Obete amerického bombardovania Prahy. Tam kroky vzácnych hostí nepovedú
Česko 20. februára 2020 (Jana Petrova, Sputniknews) – Históriu neprepíšeš, ale pripomínať niektoré momenty je pre spojencov nepríjemné. V tomto roku na tradičné oslavy pri príležitosti oslobodenia Plzne je pozvaný americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. To je logické, veď v máji 1945 tanky amerického generála Georgea Pattona priniesli tomuto českému mestu slobodu.
Nebolo ale len toto. Bolo aj to, že vo februári-marci 1945 Američania bombardovali Prahu. O svoje myšlienky ohľadom chápania oslobodenia Československa sa redaktor redakcie Sputnik bavil s publicistom, podpredsedom strany Národní socialisti Přemyslom Votavom.
Votava: Tento rok si pripomíname 75. výročie konca 2. svetovej vojny. Prídu poslední veteráni, s nimi aj vyžehlení vzácni hostia, snáď aj minister zahraničia USA. Budú pokladané vence, prednášané prejavy. Niekto múdry kedysi povedal: “História nie je, pokiaľ nie je pripomínaná.” Tá vojna bola dlhá a krutá, za slobodu národov sa platilo hrdinstvom aj životmi. Hroby hrdinov lemujú cestu za našou slobodou. Ešte dlho po vojne sme spomínali na kvety orgovánu, ktoré vítali v máji naše osloboditeľov. Symbolom oslobodenia Československa bol aj slávny tank T-34 na Smíchove. V roku 1991 bol necitlivo odstránený, “niektorým” tu prekážal. Okolo ďalších pomníkov a symbolov, miest vďaky a úcty, sa rodí tanec nenávisti. Hrdinovia sú kádrovaní aj 75 rokov po smrti.
Povedali ste: “Sú udalosti, ktoré sa u nás nepripomínajú, nehodí sa totiž do politickej réžie.” Čo ste mal na mysli?
Pred 75 rokmi padali americké bomby na Prahu. Praha bola cieľom amerických náletov vo februári a v marci 1945. Praha horela, tisíc obetí, zúfalí ľudia hľadali svoje deti. U Emauz tak našla smrť aj 16-ročná Eva Ladová, dcéra svetoznámeho maliara Josefa Lady. Nebola jedinou detskou obeťou. V čase náletov Veľkonemecká Ríša mlela už z posledného. Červená armáda bojovala na území Nemecka, 1. čs. armádny zbor od 6. októbra 1944 oslobodzoval Československo. Na Kryme skončila Jaltská konferencia (4.-11.2.) Zameraná na povojnové usporiadanie sveta. A tu sa zrejme zrodil ten “problém”.
14. februára 1945, niekoľko dní po Jalte, 8. armáda USAAF poslala nad Nemecko okolo 2000 lietadiel. Cieľom tohto náletu sa stalo mesto Drážďany, ktoré nemalo žiadnu strategickú hodnotu, napriek tomu mali byť zničené. Nálet neprežilo 50 000 ľudí (údaje sa líšia, obyčajne sa uvádza 25 či 30 tisíc ľudí). Ďalším cieľom bola Praha. 60 lietajúcich pevností B-17, zvrhlo 152 ton bômb. Nálet si vyžiadal okolo 700 mŕtvych a 1400 zranených. Praha vedľa civilných obetí sčítavala aj veľké materiálne škody, okolo stovky domov bolo úplne zničených, stovky ďalších ťažko poškodené. Úplne zhorel vzácny benediktínsky kláštor Na Slovanoch (zrútila sa tam strecha, pozn. Red.), Bola zničená veľká židovská synagóga na Vinohradoch. Po 75 rokoch sa vznášajú veľké otázniky nad zmyslom týchto náletov na Prahu, Plzeň … Podľa pamätníkov nad Prahou vládlo slnečné počasie, preto ten otáznik, prečo došlo k zámene za horiace Drážďany. Tých otáznikov je až príliš a ešte majú slabé základy
… Tiež Plzeň na sklonku vojny nebola ušetrená spojeneckých náletov. 17. apríla a následne 25. 4. 1945 boli vykonané mohutné nálety. Škodovka bola zo 70% zničená . Opäť stovky obetí , medzi nimi aj 38 detí priamo v škole. Týždeň pred koncom vojny. To náramné náhlenie budí rozpaky i dnes. Malo to urýchliť priebeh vojny, alebo išlo už o povojnové rozdelenie sveta? V tieni osláv zostanú pomníčky obetí z posledných dní vojny. Tam kroky vzácnych hostí nepovedú ….
O bombardovaní Prahy sme písali tu: Tragický americký nálet na Prahu 14. februára 1945
