Prvý a posledný alebo čím bolo unikátne stíhacie lietadlo Su-37
Rusko, 6.apríl 2020 ( AM, rg ) – Pred 24 rokmi, 2. apríla 1996, vzlietlo z letiska Žukovskij neďaleko Moskvy po prvýkrát ruské supermanévrovateľné lietadlo Su-37 a ešte v tom istom roku následne zažilo aj svoj medzinárodný debut. Ten sa konal v septembri 1996 na medzinárodnej leteckej prehliadke vo Farnborough, Spojené kráľovstvo. Stíhaciemu lietadlu 4. generácie s tzv. kačacími vodorovnými plochami predpovedali v danej chvíli sľubnú budúcnosť. Bolo to zároveň prvé ruské stíhacie lietadlo, ktoré dostalo motory so systémom meniteľného vektoru ťahu. Nakoniec však bol život lietadla Su-37 relatívne krátky, skončil sa už po siedmich rokoch. Pripomeňme si teda jeho príbeh.
V júni 1995 na medzinárodnom Parížskom aerosalóne v Le Bourget prekvapilo verejnosť vystúpenie americko-nemeckého experimentálneho lietadla Rockwell-MBB X-31 svojimi manévrovacími schopnosťami, ktorými úplne zatienilo ruské stíhacie lietadlá MiG-29 a Su-27M (druhé menované bolo v rovnakom čase ponúkané potenciálnym zahraničným záujemcom pod exportným označením Su-35).
Celú udalosť opísal šéfredaktor časopisu „Krídla vlasti” Lev Berne vo svojom článku „Pionieri supermanévrovateľnosti”. Uviedol v ňom, ako skúšobný pilot americko-nemeckého lietadla uskutočňoval akrobatické prvky pilotáže vo vyšších letových hladinách ako ruskí piloti, že ich „striedal” v nezvyčajných kombináciách. Navyše, na konci manévru dosahovalo lietadlo prakticky nulovú horizontálnu rýchlosť. Taktiež zrýchlenie na minimálnu rýchlosť pre letové manévre dosahoval veľmi rýchlo. Tajomstvo tkvelo v tom, že experimentálne lietadlo X-31 disponovalo systémom meniteľného vektoru ťahu.
Ako sa však napokon ukázalo, ruskí leteckí konštruktéri z OKB Suchoj pracovali na supermanévrovateľnosti takmer súčasne s tvorcami lietadla X-31. Zaoberali sa vlastnou zmenou aerodynamiky draku lietadla ako aj systémom meniteľnosti vektoru ťahu.
Výsledkom ich snaženia bolo lietadlo s továrenským označením T-10M-11, neskôr premenované na Su-37. Hlavným odlišovacím znakom oproti Su-27M boli nové pohonné jednotky AL-31FP s možnosťou meniteľného vektoru ťahu výstupných trysiek motorov.
Okrem toho disponovalo lietadlo digitálnym systémom riadenia namiesto analógového. V kokpite mal pilot štyri farebné multifunkčné LCD obrazovky usporiadané v tvare písmena „T” a riadiaca páka lietadla sa „zmenila” na joystick. Vylepšený bol aj opto-elektronický zameriavací systém stroja, plus navyše dostalo lietadlo Su-37 aj termokameru a laserový diaľkomer.
Stíhacie lietadlo dostalo tiež nový radar s fázovou anténnou mriežkou, vďaka ktorej mohol radar sledovať súčasne až 20 vzdušných cieľov vo vzdialenosti do 170 km. Radar zadnej polosféry bol schopný sledovať vzdušné ciele až do vzdialenosti 70 km.
V porovnaní s Su-27 získal Su-37 tiež rôznorodejšiu možnosť nesenej výzbroje. Nové lietadlo mohlo niesť nielen neriadené rakety a bomby a štandardné riadené strely typu vzduch-vzduch, ale aj riadené strely typu vzduch-zem, a to vrátane protilodných.
Avšak najhlavnejšou zbraňou nového lietadla Su-37 bola jeho supermanévrovateľnosť. Ako prvé dokázalo predviesť schopnosť dosahovať ultravysoké uhly nábehu a rýchlosti blízke nule. Vďaka automatizácii všetkých prvkov riadenia mohlo stíhacie lietadlo dokonca „samostatne” vyjsť z vývrtky.
Ako už bolo spomenuté vyššie, prvé medzinárodné predvedenie Su-37 sa uskutočnilo v roku 1996 vo Farnborough. V roku 1997 sa uskutočnilo predvedenie pred širokou medzinárodnou verejnosťou na Parížskom aeroslóne v Le Bourget, kde to spočiatku vyzeralo, že všetko skončí katastrofou. Z viacerých príčin lietadlo s palubným číslom 711 priletelo do Paríža až na šiesty deň leteckej výstavy, navyše bez povolení. Mnohé delegácie však odložili svoj odchod z výstavy, len aby mohli vidieť novú ruskú stíhačku. Hrdina Ruska, skúšobný pilot Jevgenij Frolov sa zúfalo snažil získať povolenie vystúpiť s letovou ukážkou. Podarilo sa to napokon až s pomocou ministra vlády RF Jakova Mojsejeviča Urinsona a veľvyslanca Ruska vo Francúzsku, Jurija Ryžova.
No na oblohe sa to tiež nezaobišlo bez problémov. Prvé tri lety dopadli dobre, no počas štvrtého sa nepodarilo zasunúť podvozok. Pilot sa preto rozhodol pre krátku letovú ukážku s „kobrou” při vysunutom podvozku a s lietadlom následne pristál. Našťastie na lietadle nebolo nič poškodené. Len páčka núdzového ventilu bola v nesprávnej polohe. Po odstránení príčiny sa pilot s lietadlom opätovne vzniesol na oblohu a predviedol kompletný program letovej ukážky. Tento malý incident napokon nezatienil vystúpenie. Publikum bolo totižto po vzhliadnutí celého programu nadšené. Mohla sa tak začať triumfálna cesta Su-37 po svetových aerosalónoch.
Na novom lietadle predvádzal pilot najskôr prvok pilotáže takzvaný „kulbit” – obrat o 360 stupňov v rovine symetrie. Inak povedané, predviedol obrat malého polomeru vykonaný pri nízkej rýchlosti. Neskôr tento prvok dostal pomenovanie „Frolova čakra”.
Vďaka novým schopnostiam, ktorými lietadlo Su-37 disponovalo, aj staré akrobatické čísla, avšak predvedené lietadlom Su-37, boli zrazu ako nové. Napríklad pri predvádzaní „kobry” šlo lietadlo Su-37 až do uhla nábehu nad 150 stupňov a zotrvalo v tejto polohe 3-4 sekundy. Potom mohol pilot s lietadlom zaujať pre seba maximálne výhodnú pozíciu vo vzdušnom boji.
Pre stíhacie lietadlo Su-37 boli typické viaceré triky: zrýchlené (menej ako 10 sekúnd) bojové zatočenie, vertikálny obrat, obrat so stratou výšky až do 300-400 metrov. Možno vďaka tomu dostal od žurnalistov úctivú prezývku „Terminátor”. Paradoxne, jedinou nevýhodou Su-37 sa stala jeho jedinečnosť. Lietadlo existovalo len v jedinom exemplári.
19. decembra 2002 stíhacie lietadlo Su-37 havarovalo počas vypĺňania skúšobného letu, v danom čase už s „obyčajnými motormi” AL-31F, bez možnosti vektorovania ťahu. Skúšobný pilot Jurij Vašuk sa stihol úspešne katapultovať. Projekt Su-37 sa však haváriou skončil. Viac nebol obnovený. Prečo? Na túto otázku sa odpovede rôznia. Jedni predpokladajú, že dôvodom mohla byť ťažká situácia, v akej sa v danej dobe nachádzalo odvetvie leteckého priemyslu a na opätovné postavenie skúšobného lietadla sa jednoducho nenašli peniaze.
Iní sú presvečení, že stíhacie lietadlo Su-37 nebolo pripravené pre sériovú výrobu. Bolo to lietajúce laboratórium, ktoré bolo z prestížnych dôvodov prezentované ako najnovšie stíhacie lietadlo. A svoju úlohu splnilo. Na Su-37 boli nainštalované motory s meniteľným vektorom ťahu, vďaka tomu získala OKB Suchoja cenné skúsenosti, ktoré mohla využiť pri vývoji ďalších, vysokomanévrovateľných stíhacích lietadiel, či už to bolo Su-30SM/MKI, Su-35S alebo najnovšie stíhacie lietadlo 5. generácie Su-57.
Video: Suchoj Su-37
Video: Suchoj Su-37 na Paris Air Show 1997
Video: Suchoj Su-37 Terminator – The Legend Exist:
