL-10 alebo Chung-tu (Hongdu) L-15 Falcon, čo je pôvodné označenie cvično-bojového lietadla z Číny, je zrejme najsofistikovanejším z viacerých návrhov čínskych cvičných lietadiel a po uvedení novej verzie L-15B s výrazne zvýšenými bojovými schopnosťami a rozšírenou výzbrojou, svojimi schopnosťami stále viac rozmazáva rozdiely medzi (skutočným) stíhacím lietadlom a cvično-bojovým lietadlom.
Tieto dvojmotorové lietadlá majú vcelku impozantné letové výkony s praktickým dostupom 16 000 m, stúpavosťou 200 m/s a najvyššou rýchlosťou Mach 1.4 – môžu mať navyše integrovaný väčší a výkonnejší radar oproti štandardným cvičným lietadlám, dokonca sa predpokladá, že ďalšie verzie budú mať inštalovaný radar typu AESA. Už o súčasnom radare sa odborníci na vojenské letectvá domnievajú, že dokáže určiť ciele za hranicou 100 km, čo ho robí porovnateľným s mnohými súčasnými stíhačkami 4. generácie. JL-10 tiež dokáže niesť celú škálu munície, ako napríklad riadené strely krátkeho dosahu PL-5E (čínsky ekvivalent AIM-9 Sidewinder) pre vzdušné strety či laserom navádzané bomby LT-2 (obdoba KAB-500L) pre ničenie pozemných cieľov.
Nie je zatiaľ potvrdené, či môže niesť aj protilietadlové riadené strely stredného dosahu PL-10 (v podstate vývojový derivát talianskej strely Alenia Aspide, tá je pre zmenu licenčnou kópiou americkej strely AIM-7 Sparrow – taký malý kolobeh riadených striel v prírode…) či dokonca riadené strely stredného dosahu PL-12, ktoré sú porovnateľné s americkou strelou AIM-120 AMRAAM či ruskou riadenou strelou R-77. Schopnosť niesť uvedené riadené strely by bola výrazným vylepšením, ktoré po „spárovaní” s radarom AESA by zaradilo toto cvičné lietadlo na roveň, ak nie dokonca vyššie, v porovnaní s mnohými stíhacími lietadlami 4. generácie z vyšších kategórií, vrátane lietadiel ako JF-17, F-16C/D či JAS-39C/D Gripen a ďalších.
Guizhou JL-9, Čína po druhýkrát
Ďalšie pokročilé cvičné lietadlo čínskej proveniencie a súčasne jedno z dvoch, ktoré vzniklo na základe stíhačky J-7 (čínska licenčná kópia sovietskej stíhačky MiG-21F-13). Kuej-čou (Guizhou) JL-9 má, podobne ako JL-10, tiež slušné výkonové parametre – stúpavosť 150 m/s, maximálna rýchlosť Mach 1.5 a dostup 16 000 m.
Kým cvično-bojové lietradlo JL-10 je postavené okolo dvoch ukrajinských motorov Ivčenko-Progress AI-222K-25, JL-9 používa jeden silnejší motor s prídavným spaľovaním s označením WP-13F, ktorý si Vzdušné sily aj Námorníctvo ČĽOA údajne veľmi cenia pre jeho spoľahlivosť a nízke nároky na údržbu.
Lietadlo je schopné niesť riadené strely typu vzduch-vzduch PL-8 ako aj PL-9, má tiež prístup k zameriavacím modulom a pokročilý priehľadový displej (Head-Up Display – HUD). Ďalšie informácie o lietadle v tejto chvíli nie sú dostupné, velenie ČĽOA však prejavilo značnú dôveru dizajnu lietadla, nakoľko nechalo vyvinúť verziu pre výcvik pilotov lietadlových lodí, označovanú ako JL-9G, ktorá je schopná používať pre vzlet skokanský mostík na čínskych lietadlových lodiach, Lianoning či najnovšia Šantung. To naznačuje vysoký stupeň dôvery zároveň v spoľahlivosť lietadla.
KAI T-50 Golden Eagle, cvično-bojové lietadlo z Južnej Kórey
Cvično-bojové lietadlo T-50, a taktiež v boji overená platforma (FA-50), ktorá sa úspešne zapojila do bojov s militantami Islamského štátu tak na Filipínach ako aj v Iraku, bolo vyvinuté spoločnosťou KAI (Korean Aerospace Industries. Jeho oveľa viac militarizovaný derivát označovaný ako FA-50 dokáže primárne niesť širokú škálu munície pre ničenie pozemných cieľov, sekundárne má obranné schopnosti vďaka možnosti používať americké riadené strely AIM-9 Sidewinder.
Lietadlo bolo vyvinuté v spolupráci so spoločnosťou Lockheed Martin a pôvodne bolo lietadlo zamýšľané ako čisto stíhacie, kým sa pozornosť vývojárov neobrátila smerom k oveľa ambícioznejšiemu programu stealth stíhacieho lietadla KF-X. Plány na modernizáciu platformy zahŕňali aj integráciu riadených striel stredného doletu AIM-120 AMRAAM a výkonnejšie senzory.
Avionika použitá v cvično-bojovom lietadle T-50 je pokročilejšia ako v mnohých stíhacích lietadlách 4. generácie a umožňuje lietadlu použitie celej škály munície s väčšou presnosťou – predovšetkým riadené strely AGM-65 Maverick pre pozemnú podporu ako aj odpaľovacie zariadenie pre neriadené 70 mm rakety Hydra 70. Lietadlo tiež dokáže integrovať pokročilé zameriavacie moduly Sniper (od spoločnosti Lockheed Martin) a Litening (vyvinutý pôvodne izraelskou spoločnosťou Rafael) a taktiež môže použiť zariadenie pre vedenie elektronického boja ALQ-200K. T-50 bude v budúcnosti údajne modifikované tak, aby dokázalo používať aj európske (spoločnosť MBDA) riadené strely krátkeho dosahu ASRAAM (americké označenie pre ne je AIM-132).
Ruské pokročilé cvično-bojové lietadlo Jakovlev Jak-130
Jakovlev Jak-130, cvično-bojové lietadlo z Ruska
Jak-130, navrhnutý predovšetkým pre pokročilý pokračovací výcvik bojových pilotov tak, aby dokázal simulovať boj stíhacích lietadiel ďalšej generácie s využitím lietadiel generácie 4+ a 5. generácie, ako je napríklad Su-30SM, si aj sám zachováva nemalé bojové schopnosti.
Napriek tomu, že jeho letové výkony sú o niečo slabšie v porovnaní s východoázijskými konkurentmi – má nižšiu stúpavosť (65 m/s), dostup 12 500 m, priemernú manévrovateľnosť (nuž video hádam naznačuje niečo iné… pozn.prekl.) a maximálna rýchlosť je „len” Mach 0.93 (1060 km/h) – kompenzuje tieto nedostatky čiastočne vyspelou avionikou, senzormi a dostupnosťou množstva pokročilej munície. Maximálne užitočné zaťaženie dosahuje impozantných 3000 kg výzbroje, vrátane širokej škály presne navádzanej munície a modulov pre vedenie elektronického boja. Z riadených striel môže používať strely krátkeho dosahu R-73, z neriadených rakety S-8, S-13 a S-25OFM.
Slabšie bojové výkony cvično-bojového lietadla Jak-130 viedli napokon velenie ruskej armády k zváženiu začatia vývoja viac „bojovej” – ťažšie vyzbrojenej verzie. Oficiálne bol začiatok uvedenej modernizácie oznámený aj na nedávnej leteckej výstave Dubai Airshow v novembri 2019.
Poznámka na záver: Tento článok si všimli aj na ruskom portáli Topwar a okamžite zverejnili jeho preklad, zároveň na konci priložili aj video s ukážkami možností pilotáže ruského cvičného lietadla Jak-130, zrejme aby korigovali tvrdenia v americkom článku, posúďte sami, nakoľko sa im to podarilo:
