Ako sa robí pandémia – nemecký lekár poukazuje na nebezpečenstvo paniky okolo koronavírusu
Nemecko, Česko, 23. marec 2020 (AM, Milan Vidlák, časopis Šifra ) – prinášame zaujímavý a aktuálny názor Nemeckého lekára, ktorý pôsobil v najvyšších poschodiach globálnej politiky, odhaľuje, ako možno s pomocou jednoduchého triku vyvolať celosvetovú paniku. Článok vyšiel v českom magazíne Šifra.
Čo robiť, keď nastane globálna kríza a ľudia začnú panikáriť? V podobných chvíľach, než človek podľahne kolektívnemu šialenstvu v čase dezinformačnej, je dobré vypočuť niekoho seriózneho, kto danej oblasti rozumie, vie, ako sa veci majú, zároveň je ale schopný racionálneho uvažovania, nestratil nadhľad a predovšetkým nie je súčasťou hlavného prúdu mediálno-farmaceuticko- priemyselno-bankovej mašinérie, ktorá krízou, ktorú vyvolala, sleduje svoje vlastné ciele.
Takým odborníkom, ktorý sa v podobnej skúške už raz osvedčil, je Wolfgang Wodarg. Nemecký internista, praktík a pneumológ, teda lekár zaoberajúci sa liečbou pľúcnych ochorení, a štipendista v obore epidemiológie na renomovanej Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore, všetky podmienky spĺňa aj vďaka tomu, že bol 15 rokov poslancom nemeckého Bundestagu za sociálnu demokraciu (SPD). A čo viac, na prelome tisícročí viedol dlhé roky zdravotnícky výbor Rady Európy. Práve v tejto vedúcej funkcii sa rozhodol ísť proti prúdu a v roku 2010 sa potom, čo skončila pandémia prasacej chrípky (ktorá nikdy ani poriadne nezačala), verejnosti oznámil, že išlo o “jeden z najväčších zdravotníckych škandálov storočia”.
Doktor Wodarg pred desiatimi rokmi obvinil Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) z toho, že podľahla tlaku farmaceutických firiem, ktoré sa na falošnej pandémii napakovali. Zistil totiž, že tesne pred vyhlásením pandémie WHO účelovo zmenila kritériá pre vyhlásenia tohto výnimočného stavu tak, aby mohol byť nastolený.
“Ja som v týchto veciach bohužiaľ už vyškolený, s vtáčou a prasacou chrípkou to totiž bolo úplne rovnaké ako s koronavírusom. Prasacia chrípka bola tá najmiernejšia chrípková vlna, ktorú sme kedy mali. Rešeršoval som vtedy, ako to celé vzniklo. Našťastie som bol priamo pri tom, bol som predsedom zdravotného výboru v Rade Európy, a mohol som tak tému vyniesť na svetlo. Vyvolal som k tomu vypočutie a zriadil vyšetrovací výbor, kde sa WHO musela spovedať, ako k niečomu takému mohlo dôjsť. Pýtali sme sa, prečo vyhlásila pandémiu, keď o žiadnu pandémii nešlo, “spomína Wolfgang Wodarg, ktorý vďaka tomuto vyšetrovaniu zistil veľmi prekvapivé veci. “Vyšlo najavo, že desivé množstvo profesorov v grémiu malo obrovský konflikt záujmov a zmenili kritériá pre definíciu pandémie. V minulosti bola totiž pandémia vyhlásená len v prípadoch, kedy dochádzalo k šíreniu veľmi nebezpečných chorôb, na ktoré ľudí umierajú vo veľkom. Lenže potom na nátlak farmaceutických firiem zmenili definíciu pandémie tak, že k jej uverejnenia stačí, aby vírusy cestovali po celom svete. To ale vírusy robia po celú dobu, každý rok. ”
Nemecký lekár ponúkal svoje články o súčasnej pandémii koronavírusu do najvýznamnejších nemeckých médií Frankfurter Allgemeine Zeitung či Süddeutsche Zeitung, aby zmiernil rastúcu paniku, ale bol odmietnutý s tým, že publikovanie takýchto údajov je “nevhodné”. A tak zverejnil svoje nové poznatky, ktoré uvádzajú Koronavírusové besnenie na patričnú mieru, v niekoľkých videách na portáli YouTube, kde nie je cenzúra – keď sa to nepreženie – tak dôsledná.
To, čo o šírení Koronavírusovej nákazy hovorí Sedemdesiatjedenročný politický matador s bohatou praxou pľúcneho lekára a človeka, ktorý zblízka nazrel pod pokrievku medicínsko-farmaceuticko-politického prepojenia, je pre pochopenie toho, čoho sme dnes svedkami, absolútne kľúčové. Keby WHO nevyškrtla z kritérií pre vyhlásenie pandémie dve hlavné kritériá, enormnú morbiditu (počet chorých na počet obyvateľov) a mortalitu (počet zomretých na počet obyvateľov), šírenie koronavírusu by sa pandémiou stať nikdy nemohlo. Podľa novej definície k pandémii stačí, aby sa vírus trvalo šíril na viacerých kontinentoch, čo robí každá chrípka alebo herpes vírus.
Podľa nových pravidiel teda záleží skôr na tom, či pandémiu chcete mať, alebo nie. Ak začnete sledovať akýkoľvek vírus v globalizovanom svete, ktorý sa zakaždým šíri a rozšíri z kontinentu na kontinent, môžete vyhlásiť pandémiu. Keď ho sledovať nebudete, pandémia nebude – tak je to jednoduché.
Áno, WHO zmenila kritériá pre vyhlásenie pandémie v roku 2010 takým spôsobom, že keby bolo jej uverejnenie v závislosti na týchto kritériách automatické, mali by sme pandémiu každú zimu. “Ja bohužiaľ na základe indícií, ktoré dnes zazneli na verejnej diskusii, jeho obavy zdieľam,” pridala sa vtedy na stranu doktora Wodarg aj česká členka Rady Európy, poslankyňa Anna Čurdová. Skutočnosť, že sa tak radikálne líšia názory expertov z WHO a Rady Európy, potom označila kulantne za “nevysvetliteľnú”.
Vysvetliteľná je ale veľmi jednoducho. Jedným z najhlasnejších zástancov teórie o pandémii prasacej chrípky bol epidemiológ Klaus Stöhr, ktorý vo WHO viedol program pre sledovanie chrípky vo svete. Tento expert sa po skončení umelo vytvorenej pandémie “rozhodol prijať nové výzvy” a začal pracovať pre farmaceutický koncern Novartis, ktorý zarobil na pandémii – nepandemii najväčší balík.
Všetko v norme
Ako je to ale s koronavírusom v Česku, na Slovensku, v Rakúsku, v Číne či v Taliansku naozaj? Je niečím výnimočný? Ako si vedie v porovnaní s bežnou chrípkou? A odkiaľ sa tak zrazu vylúpol?
Nechajme prehovoriť tvrdá dáta. A fakty. Wolfgang Wodarg mal dlhé roky na starosť monitorovanie verejného zdravia na severe Nemecka, lebo viedol Ústav pre verejné zdravie v Šlezvicku-Holštajnsku, ktoré dohliadalo okrem iného na chrípkové epidémie. A tak presne vie, ako monitoring infekčných ochorení dýchacích ciest prebieha. “Ako lekár zodpovedný za verejné zdravie som mal v popise práce rozhodovať sa, či budú kvôli hroziacim epidémiám rušené verejné podujatia, alebo nie. To bol môj denný chlieb. Akonáhle odniekiaľ bolo nahlásené niečo nové, ohrozujúce, pozeral som sa, ako to bolo v podobných prípadoch skôr. Máme úplne spoľahlivý monitoring infekcií dýchacích ciest, takže vždy okamžite vieme, aká je ten daný rok silná chrípková vlna, či ľudia umierajú menej, alebo viac. Mali sme natoľko presné týždenné štatistiky, že sme vedeli, koľko ľudí zomrelo kdekoľvek v Európe a ako sa ochorenie vyvíja. Infekčná vlna prichádza každú zimu, ale tento rok je jej priebeh ešte miernejší ako v minulých rokoch, “vysvetľuje expert.
Akonáhle napríklad v Nemecku, v Česku, v Rakúsku alebo v Taliansku dostane niekto chrípku, alebo akékoľvek ochorenie, ktoré má rovnaké symptómy, napríklad koronavírus, lekár to okamžite nahlási, respektíve zadá do systému. Tak sa dá ľahko vyhodnotiť, či sa deje niečo výnimočné, alebo nie. V štatistike Euro Momo, ktorá od roku 2009 prepája dáta prúdiace z jednotlivých európskych krajín do prehľadného grafu, ktorý je aktualizovaný každý týždeň vo štvrtok, možno potom ľahko zachytiť akýkoľvek rast úmrtnosti, ktorý by sa vymykal normálu. Dáta možno navyše krásne porovnávať s predchádzajúcimi obdobiami.
Pokiaľ do štatistiky Euro Momo nahliadnete, zistíte, že sa v Európe nedialo nič v 10. týždni roku 2020, a nedeje sa nič výnimočné ani v týždni jedenástom. Ľudia umierajú v každej európskej krajine ako vždy, a to vo všetkých vekových skupinách. Z tvrdých dát vyplýva jediné: Celkový počet infekcií dýchacích ciest nie je vyšší ako v minulých rokoch. Áno, vlna infekčných ochorení prichádza každý rok na prelome zimy a jari – napríklad v Českej republike prebieha na prelome starého a nového roka epidémia chrípky, ktorou sa nakazilo vlani 996 tisíc ľudí. Vírusov, ktoré tieto ochorenia spôsobujú, je evidovaných minimálne 15 druhov a koronavírus je celý čas medzi nimi. Nový typ koronavírusu (zakaždým je nový, inak by neprežil ako neúčinný) má teraz u nás pre porovnanie 833 ľudí …
Poznámka:Počas soboty 21. 3., kedy bol tento článok publikovaný, sa objavila na stránkach euromomo.eu pozoruhodná správa. Po zverejnení štatistík z 11. týždňa tohto roka sa začali množiť otázky udivených ľudí, ako je možné, že je štatistika úmrtnosti najnižšia za posledné roky, keď na nás chrlia médiá správy o smrtiacej pandémii. Vysvetlenie? Vraj nemusia byť dáta z postihnutých regiónov správne zaznamenané na celonárodnej úrovni. Druhý dôvod je, že vraj sú v pravidelnej týždennej štatistike, ktorá vznikla preto, aby bolo okamžite zrejmé, či nevzniká epidémie či pandémie, zaznamenávané dáta s niekoľkotýždňovom oneskorením (!). Ak sa ale pozriete na grafy, je jasné nielen to, že je tohtoročná sezóna chrípky podpriemerná, ale z porovnania s jednotlivými obdobiami z minulých rokov, že krivka touto dobou v marci zakaždým klesá a epidémie (či pandémie) sú za svojím vrcholom.chripka.cz : “V našom zemepisnom pásme prichádza chrípková epidémia v zimných mesiacoch, najčastejšie medzi decembrom a aprílom.” Aj keby boli hypoteticky dáta zakresľované do grafu s oneskorením, krivka by znenazdajky zamierila oproti všetkej logike strmo nahor po tom, čo niekoľko týždňov klesala. Inými slovami, krivka by musela náhle začať rásť v čase, keď sa otepľuje a sezóna epidémií končí. Názor nech si každý urobí sám …
Tak odkiaľ sa vzala celá tá panika, ktorá zaplavila titulnej stránky médií a ochromuje jednotlivé európske krajiny? “Jediné, čo sa zmenilo, je, že sa vybral jeden konkrétny vírus, na ktorý sa začali robiť testy,” vysvetľuje doktor Wodarg tento prostý trik. Bežne sa totiž testy na chrípkové ochorenia nevykonávajú a nerozlišuje sa, či ide o klasický vírus chrípky, alebo príbuzného koronavírusu či akéhokoľvek iného vírusu, ktorých je nepreberné množstvo a neustále sa mení. To je tiež ich podstata. Navyše má každý z nás v sebe vírusy, v takzvanom spiacim stave, nespočet a záleží len na sile imunity, či sa prebudia, alebo nie.
Aj COVID-19 je obyčajný koronavírus. Samozrejme v novej podobe, pretože vírusy neustále mutujú. Inak by neprežili, človek by nemohol ochorieť, pretože by si vytvoril voči nim odolnosť, a tak by sa choroba nemohla šíriť. SARS, ktorý bol vytiahnutý z klobúka na účely celosvetovej paniky v roku 2003, bol tiež “nový koronavírus”. Po ňom to bol MERS, teraz je to COVID-19.
Tieto infekcie sa bežne hádžu do jedného chrípkového vreca, pretože je priebeh choroby vždy podobný. S výnimkou prípadov, kedy sa hodí nejaký ten vírus, či už z politických, obchodných či ekonomických dôvodov (poprípade všetkých dohromady, ako u tohtoročného koronavírusy) povýšiť na mimoriadnu hrozbu.
V médiách sa dnes a denne objavujú informácie o tom, že sa koronavírus COVID-19 nezvyčajne rýchlo šíri alebo sa nejako výrazne líši od iných vírusov z rodiny koronavírusov a chrípok. Naozaj? “Jediné, čo vieme s určitosťou, je, že sa rýchlo rozšírilo testovanie a vykonávanie meraní. Tie vírusy mohli v Číne, poťažmo v Taliansku, už dávno byť. Len ich skôr nikto nehľadal, a preto tiež nenašiel. Ale keď už tú paniku umelo niekto vytvoril, nemocnice a všetci ostatní sa z nej snaží vymáčkať čo najviac, “glosuje starý nemecký praktík, ktorý už sa vo svojom pokročilom veku nemusí báť, že ho niekto vyhodí z práce. Ako napríklad hlavnú hygieničku Českej republiky Evu Gottvaldovou, ktorá si ako jediná z dlhochvostov dovolila povedať, že ide o vírus podobný chrípke a nie je vôbec žiadny dôvod na paniku a obavy, prečo by mal byť v čomkoľvek nebezpečnejší. “Občas mi príde, že je to nadsadené, “Vyhlásila s tým, že je rozruch v médiách zbytočný. A prišla o funkciu …
To, že sú v Taliansku preplnené nemocnice, je síce fakt, dôvod je ale jediný – panika. “Nikoho by ani nenapadlo ísť s chrípkou do nemocnice. Toto sa deje len preto, že sa začal merať a hľadať koronavírus, “uvádza veci na pravú mieru doktor Wodarg a pridáva ďalšie opomínané skutočnosti. “V denníku Tagesspiel písali, že v Taliansku bolo pri vyšetrení prvých 104 mŕtvych pacientov zistené, že všetci mali okrem koronavírusu minimálne dve, alebo tri ťažké choroby, na ktoré sa normálne umiera. Na rozdiel od koronavírusu. Ale toto je predsa úplne normálne u každej chrípky, nič zvláštneho sa nedeje. Od 5 do 15 percent ľudí s chrípkovým ochorením má komplikácie, ktoré môžu viesť k smrti. Tak je to každý rok a koronavírus je úplne rovnaký. V Taliansku testovali 50 000 ľudí, a to číslo nakazených je tiež v norme. Ľudia, ktorí tam zomreli, by umreli aj na bežnú chrípku a na akýkoľvek iný vírus. To nemá s koronavírusom vôbec nič spoločné. “Keď sa rozhliadneme po svete, je zrejmé, že je koronavírus síce globálna záležitosť, ale každá krajina ju riešia politicky inak. V jednej krajine problémom nie je a ľudia chodia normálne na futbal, niekde chodia ľudia s rúškami, niekde sa prevádzka iba obmedzuje, inde zastavuje. Niekde sa panika tlmí, inde naopak priživuje.
Mimochodom, vedeli ste, že len v Nemecku umrie 15 000 ľudí ročne na infekčné choroby, ktoré chytia pri hospitalizácii v nemocnici?
