Uplynulo šesť rokov od masakru v Odese ktorý doteraz nebol objektívne vyšetrený
Ukrajina, 3.máj 2020 ( AM ) – Pred šiestimi rokmi bol v ukrajinskej Odese spáchaný nemysliteľný zločin porovnateľný s vyčíňaním banderovcov v Katyni počas 2. svetovej vojny. V Dome odborov boli vo vopred pripravenej a naplánovanej akcii brutálne zavraždené desiatky ľudí, vrátane žien, detí.
Výsledkom krviprelievania 2.mája 2014 bolo za živa upálených 48 ľudí a ďalších viac ako 250 utrpelo zranenia. Boli to obete ultrapravicových nacionalistov skrývajúcich sa väčšinou za maskou futbalových fanúšikov a aktivisti Majdanu. Stalo sa tak po februárovom zvrhnutí prezidenta Viktora Janukovyča a dosadení prozápadného režimu. Odporcovia zmeny v Odese si na znak protestu na Kulikovom poli postavili stanový tábor.
Druhého mája 2014 sa v meste rozpútali potýčky protivládnych síl s ultranacionalistami. Veľká pouličná bitka za prítomnosti nečinnej polície sa skončila zničením stanového tábora a podpálením Domu odborov, kam sa skryli protivládni demonštranti. Pravicoví radikáli hádzali na budovu, v ktorej boli aj ženy a deti, Molotovove koktaily. Niektorí útočníci použili proti obkľúčeným aj strelné zbrane, čo dokumentujú aj dobové fotografie. Vládna moc doteraz neurčila vinníkov masakry napriek rastúcemu tlaku verejnosti vrátane EÚ.
Ruská televízia Rossija 1 publikovala analýzu Andreja Medvedeva, ktorý popisuje jednotlivé udalosti v Odese a vysvetľuje podrobnosti tragédie. Podľa Medvedeva riaditeľ Rady bezpečnosti Andrej Parubij, ktorý bol v minulosti veliteľom Majdanu organizujúcim domobranu, prišiel do Odesy deň pred masakrom.
Na futbalový zápas, ktorý aj napriek napätiu v regióne nebol zakázaný, prišla aj tzv. 14. rota domobrany Majdanu, známa pod názvom „Slobodní ľudia“, ktorá je považovaná za jednu z najjednotnejších a najkrutejších rôt. Dav fanúšikov a členov 14. roty sa vydal naprieč mestom, aby vyjadril podporu Ukrajine. Oproti ním kráčala skupina, ktorej členovia mali masky, označení boli svätojurajskými stuhami s ruskou vlajkou. Okrem uvedených znakov mali muži aj červené pásky cez ruku, ktoré mali aj niektorí z policajtov.
Medvedev tvrdí, že zdanliví proruskí aktivisti boli v skutočnosti provokatéri, pretože okrem červenej pásky mali niektorí z nich aj znak čistoty krvi, ktorí často používajú nacisti.
Ďalším faktom, na ktorý bolo pri analýze poukázané, je streľba na fanúšikov. Po prvom mŕtvom dav zúri. Po fanúšikoch bolo strieľané aj zo samopalov, údajne pod ochranou polície. Podľa snímok z videa náčelník odeskej polície Dmitrij Fučedži sledoval činnosť provokatérov a diskutoval s ich lídrami.
Medvedev tiež uviedol, že na budove odborov, v ktorej sa ukryli stúpenci federalizácie pred rozvášneným davom, sa nachádzali muži s už spomínanou červenou páskou na ruke. Tí mali následne zostúpiť do budovy a zabiť podporovateľov federalizácie. Mŕtvi ľudia podľa neho nezomreli pri požiari, pretože ten zachvátil len časť budovy. Mnohých našli tam, kde požiar vôbec nebol, avšak napriek tomu ich telá boli plné popálenín. Niektoré telá mali popáleniny len na hornej časti tela – hlava, ramena a zápästia. Dôvodom je podľa Medvedeva fakt, že zbité obete poliali benzínom zmiešaným s motorovým olejom. Ďalšie z obetí boli dobité prípadne uškrtené, ako tomu bolo v prípade tehotnej ženy, ktorej krik počuli aj ľudia pred budovou. Po tom, čo krik ženy utíchol, niekto v okne vyvesil ukrajinskú zástavu.
Podľa ďalších vysvetlení bol Dom odborov podpálený nielen zvonku, ale aj zvnútra. Požiarnici sa k horiacej budove dostali až po hodine, čo podľa Medvedeva vzbudzuje podozrenie, že dostali príkaz nezasahovať. V závere analyzátor tvrdí, že odeský masaker nebude nikdy objektívne vyšetrený, pretože podľa neho „zákazník nebude nikdy vyšetrovať svoj vlastný zločin“.
