Pred 45 rokmi sa skončila americká vojenská intervencia vo Vietname
Vietnam, 30.apríl 2020 ( AM, wiki commons ) – Protesty značnej časti americkej spoločnosti a mnohých štátov proti tejto imperiálnej vojne symbolizujú šesťdesiate roky. Vietnam sa stal synonymom dlhej, krvavej a neúspešnej vojny. Zahynuli v nej tri milióny Vietnamcov a 58-tisíc Američanov. Pre Spojené štáty to bola najkrvavejšia vojna od 2. svetovej.
Vietnamská vojna medzi rokmi 1964 a 1975 prebiehala ako pozemná vojna v Južnom Vietname a hraničných oblastiach Kambodže a Laosu, a ako letecká vojna nad Severným Vietnamom. Vo Vietname je tento konflikt známy ako Americká vojna. Intervencia USA vo Vietname znamenala vlastne len poslednú eskaláciu tridsaťročného ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v rokoch 1945 až 1946 odporom vietnamských povstalcov, ktorí cez druhú svetovú vojnu bojovali proti Japoncom a neskôr proti zotrvaniu francúzskej koloniálnej nadvlády. Preto sa často udávajú aj iné dátumy začiatku Vietnamskej vojny, najčastejšie rok 1957 či 1954.
Pôvodne sa Američania do bojov priamo nezapájali a v Južnom Vietname pôsobili skôr ich vojenskí radcovia, ktorí proamerickej vláde pomáhali trénovať miestnu armádu. Ženevská dohoda, ktorá v roku 1954 ukončila Prvú vojnu v Indočíne, pritom nerátala s vytvorením dvoch samostatných štátov. Na 17. rovnobežke bola dočasne stanovená demarkačná línia, ktorá rozdeľovala Demokratickú republiku Vietnam (vedenú komunistami) od Vietnamského štátu (južná časť). K opätovnému spojeniu malo prísť o dva roky neskôr po celonárodných voľbách. To sa však nestalo – v roku 1955 prebral v južnej časti Vietnamu moc dovtedajší premiér Ngo Dinh Diem a vyhlásil samostatnú Republiku Vietnam.
Americkí vojaci sa do konfliktu medzi juhom a severom priamo zapojili až v auguste 1964 a pre mnohých Američanov sa vtedy začala nočná mora. Hoci boli vyzbrojení lepšie ako ich protivníci, na gerilovú vojnu proti Vietkongu (komunistickým partizánom z Južného Vietnamu) neboli pripravení. Na začiatku 60. rokov drvivá väčšina Američanov podporovala účasť amerických vojsk vo Vietname. Politici a vojenskí experti tvrdili, že ak by komunisti zabrali celý Vietnam, hrozilo by, že postupne preberú moc aj vo zvyšných krajinách južnej Ázie. Preto musia Spojené štáty Južný Vietnam za každú cenu podporovať. No nikto nečakal, že vojna bude trvať tak dlho a že v nej padne toľko vojakov. Medzi rokmi 1964 až 1967 zahynulo vyše 20-tisíc Američanov a v roku 1968 takmer 17-tisíc. Do armády bolo povolávaných čoraz viac mužov a koniec bol v nedohľadne.
Nič nedefinuje ukrutnosť a barbarskosť tejto vojny lepšie ako americké útoky pomocou napalmu a masaker v dedine my Lai. Ten sa odohral v marci 1968 v rámci operácií „Vypátraj a znič!“ proti roztrúseným jednotkám Vietkongu na vidieku. Masaker spáchala rota Charlie (C) 20. pešieho pluku. 120 mužov roty boli väčšinou odvedenci vo veku 18 – 19 rokov. Boli neskúsení a mali straty spôsobené špecifickým zbraňami Vietkongu, najmä rôznymi pascami a nástrahami.
Nadriadení informovali veliteľa kpt. E. Medinu, že v ich pásme operuje prápor Vietkongu podporovaný miestnymi obyvateľmi. Veliteľ 3. čaty por. W. Calley nariadil strieľať do obyvateľov My Lai, veď spravodajcovia tvrdili, že miestni obyvatelia sú na trhu, a teda tí ostatní sú maskovaní príslušníci Vietkongu. Poručík Calley a jeho čata však strieľali aj na ženy a deti. Americkí vyšetrovatelia zistili 347 obetí, z toho len štyri boli naozaj ozbrojení partizáni. H. Thompson, pilot prieskumného vrtuľníka, pochopil, čo sa v osade deje, pristál a jeho palubný strelec vystrelil nad hlavy besniacich vojakov z palubného guľometu. Zachránil skupinu 11 dedinčanov, ktorých mali tiež popraviť. Oveľa neskôr dostal Thomson najvyššie vyznamenanie za statočnosť.
Začalo sa nemastné-neslané vyšetrovanie, ktoré malo masaker buď poprieť, alebo ospravedlniť. Investigatívny novinár S. Hersh uverejnil v novinách Time a Newsweek svedectvá o masakre. Armáda musela obviniť poručíka Calleyho a súdila ho za 22 dokázaných vrážd spolu s 25 vojakmi jeho čaty. Calley bol odsúdený vojenským súdom na doživotie, bol však prepustený po troch rokoch väzenia. Zločin v My Lai priznal a ospravedlnil sa zaň len celkom nedávno.
Aj keď masaker v My Lai bol ojedinelým prípadom Americká verejnosť bola zdesená dôkazom, že aj vojaci demokratickej krajiny môžu páchať vojnové zločiny. Spôsob vedenia vojny Američanmi bol poškvrnený zločinným konaním – zaobchádzanie s civilnými obyvateľmi, spôsoby vypočúvania zajatcov, používanie napalmu, používanie chemikálií (Agent Orange) atď. Médiá začali čoraz viac predkladať dôkazy o amerických zločinoch a poukazovať na neopodstatnenosť celej intervencie.
