„Vyhynutý druh” – Zábery dávno vyradenej modifikácie vrtuľníka Mi-24, nájdenej vo Vietname
Mi-24 vzlietli po prvýkrát do vzduchu ešte v roku 1969, výroba verzie A potom prebiehala počnúc rokom 1972. Od neskorších verzií, ktoré sú takpovediac všeobecne známe, sa „Á-čko” vizuálne odlišuje iným typom kabíny posádky vrtuľníka. Novšie verzie sú charakteristické oddelenými tandemovo usporiadanými časťami pre pilota (vzadu) a zbraňového operátora (vpredu), miesto palubného technika sa nachádza v spojovacom tuneli medzi kabínou pilota a nákladovým priestorom, kdežto verzia Mi-24A mala ešte veľkú presklenú spoločnú kabínu, v ktorej boli všetci traja členovia posádky.
Vrtuľníky Mi-24A – modifikácia, ktorá sa v súčasnosti prakticky nikde nepoužíva, je možné do dnešných dní vidieť vo vietnamskej armáde. Na základe fotografií, ktoré sa objavili na internete to však vyzerá, že tieto vrtuľníky sa nachádzajú pravdepodobne už v nefunkčnom stave. Je preto predpoklad, že budú definitívne vyradené (z prevádzky) a to spoločne s americkými strojmi UH-1 Iroquois, ktoré boli Vzdušnými silami Vietnamu tiež vysoko intenzívne používané.
Vrtuľník bol vybavený vysokorýchlostným veľkorážnym guľometom Afanasjev A-12.7 so zásobou streliva na 900 výstrelov a kompletom štyroch protitankových rakiet 9M17 „Falanga-M” s dosahom 4000 m. Tie boli len manuálne navádzané (čo bolo považované za vážny nedostatok) a v prípade úspešného zásahu dokázali pri hmotnosti 31,5 kg preraziť 650 mm silný pancier. Úspešnosť zásahu cieľa s ich pomocou však bola len okolo 30% a tak hlavným dôvodom ich inštalácie na Mi-24A bolo v zásade len meškanie vyvíjaného komplexu Šturm.
Z neriadených rakiet boli vo výzbroji verzie A menšie 57 mm rakety S-5 (S-5M1, S-5MO, S-5KBP, S-5KO a S-5-O) s hmotnosťou približne 4 kg a účinným dosahom 1 800 m. Štyri raketové bloky po 32 kusov obsahovali tak celkom 128 kusov neriadených rakiet.
V prípade potreby bolo možné podvesiť ešte aj letecké bomby, vrátane dvoch kusov s hmotnosťou každej po 500 kg (možnosti podvesenia bômb – 8x OFAB-100, 4x OFAB-250, 4x RBK-250, 2x RBK-500, 2x KMGU-2 , 2x ODAB-500, 2x ZB-500).
Vrtuľník poháňali dva motory TV3-117, každý s výkonom 2 200 koní, ktorých sila bola prenášaná na hlavný päťlistý rotor a vyrovnávací trojlistý zadný rotor. Maximálna dosahovaná rýchloť bola 320 km/h, cestovná okolo 270 km/h. Dolet vrtuľníka bol 1000 km. Praktický dostup 4 950 m. Posádku tvorili traja členovia – pilot, zbraňový operátor a palubný technik. Maximálna vzletová hmotnosť vrtuľníka bola 11 000 kg.
Celkovo bolo z verzie A vyrobených 250 kusov a aktívne využívané boli predovšetkým vrtuľníkovými jednotkami Sovietskej armády – zúčastnili sa veľkých vojenských cvičení, akým bolo napríklad cvičenie „Berezina 1978″ i vojny v Afganistane. A ako možno vidieť zo záberu z twittera v úvode, intenzívnym používateľom bola podľa všetkého i Vietnamská armáda. Medzi ďalšími užívateľmi verzie A boli napríklad vzdušné sily Afganistanu, Alžírska, Etiópie a Líbye.
Galéria:
Mi-24A Vietnamských ľudových vzdušných síl, wp
Zdroj: rg , wp ai
