Ako vymeniť koleso na lietadle počas letu
Rusko, 22.marec, 2020 (AM ) – 26. mája 1936 sa vo vzduchu nad letiskom 3. vojenského leteckého učilišťa v ruskom meste Orenburg udiala nezvyčajná vec. Letecký inštruktor sa počas cvičného letu rozhodol pre výmenu poškodeného kolesa na dvojmiestnom cvičnom lietadle typu Polikarpov R-1 a svoj nápad s pomocou posádky ďalšieho lietadla napokon aj úspešne realizoval. O celej udalosti bola podaná oficiálna správa a informáciu priniesla aj dobová tlač.
Preslávené učilište, na ktorom k spomenutému došlo, zaniklo už pred štvrťstoročím. No bývalí piloti, hoci takých v tejto profesii vlastne ani nebýva, posvätne zachovávajú tradície a svoju históriu. A pripomínajú si ju na stretnutiach. Mnohé činy v ich historických spomienkach sú hrdinské, tragické, niektoré s nádychom dobrodružstva, ale to až neskôr, v prípade šťastného konca, práve tak ako sa to stalo na jar roku 1936 nad letiskom za Uralom.
40 minút vo vetre na podvozku
Začítajme sa teda spolu do nasledujúcich pár riadkov, a spoznajme neobyčajný príbeh života tak, ako ho zachytil spravodajca na písacom stroji v dobových vojenských novinách:
Po niekoľkých vetristých dňoch prišlo 26. mája 1936 pokojné a tiché ráno. Ticho prerušoval len hukot motorov lietadiel na letisku. Presne podľa denného plánu schádzajú jedno za druhým z červenej línie cvičné lietadlá R-1 a pripravujú sa na vzlietnutie, aby vyplnili svoje dnešné úlohy. Uvedený typ, Polikarpov R-1 bol najpočetnejším strojom leteckého konštruktéra N.N. Polikarpova – dvojplošník drevenej konštrukcie s pevným podvozkom a maximálnou rýchlosťou 200 km/h.
Letecký inštruktor, poručík Zverev, sa po desaťdňovej liečbe malárie zmenil už na pohľad, značne pochudol, no i naďalej bol veselý a vnímavý k druhým. Dýchala z neho mladosť. Stále to bol duchom i činom športovec. Hoci mal iba 23 rokov, už učil štvrtý ročník frekventantov učilišťa. Jeho žiaci končili výcvik len s výbornými a dobrými výsledkami. Dnes si usádza na prvé miesto v kabíne žiaka súdruha Semjonova. Vzlietajú. Žiak Semjonov práve absolvuje svoj šiesty let s inštruktorom na lietadle R-1. Je to nádejný kandidát za člena komunistickej strany (VKP – Všeruská komunistická strana), redaktor novín Červenej armády.
***
Štartér na hlavnej dráhe dvíha nečakane nad hlavou znamenie zákazu ďalších letov. Motory lietadiel na zemi zhasínajú. Všetci navôkol pátrajú po príčine prerušenia letov a dôvode predčasného zákazu. Je to čas pre vznik dohadov.
Medzitým sa na pristátie chystá lietadlo Zvereva so Semjonovom. Od toho okamihu je príčina zákazu ďalších vzletov očividná, je ňou chýbajúce ľavé koleso pevného podvozku na Zverevom stroji. Polikarpov R-1 teda nebude môcť bezpečne pristáť, dôjde ku katastrofe? Ako túto hrozivú situáciu oznámiť pilotom? Veliteľ, starší poručík, súdruh Gudovič, ktorý si všimol túto nebezpečnú situáciu, začal spolu s ďalšími mechanikmi na letisku signalizovať pilotom, že na stroji chýba koleso. Plieskajú si rukami na ľavú nohu a ukazujú na kolesá. Súdruh Zverev vykonal niekoľko nízkych preletov nad letiskom, aby nakoniec pochopil, čo sa mu zdola snažia povedať.
Keď sa napokon dovtípil, čo je vo veci, zhodil pri poslednom prelete ponad pristávaciu plochu narýchlo popísaný lístok, ktorý aby ho neodvialo, vložil do svojej rukavice. Stálo na ňom: „Dajte mi koleso, nasadím ho vo vzduchu.” A začal opäť stúpať s lietadlom do výšky.
***
Dole na zemi si zatiaľ veliteľ letiska, súdruh kapitán Tabarčuk, s cigaretou v ústach založil ruky za chrbát a navonok pokojne pokračoval v chôdzi. Bolo treba prijať rozhodnutie. Jediné. To, ktoré navrhol Zverev. Kapitán prikázal vziať rezervné koleso a priviazať ho pod trup jeho R-1tky. Plánoval letieť niekoľko metrov nad strojom Zvereva a spustiť mu koleso dole na lane.
Ku kolesu je priviazaná závlačka a na kúsku papierika napísaný postup ako vymeniť koleso. Starší poručík, súdruh Dubovoj má pilotovať lietadlo a kapitán Tabarčuk sa osobne pokúsi sputiť súdruhovi Zverevovi náhradné koleso.
Pred zrakmi celého osadenstva letiska vzlieta záchranný stroj, následne sa obe lietadlá k sebe opatrne priblížia, a letia ďalej jeden nad druhým. Dole na zemi má v tej chvíli každý z pozorovateľov samozrejme svoj vlastný názor, ako zamýšľané vykonať čo najlepšie.
***
Vtom sa lietadlá od seba oddelili, dôvod bol viac než jasný – spúšťané koleso netrafilo Zverevov stroj, odtrhlo sa z lana a padalo z výšky 1500 metrov na zem. Na letisku okamžite privezujú k lanu druhé koleso a lietadlo vzlieta späť do vzduchu. Teraz sa pokúsi o pomoc aj druhé lietadlo. Ku kapitánovi Tabarčukovi sa pridáva súdruh Ševčenko. Vo vzduchu sú tak už tri lietadlá. Kapitán Tabarčuk sa z výšky niekoľkých metrov nad poškodeným strojom opätovne pokúša spustiť koleso Zverevovi a ten ho konečne zachytáva. Môže sa začať druhá, nemenej náročná časť záchrannej operácie.
***
Žiak Semjonov žiada o povolenie zliezť z kabíny ku podvozku a vymeniť koleso. Poručík Zverev však prijíma rozhodnutie, podľa ktorého to spraví on sám. Žiaka Semjonova zatiaľ poverí riadením lietadla – má udržiavať konštantnú rýchlosť 130 km/h a priamy kurz. Vo výške 2000 metrov nad zemou potom súdruh Zverev, držiac sa trupu, si privezuje k telu pomocou opaska koleso a cez poklop otvoru pre zhadzovanie bômb sa opatrne (bez padáka!) presúva k podvozku. Dlhých 40 minút prešlo, kým sa podarilo súdruhovi Zverevovi nasadiť rezervné koleso, závlačka na zaistenie kolesa však bola zle uchytená ku kolesu a spadla na zem. Na návrat do kabíny a prinesenie druhej poručíkovi Zverevovi už nezostávalo síl.
Hoci bol súruh Zverev mladý a silný, predierať sa proti prúdu vzduchu bolo preňho náročné aj z dôvodu oslabenia po prekonaní ťažkej choroby. Keďže závlačka spadla na zem a pre druhú sa už nevládal vrátiť, rozhodol sa upevniť koleso k podvozku pomocou povrazu. Po takto provizórne vykonanom upevnení kolesa sa poručík Zverec s veľkými ťažkosťami, prerušovanými prestávkami na oddych, vrátil do kabíny. Posádky sprevádzajúcich lietadiel zatiaľ so zatajeným dychom sledovali jeho prácu.
***
Poškodené lietadlo R-1 sa vydalo na pristátie. Všetci, vo vzduchu i na zemi strnuli. Stroj znížil rýchlosť a plachtí nad pristávacou plochou. Obe kolesá sa dotkli povrchu zeme. Všetko vyzerá výborne. Lietadlo bežalo po povrchu asi 30 metrov, keď sa náhle provizórne upevnené koleso odtrhlo. Povraz, ktorým bolo koleso priviazené, nevydržal. Stroj sa dostal do výkrutu, otáča sa a kreslí krídlom ryhu do povrchu zeme. Napokon sa R-1tka konečne zastavuje.
Katastrofa? Nehoda? Len poškodenie lietadla. Všetci utekajú ku stroju, na zem sa z kabíny zatiaľ spúšťajú súdruhovia Zverev so Semjonovom. Obaja sú celí, živí a zdraví. Dva životy, ktoré len pred malou chvíľou boli iba kúsok od obrovskej tragédie.
***
O tri hodiny neskôr mechanici vojenského letiska pripravili poškodený no zachránený stroj späť do letuschopného stavu. Obaja piloti si medzitým dali vynikajúci obed, súdruh Zverev si ešte zašiel zahrať biliard, veď predsa dnes vykonal hrdinský čin.
Armádne velenie súdruhovi Zverevovi za jeho hrdinstvo udelilo jeden mesačný plat a navrhlo ho na medailu.
Arzamascev Grigorenko Ždanov.”
***
Medzi dokumentmi uloženými v súčasnom múzeu školy sa zachovala aj táto správa napísaná na písacom stroji: „Poručík Zverev F.S., na príkaz ľudového komisára obrany maršala Sovietskeho zväzu K.E. Vorošilova, dostal za tento čin zlaté hodinky.”
Zdroje: fromdonetsk.net, orenburzhie, valka.cz
