Hrom z jasného neba – Nová kĺzavá bomba pre útočné bezpilotné lietadlá zničí nepriateľa v dosahu až 120km
Rusko, 29. februára 2020 ( AM, Izvestija) – Ruské vzdušné sily zničia nepriateľské rakety stredného a krátkeho dosahu skôr, ako budú vypustené. Arzenál jedinečného dronu Ochotnik a Altius doplní bomba Hrom. Tieto ťažké kĺzavé strely sú schopné zasiahnuť ciele na viac ako 100 km. Za mimoriadnu presnosť vo vojensko-priemyselných kruhoch dostali prezývku „ostreľovač“. Podľa odborníkov budú môcť roboty vďaka novému produktu deaktivovať strategické objekty v zadnej línii nepriateľa a zostať neviditeľnými pre radary.
Ako uviedli zdroje vojensko-priemyselného komplexu, bolo prijaté zásadné rozhodnutie vybaviť ruské bezpilotné vzdušné prostriedky výkonnými a vysoko presnými kĺzavými bombami 9-A-7759 Hrom. Testy vyhadzovanie ich makiet z ťažkého bezpilotníka S-70 Okhotnik už prebehli.
Integrácia „ostreľovacích“ bômb na Altiusy však ešte nie je dokončená. Začiatkom roku 2018 spoločnosť Taktické raketové zbrane úspešne vykonala vývojové práce s cieľom posúdiť možnosť použitia Hromu. Problémy spojené s dočasným ukončením projektu tohto bezpilotného lietadla a presunom jeho vývoja zo Simonovho dizajnérskeho úradu do Uralského závodu civilného letectva tento proces na chvíľu spomalili.
Hromy s doletom 60 až 120 km ďaleko presahujú letecké bomby, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke. Aj keď sú vypustené z vysokých nadmorských výšok, nelietajú viac ako 9 km. Pri kĺzavej munícii budú môcť roboty udrieť bez vstupu do protivzdušnej obrannej zóny nepriateľa. Vo vzdialenosti 400 – 500 km od frontovej línie, na ktorej môže pôsobiť nenápadný neviditeľný dron s klzavými bombami, zvyknú byť umiestnené ciele, ako napríklad: štartovacie pozície operačných taktických rakiet, letiská, komunikačné strediská, veliteľské stanovištia, veliteľské konvoje a vozidlá personálu.
Dron strednej triedy Altius bude schopný niesť minimálne dve bomby Hrom, nosnosť ťažkého dronu Hunter je ešte väčšia. Taktická letecká okrídlená riadená strela typu 9-A-7759 je riešená ako modulová a pozostáva z niekoľkých modulov. Prvý z nich je modul s bojovou hlavicou (MBČo). Ten pritom tvorí približne prednej polovicu valcovitého tela tejto zbrane. Priamo za neho sa pripája krátky valcovitý modul so systémom riadenia. Ďalší modul ukrýva vysúvací mechanizmus sklápacieho krídla a má podobu pretiahnutého aerodynamického krytu, ktorý sa pripevňuje k bruchu valcovitého tela. Priamo za modul so systémom riadenia možno pripevniť buď modul s druhou bojovou hlavicou, alebo modul s raketovým motorom. Koniec valcovitého tela strely 9-A-7759 tvorí riadiaci modul so štvoricou teleskopických výsuvných riadiacich plôch, ktoré zaujímajú vzájomné usporiadanie do tvaru písmena “X”. K chrbtu tela tejto zbrane je potom uchytený pretiahnutý kryt s úchytkami pod závesník nosiče a prijímacia aparatúrou satelitného navigačného systému so zvýšenou odolnosťou proti elektronickému rušeniu. Rozmery strely sú podriadené tomu, aby ju bolo možné prepravovať nielen na adaptéroch typu AKU-58, ktoré sa umiestňujú pod vonkajšie zbraňové závesy bojových lietadiel 4. generácie, ale aj na katapultovacie závesniciach typu UVKU-50, ktoré sa nachádzajú vo vnútri hlavných zbraňových šácht viacúčelového bojového lietadla 5. generácie typu Su-57.
Video: Prvý štart ťažkého bezpilotného lietadla Altius-U
Vývojári tiež naznačujú, že sa testuje tretia verzia bomby označená ako 9-A2-7759. Má vysoko výbušnú fragmentačnú termobarickú hlavicu, to umožní účinnejšie zasiahnuť opevnenia a prístrešky. Munícia na navádzanie využíva inerciálny systém (autopilot) + satelitný navádzací systém (spolupracujúci s ruským systémom Glonass aj americkým systémom GPS), navyše, aj pri maximálnom dosahu bude priemerná odchýlka od cieľa 2 až 10 m.
Malý priemer bomby a skladacích krídel umožňujú použitie vo vnútorných priestoroch stíhačiek Su-57 a dronov Ochotnik. Na vonkajšom závese ich budú môcť niesť bombardéry Su-34 a stredne ťažký dron Altair. Autopilot Hromu umožňuje vykonávať zložité manévre za letu, munícia je schopná otočiť sa o 180 stupňov a zničiť ciele na zadnom poli bombardéra.
Spojené štáty americké sú dnes lídrom v používaní útočných bezpilotných lietadiel. Ľahký predátor MQ-1 však používa protitankové strely Hellfire s hmotnosťou iba 50 kg. Najťažší dron MQ-9 využíva satelitné a laserom vedené bomby s hmotnosťou maximálne 227 kg. V roku 2017 získala spoločnosť General Atomics od Pentagonu zmluvu o úprave bômb SDBII pre ťažké drony. Práce na projekte by sa mali ukončiť v novembri 2021. Americká munícia má navádzací systém, ktorý umožní zasiahnuť aj pohyblivé ciele. Ich hlavica je však výrazne slabšia sila Hromu. Obsahuje iba 48 kg výbušnín oproti 480 kg pre ruskú bombu vo verzii 9-A1-7759. Čínske a iránske útočné drony sú tiež vyzbrojené menej výkonnými raketami a kĺzavými bombami. Prijatie novej munície urobí ruské drony najťažšie vyzbrojenými na svete.
