Čriepky z histórie: Neslávne nasadenie sovietskej palubnej stíhačky Jak-38 vo vojne v Afganistane
Je pomerne málo známe, že také konštrukčne čisto palubné stíhacie lietadlo, akým bol Jakovlev Jak-38, sa dokázalo okrem zaradenia do stavu vzdušných síl námorníctva ZSSR zúčastniť v roku 1980 (v rámci ostrých testov) aj skutočných bojov v Afganistane. Nasledujúcich pár riadkov sa pokúsi túto menej známu a napokon vlastne i neslávnu históriu tohto typu trochu osvetliť.
Vec sa má totiž tak, že v tejto moslimskej krajine bol a vlastne stále je nedostatok letísk a preto, ako sa nazdávalo velenie armády, malo byť lietadlo so skrátenou dráhou vzletu a pristátia ideálnym strojom pre bojové operácie. Program skúšok mal zabezpečiť zhodnotenie prevádzky v podmienkach samostatnej základne, preverenie funkčnosti zameriavacieho a rádiového vybavenia v podmienkach letov v horských roklinách, preskúmanie možností vzletov z poškodených VPP (vzletových a pristávacích plôch) a v konečnom dôsledku komplexné preskúmanie bojovej efektivity lietadiel typu V/STOL (VTOL – Vertical and/or Short Take-Off and Landing – z angl. kolmý a/alebo krátky vzlet a pristátie) v podmienkach vysokých nadmorských výšok a teplôt. Panovalo totiž presvedčenie, že Jaky dokážu uskutočňovať vzlety zo skrátených betónových plôch či dokonca z neveľkých plošiniek, pokrytých špeciálnymi kovovými doskami.
Z rozhodnutia Ministerstva obrany a Ministerstva leteckého priemyslu (MAP) bola vytvorená skúšobná letka pozostávajúca z dvoch šturmovikov Suchoj Su-25 a štyroch palubných (V/STOL) lietadiel Jak-38 (trupové čísla „25″, „53″, „54″, „55″), zmiešaný tím civilných špecialistov a vojenských skúšobných pilotov. Za veliteľa letky bol vymenovaný skúšobný pilot Vedecko-výskumného inštitútu vzdušných síl V. V. Vasenkov. Okrem neho lietali na lietadlách Jak-38 ešte skúšobný pilot J. I. Mitikov (MAL), piloti námorného letectva J. N. Kozlov, E. M. Alifanov, V. G. Panasenko a A. P. Krivuľja. Špecialisti z MAP boli vedení hlavným konštruktérom V. N. Pavlovom, za špeciálne vybavenie zodpovedal V. G. Kuznecov, za výzbroj V. M. Iľjin a za hnacie ústrojenstvo lietadiel R. N. Novikov a S. A. Semenov. Z Letecko-výskumného inštitútu dozeral na práce B. N. Sas, náčelníkom saratovskej skupiny bol A. M. Kuvšinov a hlavným inžinierom Vedecko-výskumného inštitútu vzdušných síl bol A. I. Ložkin. Špecialistom Sovietskeho námorného letectva (VVS VMF SSSR – Vojenno-vozdušnyje sily Vojenno-morskogo flota SSSR) velil V. V. Kupcov.
18. apríla 1980 dorazila skupina na letisko Šindand nachádzajúce sa na severe Afganistanu. Tamojšia betónová pristávacia plocha s dĺžkou takmer 3000 m sa nachádzala na náhornej plošine v nadmorskej výške 1140 m. Povedľa nej bola špeciálne pre lietadlá Jak-38 postavená ďalšia vzletová a pristávacia plocha s dĺžkou približne 150 m pokrytá „letiskovými” železnými doskami a sklolaminátom. Pre staviteľov to bolo v horských podmienkach vcelku náročné, na začiatku museli vykopať pozdĺžne ryhy, na dno ktorých položili spomínané letiskové železné perforované dosky a tie zasypali pieskom. Následne navrch položili sklolaminát a potom bola položená druhá vrstva železných letiskových dosiek, ktoré boli ešte privarené k špeciálnym stĺpikom. Takto postupovali po celej dĺžke stopäťdesiatich metrov.
Konštrukcia sa zdala byť na pohľad veľmi spoľahlivou a stabilnou, predbehnúc udalosti prezradíme, že tomu tak napokon nebolo. Po niekoľkých pristátiach a vzletoch totiž vyfúklo piesok spod dosiek a objavila sa pod nimi dutina, následne jama, ktorá vylučovala zamýšľanú stabilitu. V zásade to ani nemohlo skončiť inak, pretože pri vzlete lietadla Jak-38 boli trysky motorov natočené vertikálne vzhľadom na zem a prúd vzduchu smeroval priamo do pristávacej plochy.
19. apríla boli „tridsaťosmičky” dovezené v nákladnom priestore transportných An-22 a po nevyhnutných kontrolách sa 23. apríla začalo s plánovanými letmi. Išlo najmä o vzlety s krátkym rozbehom a pristátia s krátkym „dobehom” lietadla. Lietalo sa predovšetkým z betónovej vzletovej a pristávacej plochy, pretože, ako bolo už spomenuté vyššie, po piatich vzletoch s krátkym rozbehom a jednom vertikálnom vzlete sa špeciálne pripravený kovový pás (osobitná vzletová a pristávacia plocha v dĺžke 150 m pre Jak-38) stal nepoužiteľným.
Sovieti prišli v Afganistane najmenej o jedno lietadlo Jak-38. Stalo sa tak počas improvizovane uskutočneného „vzletu”. Plukovník Nikolaj Kozlov počas jeho vykonávania náhle dosadol na zem z výšky asi 10 metrov, pričom vzlet prebiehal s plne vyzbrojeným lietadlom. Toto tvrdé dosadnutie na zem iniciovalo štart neriadených rakiet, ktoré začali lietať všetkými smermi. Neúspešný vzlet pozoroval tiež zástupca generálneho štábu, armádny generál Leonid Sokolov, ktorý sa musel skryť pred možným zásahom. Hoci bol stroj stratený, na počudovanie nebol nikto, vrátane pilota, zranený.
Na konci apríla odišla do Moskvy správa z velenia skupiny o ukončení testov. Späť sa vrátila otázka: „Koľko ste uskutočnili letov?” Odpoveď znela: „107.” „Tak ešte v záujme armády vykonajte ďalších 107.”
Nebolo to práve najsprávnejšie rozhodnutie, nakoľko skúšobná letka nebola štandardnou bojovovou jednotkou s príslušnou infraštruktúrou. V jej zostave sa nenachádzal ani jeden vojenský letecký technik ako člen personálu, nehovoriac už o „obyčajných” vojakoch, len dôstojníci a civilní špecialisti. Príkaz však musel byť vykonaný a čoskoro sa začalo s jeho vykonávaním. Samotní dôstojníci následne pôsobili ako technický personál – podvesovali bomby, neriadené rakety a vykonávali ďalšie štandardné povinnosti.
Hoci v oficiálnych záveroch sa možno dočítať o úspešnom priebehu a ukončení skúšok lietadla Jak-38 v bojových podmienkach, skúšobní piloti mali na vec iný názor a potvrdili, že použitie uvedeného typu v podmienkach vysokohorských oblastí, naviac púštneho charakteru, bolo vyslovene neefektívne. Pri možnosti podvesiť najviac dve 250 kg bomby a výdrži paliva na približne len 40 minút letu jednoducho nebolo možné hovoriť o nejakom efektívnom používaní palubnej stíhačky Jak-38 v Afganistane.
Bojové lety lietadiel Jak-38 v Afganistane boli vykonávané vo dvojiciach alebo samostatne, vtedy v sprievode stíhacieho bombardéra Su-17. Program vojenských skúšok v bojových podmienkach sa skončil 29. mája. Získané skúsenosti ukázali nutnosť zvýšenia pomeru ťahu pohonnej jednotky k hmotnosti lietadla a zrýchlenia pre uskutočňovanie vzletu s krátkym rozbehom, nakoľko pri vykonávaní krátkeho vzletu s rozbehom v podmienkach zníženej hustoty vzduchu a teploty okolo 35 ° C straty ťahu motora dosahovali 14,70kN (pritom čistý celkový výkon hlavného motora bol 59,82 kN, čo samé o sebe bolo nepostačujúce).
Ďalším výsledkom skúšok doplnených potrebnými výpočtami bola zmena uhlu výstupnej trysky zdvihových pohonných jednotiek o 15 stupňov späť, pre ktorú sa rozhodli Pavlov, Sas a zástupca hlavného konštruktéra Novikov. V dôsledku tejto zmeny lietadlo začalo normálne zrýchľovať v súlade s odhadovanou vzletovou hmotnosťou. Uvedené zlepšenie bolo následne vykonané aj na všetkých ostatných lietadlách Jak-38.
Video – SMOTR – Yak 38 in Afghanistan – English subtitles: https://youtu.be/yWPxe5J2Pn8
Technické údaje, pre Jak-38
Posádka: 1
Rozpätie krídel, zlož./rozložené, m: 4,45/7,022
Dĺžka, m: 16,37
Výška, m: 4,25
Plocha krídel, m²: 18,41
Prázdna hmotnosť, kg: 7 020
Max.vzletová hmotnosť, kg
– pri vzlete s krátkym rozbehom: 11 300
– pri kolmom vzlete: 10 300
Pohonná jednotka, počet/ťah, kN: 1x prúdový motor Tumankij R-27V-300 / 59,82
Pohonná jednotka, počet/ťah, kN: 2x prúdový motor Rybinsk RD-36-35FVR / 29,91
Maximálna rýchlosť, km/h: 1 210
Akčný rádius, km: 195
Dostup, m: 11 300
Stúpavosť, m/s: 75
Výzbroj
Užitočné zaťaženie, kg
(pri krátkom rozbehu/vertikálnom vzlete) 1500 / 1000
1× kanón v podvese GŠ-23L 23 mm
4× podkrídelné podvesy s nosnosťou 1500 kg:
– neriadené rakety rôznych typov do 240 mm (S-5, S-8, S-24B)
– protilodné strely alebo strely vzduch-zem Ch-23 (AS-7 Kerry) a Ch-25MR (AS-10 Karen), strely vzduch-vzduch R-60 nebo R-60M (AA-8 Aphid) mohli byť nesené na externých pylónoch
2× viacúčelová bomba FAB-500 alebo 4x FAB-250, dve zápalné ZB-500 alebo dve jadrové bomby RN-28 alebo RN40, RN-41
2× prídavné nádrže
