Okrídlení obri, najväčšie lietadlá vojenského transportného letectva
Rusko, 17.apríl 2020 ( AM, topwar, politexpert ) – Keď príde reč na vojenské lietadlá, väčšine diskutujúcich ako prvé prídu na um stíhacie lietadlá, bombardéry či útočné, bitevné lietadlá. Pričom ktorékoľvek ozbrojené sily na svete sa v súčasnosti nijakým spôsobom nedokážu zaobísť bez okrídlených strojov schopných v čo najkratšom čase prevážať na obrovské vzdialenosti živú silu, techniku a taktiež náklad, bez ktorého nie je vedenie bojových operácií či základné činnosti armád vôbec možné.
Od počiatkov vojenského transportného letectva ako takého, sa konštruktéri lietadiel snažili zo svojich výtvorov dosiahnuť zvýšenie dvoch základných parametrov: dolet bez medzipristátia a nosnosť. Je len pochopiteľné, že táto snaha stála za zrodom skutočných obrov, ohromujúcich predstavivosť svojou veľkosťou a ďalšími technickými parametrami. Na nasledujúcich riadkoch si pár slovami predstavíme niekoľko najvýznamnejších predstaviteľov z kategórie vojenských transportných lietadiel.
Je nanajvýš príjemné poznanie, že vrchné priečky v pomyselnom rebríčku „naj-naj” zastávajú domáce stroje. Objektívne vzaté by sa však nemali nazývať ruskými, ale sovietskymi, vzhľadom na dobu vzniku. Reč je predovšetkým o transportnom lietadle An-124 Ruslan, alebo „Izdelije 400″, či Condor, ak hovoríme o označení v kóde NATO. Celých šesť rokov (od roku 1982 do roku 1988) bol z hľadiska nosnosti najväčším lietadlom na svete a v súčasnosti ho predčí len americké lietadlo Boeing 747-8F. Pričom ale tento stroj patrí do civilnej sféry, Pentagon uvedený stroj nevyužíva a nami porovnávaný Ruslan medzi vojenskými transportnými lietadlami tak možno smelo označiť za najväčšie lietadlo na svete – na oblohu vynesie takmer 120 ton nákladu.
Ak je An-124 zaraďovaný do 4. generácie ťažkých transportných lietadiel, potom An-22 Antej (v kóde NATO Cock) patrí k plejáde zaslúžilých veteránov sovietskych a ruských vzdušných síl. O to viac, že uvedený stroj je do dnešných dní držiteľom titulu najväčšieho turbovrtuľového transportného lietadla na svete, ktoré je stále v prevádzke. Jeho charakteristickým znakom je, že okrem prevozu veľkoobjemového vojenského nákladu bol vyvíjaný taktiež aj pre výsadok živej sily a techniky, tak pomocou padákov, ako aj klasickým spôsobom po pristáti. An-22 Antej môže byť použitý aj ako lietajúca nemocnica pre viac ako 200 ranených na palube. Nosnosť nákladu, v porovnaní s Ruslanom je nižšia, do 80 ton.
Na treťom mieste medzi najväčšími vojenskými transportnými lietadlami sa nachádza zástupca USA, Lockheed C-5 Galaxy, využívaný armádnym letectvom USA (USAF). Z hľadiska nosnosti sice stráca pár ton na An-124, i tak je však schopný uniesť na palube pôsobivé množstvo zbraní – od 6 vrtuľníkov Apache po dvojicu tankov M1 Abrams. Alebo 350 vojakov v plnej poľnej… Lietadlo je to naozaj kvalitné, jeho výroba prebieha už niekoľko desaťročí a s jeho náhradou sa, podľa všetkého, zatiaľ nepočíta. Prečo by aj? V 80. rokoch minulého storočia a na začiatku tohto prešiel dvakrát modernizáciou, nové kusy sa vyrábali vždy s novšou, komplikovanejšou a modernejšou výbavou – od avioniky po pohonné jednotky, vo svojich hlavných parametroch Pentagonu vyhovuje, takže bude slúžiť, s najväčšou pravdepodobnosťou, ešte dlhú dobu.
Za zmienku stojí tiež spomenúť americký stroj Boeing C-17 Globemaster III, strategický „náklaďák”, schopný vyniesť na oblohu až 77,5 tony nákladu, a spolu s ním potom opäť ruský stroj, Il-76, ktorý zaostáva za americkým konkurentom nosnosťou do 60 ton. Ruský stroj sa však preslávil a potvrdil svoje kvality v reálnych vojenských operáciách, napríklad v Afganistane.
Zostávajúce okrídlené stroje, poskytujúce transportné služby v rôznych častiach sveta (európsky Airbus A400M Atlas, japonské Kawasaki C-2 či brazílsky Embraer C-390 Millenium) už nemajú nárok na označenie najväčších spomedzi obrov, ani z hľadiska nosnosti, ani podľa veľkosti.
V Rusku boli k veľkostne podobnému stroju, ako sú vyššie uvedení zástupcovia, nedávno zverejnené informácie ohľadom začatia prác na vývoji nového transportného lietadla. To by malo nahradiť vo VKS RF známe transportné lietadlo An-12, ktorého počiatky vývoja siahajú ešte do polovice minulého storočia, no vďaka úspešnej konštrukcii pomerne dlho slúžilo v krajine svojho vzniku i v mnohých letectvách sveta, pričom v Číne sa jeho modifikácie dodnes vyrábajú a modernizujú. Jeden kus krátky čas lietal aj vo Vzdušných silách SR.
Na záver tohto neúplného zoznamu snáď už len zamyslenie – objavia sa v budúcnosti ešte podobní obri, ktorí by boli schopní prekonať tých súčasných? V podmienkach dnešného sveta totižto stoja letectvá pred trochu inými úlohami, takže je celkom dobre možné, že napokon títo „starčekovia” budú ďalej slúžiť a zostanú tak neprekonateľní.
C-27J Spartan včera havaroval v Iraku
