150. výročie Leninovho narodenia. Päť málo známych faktov o ruskom revolucionárovi

Vodca Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusku Vladimir Lenin sa narodil presne pred 150 rokmi, niektoré fakty z jeho života však ostávajú aj naďalej záhadou a niektoré z nich sú proste málokomu známe.

Prinášame päť najpozoruhodnejších faktov o ruskom revolucionárovi, z ktorých ho niektorá ukazujú z neobvyklého hľadiska.

 

Nečakaná revolúcia

Nech už to znie akokoľvek absurdne, ale “otec” sovietskej revolúcie ani nedúfal, že sa dočká jej uskutočnenia za svojho života. Presne mesiac pred februárovú revolúciou, v dôsledku ktorej bola zvrhnutá ruská monarchia, zastával všeobecný názor, že ešte len budúce generácie budú svedkami socialistickej revolúcie. Dokonca v tom videl možné “sprisahanie anglických a francúzskych imperialistov”.

Na tomto postoji nie je napokon nič divného, ​​pretože jeho predchádzajúci pokus začať revolúciu v Rusku stroskotal asi o desať rokov skôr, a to zrejme zmarilo jeho nádej na uskutočnenie revolúcie v dohľadnej budúcnosti.

Neúspešný statkár

Keď mu bolo iba 18 rokov, musel Lenin prevziať vlastníctvo pôdy kvôli smrti svojho otca. Nemal ale podľa všetkého schopnosti statkára, pretože jeho pokusy neboli úspešné. Potom, čo sa niekoľkých roľníkom podarilo ukradnúť svojmu pánovi kone a dve kravy, vzdal sa Lenin pokusov o budúcnosť statkára, predal statok a presťahoval sa spolu s rodinou do mesta.

 

Lenin mal cirkevný sobáš, aj keď bol ateistom

Nehľadiac na to, že Lenin bol od 18 rokov ateistom a bol v ideologickej opozícii voči kresťanskej cirkvi, mal oficiálny cirkevný sobáš. Jedno z jeho početných vyhnanstiev za revolučnú činnosť v roku 1898 ho mohlo rozlúčiť s jeho priateľkou Nadeždou Krupskou, pretože mohla za Leninom ísť len v prípade, keby bol ich sobáš oficiálne potvrdený cirkvou.

 

Lenin a Krupská boli kategoricky proti tomu, aby boli takto rozlúčení, a preto sa rozhodli nechať bokom svoje ideologické neprijatie cirkevného sobáša a “zahrať túto komédiu”, ako o tom písal sám revolucionár. Ich plán skoro stroskotal, pretože nemohli pozvať potrebných svedkov a družby, a ani si zaopatriť snubné prstene, ktoré boli pre ceremoniál nevyhnutné. Dokázali však prehovoriť miestnych roľníkov, a jeden z nich im urobil pár prsteňov z medených mincí.

Mal cez 150 pseudonymov

Leninova revolučná činnosť z neho urobila hlavný terč pre právne orgány, a to nielen v čase cárskej vlády, ale aj v období dočasnej vlády po februárovej revolúcii. Kvôli tomu musel používať veľké množstvo falošných osobných preukazov, pseudonymov a priezvisk, aby úradom unikol. Nebolo to ostatne vždy úspešné.

 

Podľa približných odhadov mal celkom asi 150 pseudonymov, z ktorých jeden bol Lenin, zatiaľ čo jeho pravé meno je Vladimir Uľjanov . Pôvod pseudonymu Lenin zostáva aj naďalej záhadou. Jedna z teórií však predpokladá, že pochádza z názvu rieky Leny. Okrem toho mal aj iné priezvisko – jeho kamaráti v komunistickej strane mu hovorili Starec.

Tri atentáty … po revolúcii

Či už to znie divne, ale revolučná činnosť nikdy neohrozovala Leninov život, po príchode k moci Sovietov však zažil iba za dva roky tri atentáty. Strieľali na neho okrem iného 1. januára roku 1918, zostal ale živý a zdravý vďaka tomu, že sa atentátnik netrafil.

Pri nasledujúcom atentáte toho istého roku také šťastie už ale nemal. Členka Strany socialistov revolucionárov Fanny Kaplanová na neho trikrát vystrelila, keď 30. augusta odchádzal z mítingu. Guľka ho zasiahla do ruky a krku, ale aj napriek tomu, že to boli pomerne ťažké zranenia, čoskoro sa zotavil a už za dva mesiace obnovil svoju činnosť.

 

Šťastena mu priala tiež v septembri roku 1919, keď skupina anarchistov vyhodila do povetria budovu straníckeho výboru v Moskve, kde mal Lenin predniesť reč. Našťastie sa oneskoril: k výbuchu došlo skôr, než vstúpil Lenin do budovy.