Prečo vydal armádny veliteľ Vatutin rozkaz nebrať maďarských vojakov Hitlera do zajatia?
Maďarsko, 15. marca 2020 ( AM, Julia Popovova, russian7 ) – Historici a novinári venujú do dnešných dní oveľa menšiu pozornosť bojom o Voronež než bitke pri Stalingrade. A pritom obrana mesta Voronež trvala o dvanásť dní dlhšie. Hlavným protivníkom Červenej armády v tomto dlhom boji boli maďarskí vojaci bojujúci na strane nacistického Nemecka. Nepísané pravidlo „Maďarov nebrať do zajatia!” bolo v tom čase pre vojakov Voronežského frontu jedným z hlavných.
Ako sa Maďari ocitli na strane Nemecka?
Po prvej svetovej vojne bola v roku 1920 v Trianone podpísaná medzi víťazmi a porazenými Trianonská mierová zmluva. Tými porazenými boli Maďari. Maďarské kráľovstvo, ktoré vzniklo ako jeden z nástupníckych štátov po rozpade mnohonárodnostnej Rakúsko-Uhorskej monarchie, v dôsledku Trianonskej zmluvy stratilo viac než 70% svojho pôvodného územia a súčasne viac ako polovicu obyvateľstva (autorka pôvodného článku nerozlišuje medzi Uhorskom a Maďarským kráľovstvom (1920-1946), ktoré vzniklo až po rozpade Rakúsko-Uhorska, pozn. prekl.). Na čele kráľovstva Maďarov stál v tom čase regent, admirál Miklós Horthy, ktorý mal na jednej strane nepochybne obavy z takýchto strát, no na strane druhej zároveň sníval o vrátení hoci len časti „stratených” území. Maďarsku sa napokon podarilo dostať sa k časti rumunského a československého (slovenského juhu) územia. Stalo sa tak predovšetkým vďaka pomoci krajín Osi (Nemecka a Talianska).
Od tohto momentu bolo Maďarské kráľovstvo dlžníkom Nemecka a dlh, ako vieme, treba splatiť. Okrem toho sa admirál Horthy nádejal, že ako spojenec Tretej ríše sa opätovne dostane ku všetkým územiam bývalého Uhorska a „obnoví” štát v jeho pôvodných hraniciach. Vo všeobecnosti tak možno povedať, že sa Hortyho vojaci stali vojakmi Hitlera.
Zverstvá Maďarov
Zverstvám, ktorých sa maďarskí vojaci dopúšťali na zajatých sovietskych vojakoch, ale aj na civilistoch, je obyčajnému človeku len ťažko uveriť. Maďarská armáda sa podľa očitých svedkov správala a konala horšie ako samotní Nemci. Dochovali sa správy ako vypichovali ľuďom oči, upaľovali obyvateľov na hraniciach, či zaživa zavretých v náhodných drevených budovách, štvrtili obete pílami, vyrezávali im hviezdy na rukách, zakopávali ich polomŕtvych do zeme, znásilňovali ženy a deti… Toľko pre obraz. Vzhľadom na bezpríkladnú krutosť a nemorálnosť činov nie je potrebné na tomto mieste pokračovať ďalej v podrobnejšom opise a citovať z textov správ a dokumentov, ktoré popisujú všetky tieto kruté udalosti.
V tom čase sa dostala ku generálovi Nikolajovi Fjodorovičovi Vatutinovi delegácia tvorená aj obyvateľmi Ostrogožského okresu. Tí rozpovedali generálovi o všetkom, čoho sa stali svedkami, a čo si aj oni samotní od Maďarov vytrpeli. Keď si Vatutin všetko vypočul, ako sa správali maďarskí vojaci k obyvateľom dobytého územia a čo všetko spáchali, len precedil cez zuby: „Maďarov nebrať do zajatia!” Tento nahlas nevyslovený rozkaz sa však okamžite rozšíril medzi sovietskymi vojakmi.
Víťazstvo v čase vojny a po 66 rokoch
V roku 1942 vyrazila z Maďarského kráľovstva na pochod 2. maďarská armáda. Jej rady tvorilo viac ako 200 tisíc vojakov. Hlavným cieľom bol Voronež. Po ťažkých bojoch sa nepriateľským vojskám podarilo začiatkom júla preniknúť do mesta a obsadiť jeho západnú časť. Boje boli strašné, kruté, nemilosrdné. Sovietskym vojakom sa však Voronež napokon podarilo oslobodiť. Viac ako 160 000 maďarských vojakov navždy spočinulo vo voronežskej zemi. Vojaci Červenej armády však splnili Vatutinov rozkaz do bodky. Do zajatia nevzali ani jedného Maďara.
Samotná bitka o Voronež, trvajúca 212 dní (od 7. júla 1942 do 25. januára 1943) a desivé činy maďarských vojakov na tomto území (rovnako tak zrejme aj na iných miestach) sa v bývalom Sovietskom zväze nijako zvlášť nespomínali. V roku 1955 sa Maďarsko spoločne so ZSSR stalo jedným z členov Varšavskej zmluvy, ktorá predpokladala priateľstvo, spoluprácu a vzájomnú pomoc medzi krajinami Východného bloku. (Na tomto mieste by asi bolo vhodné upriamiť pozornosť na jeden viac než zarážajúci moment – „maďarské” prehmaty počas druhej svetovej vojny boli akoby „zabudnuté” v rámci internacionalizmu už v časoch socializmu, no Slovákom sa aj vtedy a dnes ešte viac vyčítajú udalosti a deje, ktoré ani pri najlepšej vôli nemali možnosť v konečnom dôsledku zásadne ovplyvniť, či zmeniť.) A čo sa týka mesta Voronež, v roku 2008 podpísal ruský prezident V. Putin dekrét, ktorým Voronež napokon získal plným právom zaslúžený čestný titul Ruskej federácie – Mesto vojenskej slávy. Titul, ktorý sa udeľuje za „odvahu, vytrvalosť a masové hrdinstvo obrancov mesta za slobodu a nezávislosť vlasti”.
Video: Orbán na hraniciach hovorí Slovensku: Toto je dobre zorganizovaná invázia
