Dcéra maršála Koneva: Dokážem si predstaviť, čo by povedal otec …

Konevova : Mám pocit, že sa tak stalo vo chvíli, keď odporcovia rozhodnutia úradov Prahy 6 jednoducho nemohli fyzicky vyjadriť svoj postoj k demolácii pomníku. Na základe existujúcich obmedzení nemohol nikto prísť a povedať svoje rozhorčené “Nie!” Ako prebiehala demolácia, som sledovala prostredníctvom televízie. Viete, čo ma najviac prekvapilo? Zdalo sa mi, že pán starosta Kolář to urobil vyzývavo, pre vlastné PR. A tá jeho cynická, povedala by som morbídna veta na internete, že Konev nemá rúšku, preto vraj tu nemôže stáť, je otrasná. Môžem pánovi Kolářovi odpovedať v rovnakej metafore s maskou. Zjavne sa rozhodol masku zložiť, pretože predtým maskoval svoj zámer zbaviť sa pomníka technickými a geologickými hľadiskami umiestnenia na námestí Interbrigád a skutočnosťou, že nie je možné zastaviť činnosť vandalov. Teraz je úplne očividné, že dôvody pána Kolářa sú úplne iné. Jeho poznámka o Konevovi bez rúška, vyrieknuté na adresu vojnového hrdinu, ktorý bol vyznamenaný medailami všetkých štátov bojujúcich proti fašizmu, je samozrejme urážka. Všetko je jasné. Viete, temné veci sa robia pod rúškom noci. Tu sa to dialo pod rúškom karantény. Vírus nenávisti bol silnejší ako koronavírus. Skrátka: “Ahoj vám všetkým! Ja som bez masky! ”

Česká tlač uvádza, že iba komunisti a … Pražský hrad znovu protestujú proti odstráneniu Konevovho pomníka. Sú citované slová tlačového hovorcu prezidenta Jiřího Ovčáčka, ktorý vyhlásil, že úrady v Prahe 6, ktoré odstránili pomník Koneva, sa rozhodli urobiť hanbu Českej republike.

V každej spoločnosti existujú rôzne pohľady na politické udalosti a nie je pochýb o tom, že demolácia pomníka osloboditeľov Prahy je politickou udalosťou, ktorá bola akosi umiestnená do roviny histórie. No čo, musíme si priznať, že v Českej republike sú ľudia, ktorí sú ochotní zmazať spomienku na hrdinské činy Červenej armády, ktorá oslobodila ich krajinu. Ale existujú aj tí, ktorí sa proti tomu stavajú, ktorí si pamätajú hrdinský čin ruského vojaka, ktorý s cieľom vykorenenia hitlerovského fašizmu prišiel aj do Nórska, do ďalších európskych krajín, napríklad do Rumunska, Maďarska, na Slovensko, kde boli fašistickej strany.Celá dráma boja s Konevovým pomníkom je v tom, že zástupca neuznávania faktu osloboditeľskej misie Sovietskej armády je pri moci v Prahe 6.

 

Vzhľadom k tomu, že poznáte povahu vášho otca, môžete predvídať reakciu maršala Koneva na podobnú udalosť, kedy je odstraňovaný pomník vojvodcu v krajine, ktorú oslobodil? Čo by urobil, ako by sa zachoval?

Čo by urobil, keby v jeho prítomnosti bol ničený pamätník hrdinov? Myslím, že by zachoval pokoj. Môj otec mal výnimočnú schopnosť sa ovládať, bol to muž s oceľovými nervami. Vedel, ako brzdiť emócie. Sebaovládanie bolo pre neho ako pre vojaka jednoducho nevyhnutné, aby sa nedopustil unáhleného a nerozumného správania. Ale pritom bol Konev vo svojom vnútri veľmi emocionálny, mal cholerickú povahu, čo vedeli a videli len príbuzní. Otec činil premyslene, racionálne a chladnokrvne tie najťažšie rozhodnutia, ako bol napríklad po víťazstve návrat Eduarda Beneša do vlasti. On sám osobne priviezol z košického letiska do Prahy zákonného prezidenta krajiny. A fotografie , ako si podávajú ruky, ich rozhovory na Pražskom hrade dodnes hrejú pri srdci.

 

Tieto zábery nám ukazujú, že dialóg medzi ľuďmi rôznych politických názorov je v každom prípade možný.

Myslíte si, že aj po excese s pamätníkom Koneva by mohol byť obnovený dialóg medzi Rusmi a Čechmi?

Som si tým absolútne istá! Spomínam si, ako v roku 1961, počas berlínskej krízy, môj otec, vtedy hlavný veliteľ skupiny sovietskych vojsk v Nemecku, začal dialóg s americkým generálom. V určitom okamihu stáli sovietske a americké tanky proti sebe a potom, čo bolo zabránené konfliktu, svet skutočne unikol tretej svetovej vojne. Strany sa dokázali dohodnúť. Spomínam si, aké krásne dary boli odovzdané neskôr, po Vianociach, môjmu otcovi od Američanov, na znamenie vďačnosti za naviazaný dialóg. A noviny potom písali, že sa maršal Konev ukázal ako majster dialógu. To isté sa stalo v povojnovej Viedni, kde stále bolo veľa stúpencov nacionálneho socializmu, ale otec sa dohodol aj so starostom Viedne a so zástupcami rôznych úradov, on mal tento neoceniteľný dar schopnosti dialógu. Dnes, v podmienkach pandémie a finančnej krízy, sa musíme dohovárať a nekaziť vzťahy predvádzaním pohŕdania, čo si dovolili úrady Prahy 6 voči Rusom. Za seba môžem povedať, že som nikdy nemala nič proti Čechom. Takýto vzťah k českým ľudom som získala od svojho otca, ktorý Čechov poznal a vážil si ich, pozeral sa s humorom na niektoré ich národné zvláštnosti. Nikdy si však nedovolil prezieravé, arogantné, alebo urážlivé slová.

 

Čo ste pocítila, keď ste uvidela reportáž z námestia Interbrigád?

Šok. Konev ako zločinec na povraze v Prahe a predtým, v roku 1991, Konev na povraze v Krakove … Možno je potrebné sa zamyslieť, prečo sa to robí?