Čriepky z histórie: Avro Canada CF-105 Arrow, kanadské dvojmiestne nadzvukové záchytné stíhacie lietadlo
Kanada, 9. mája 2020 ( AM, testpilot ) – Pri prechádzkach dejinami letectva sa možno stretnúť s mnohými zaujímavými projektmi lietadiel, ktorých osud nebol takpovediac naplnený. Jedným z takýchto lietadiel bol aj projekt kanadskej nadzvukovej, dvojmotorovej, dvojmiestnej stíhačky s príznačným, vzhľadom na svoj tvar, pomenovaním – šíp (arrow).
História vzniku
V roku 1951 začali návrhári kanadskej leteckej spoločnosti Avro Canada práce na predbežnej štúdii o možnostiach vytvorenia nástupcu nadzvukového záchytného stíhacieho lietadla CF-100. V rámci uvedenej štúdie boli rozpracované návrhy stíhacích lietadiel C104/1 v jednomotorovej, resp. C104/2 v dvojmotorovej konfigurácii. V októbri 1952 vydal Kanadský letecký vedecko-výskumný inštitút k obom projektom odborný posudok, v dôsledku čoho velenie Kráľovských kanadských vzdušných síl (Royal Canadian Air Force, RCAF) následne schválilo zrevidovaný projekt dvojmotorového lietadla pod označením C105.
V auguste 1953 sa začali aerodynamické testy 17 modelov v mierkach od 1:80 po 1:6. Okrem skúšok obtekania vzduchom v aerodynamických tuneloch v Kanade a USA boli uskutočnené aj ďalšie testy zamerané na voľný let. Pomocou rakety na tuhé palivo z projektu Nike sa uskutočnilo 9 skúšobných vypustení modelov v Point Petre (Kanada) ponad jazero Ontario, zatiaľčo ďalšie dve vypustenia modelov boli vykonané na polygóne NASA v USA. Všetky testovacie vypustenia dopadli úspešne.
V druhej polovici roku 1954 bola podpísaná zmluva na výrobu dvoch prototypov lietadla, ktoré po novom dostalo meno Arrow (šíp) a armádne označenie CF-105. Vedením projekčných prác bol poverený Jim Chamberlin.
Relatívne dlhý čas sa riešila otázka výberu pohonných jednotiek. Pôvodne vybrané jednotky Rolls Royce RB106 neboli pripravené dostatočne načas, preto padol výber na motory Curtiss-Wright J67, ktorých vývoj však bol začiatkom roku 1955 prerušený. A keďže vývoj domácich, kanadských motorov Orenda PS-13 Iroquois nebol ešte dokončený, dočasne bolo rozhodnuté o osadení lietadla motormi Pratt & Whitney J75. Začiatkom roku 1955 sa spustila stavba prvého prototypu Mk.I a o rok neskôr aj druhého, Mk.II.
Prvý prototyp Mk.I bol dokončený v lete 1957, pričom prvé verejné predstavenie sa uskutočnilo 4. októbra 1957 a 25. marca 1958 vykonal továrenský skúšobný pilot Janusz Żurakowski (kanadský pilot poľského pôvodu) zálet nového stíhacieho lietadla.
Lietadlo malo vynikajúce aerodynamické vlastnosti, ktoré sú vlastné skôr neskorším modelom stíhacích lietadiel. Na tú dobu to bolo jediné lietadlo v Britskom spoločenstve, ktoré lietalo vyššou ako dvojnásobnou rýchlosťou zvuku. V spoločnosti Avro Canada bolo postavených celkovo päť kusov prototypov lietadla CF-105 Mk.I (šiesty kus bol rozpracovaný v montážnej hale).
Ešte v roku 1956 sa začali prípravné práce na spustení sériovej výroby lietadla v modifikácii Mk.II s využitím kanadskej prúdovej pohonnej jednotky Orenda Iroquois s predbežnou sériou 32 lietadiel ku koncu roka 1959. No 20. februára 1959 kanadská vláda prijala rozhodnutie o prerušení ďalších prác a ako dôvody uviedla hospodárske príčiny (cena programu, vrátane vývojových prác a výroba 100 kusov lietadiel bola odhadovaná na 1,6 miliardy amerických dolárov). Predpokladalo sa totiž, že ekonomicky výhodnejšie (cca 200 miliónov USD) bude nahradiť lietadlo CF-105 raketami Bomarc triedy SAM – surface-to-air-missile (Boeing CIM-10 Bomarc, americké nadzvukové protilietadlové, z povrchu zeme vypúšťané rakety s možnosťou nesenia jadrovej nálože, sú zároveň vôbec prvé americké nadzvukové rakety s dlhým doletom. Mimochodom, s ich prevádzkou je spojená i jadrová havária, ku ktorej došlo na území USA ešte pred uplynutím jedného roka od nasadenia – hoci jadrová hlavica nevybuchla, stihla zamoriť okolie nebezpečným rádioaktívnym plutóniom. Zamorený pozemok zostáva i dnes naďalej vo vlastníctve amerického letectva.).
Konzervatívna kanadská vláda Johna Diefenbakera argumentovala tým, že ak bude Kanada disponovať uvedeným protilietadlovým systémom, tak jednoducho nebude potrebovať nadzvukové letctvo…., a preto, a pre niekoho úplne „prekvapivo”, v roku 1961 nakúpila v USA 64 kusov záchytných stíhačiek F-101 Voodoo v cene 260 miliónov USD a o niečo neskôr boli kanadské vzdušné sily posilnené aj o (americké) stíhacie lietadlá Lockheed F-104 Starfighter, tie boli aj licenčne vyrábané. 20. február 1959 tak možno považovať za „čierny piatok” kanadského leteckého konštruktérstva. V tento deň prišlo o prácu 14 000 ľudí, ku ktorým pribudlo neskôr ďalších 35 000. 30. apríla 1962 boli aktíva kanadskej spoločnosti Avro Canada prevzaté britskou spoločnosťou Hawker Siddeley.
Základný opis lietadla
Stíhacie lietadlo CF-105 bolo navrhnuté ako diaľkové záchytné stíhacie lietadlo (kvôli rozľahlosti územia Kanady) pre plnenie úloh za každého počasia vo dne i v noci. To si vyžiadalo použitie zložitého a objemného elektronického vybavenia a taktiež objemného palivového systému, čo spravilo z lietadla Arrow najväčšie a najťažšie stíhacie lietadlo 50. rokov 20. storočia.
CF-105 predstavoval dvojmiestny, dvojmotorový hornoplošník s delta krídlom, skonštruovaný podľa schémy bez vodorovných chvostových plôch. Delta krídlo malo šípovitosť prednej hrany 62°. Kvôli skráteniu hlavného podvozku mali konzoly krídla záporný priečny uhol V (-4 °) a pre zlepšenie charakteristík prúdenia vzduchu bola predná hrana vytvorená s geometrickým vybraním, ktoré umožnilo zväčšiť hĺbku krídla na 10°.
Zvolená konštrukcia hornoplošníka umožňovala bez väčších ťažkostí výmenu motorov a výzbroje bez ovplyvnenia základnej konštrukcie draku. Riadenie sa vykonávalo pomocou samostatných kormidiel, ktoré plnili úlohu elerónov (krídelok) v konzolových častiach krídla a výškoviek. Zvislá chvostová časť bola klasického tvaru. Podvozok bol trojitý – v prednej časti trupu a hlavný pod deltakrídlom, so zdvojenými kolesami.
Kolesá predného podvozku boli párového typu, hlavný podvozok mal dve kolesá tandemového usporiadania. Trup lietadla bol vyrobený v súlade s priestorovými pravidlami, vybavený navyše kontajnerom s brzdovým padákom, ako aj podtrupovými brzdnými štítmi.
Pohonné ústrojenstvo lietadla
Na skúšobnom prototype Mk.I boli použité dva prúdové motory J75 spoločnosti Pratt & Whitney s ťahom 73,4 kN, resp. 106,75 kN s prídavným spaľovaním. Sériové lietadlá mali byť vybavené kanadskými motormi Orenda PS-13 Iroquois, s ťahom 86,1 kN, resp. 114 kN s prídavným spaľovaním. Vývoj týchto pohonných jednotiek sa začal v roku 1953 ešte v AVRO Gas Turbine Division (neskôr pokračovala firma Orenda Engines). V septembri 1953 bol projekt odobrený aj výborom konštruktérov spoločnosti Hawker Siddeley. Prívody vzduchu pre motory boli zboku trupu, individuálne pre každý motor, nastavovateľné pomocou vertikálneho klinu.
Avionika a výzbroj
Systém kontroly a riadenia streľby mala pre záchytné stíhacie lietadlo Avro CF-105 Arrow vyvinúť spoločnosť Hughs Aircraft Company, ktorá už predtým vykonala podobné práce pre lietadlo CF-100 Canuck. Kráľovské kanadské vzdušné sily mali záujem o perspektívny systém kontroly a riadenia streľby Hughes MX-1179 a rakety, ktoré mali byť pokročilejšie, ako (pôvodne) ponúkané rakety Falcon (AIM-4 Falcon). Sériové stroje mali byť potom vybavené ôsmimi riadenými raketami AIM-4 Falcon, resp. kanadskými riadenými raketami Velvet Glove, či americkými poloaktívne radarom navádzanými raketami AIM-7 Sparrow, uloženými vo vnútorných zbraňových šachtách.
Technický popis, platí pre verziu Mk.1:
Posádka: 2 osoby
Dĺžka, m: 23,71
Rozpätie, m: 15,24
Výška, m: 6,25
Nosná plocha, m²: 13,93
Hmotnosť, kg
prázdna: 22 215
pohotovostná: 25 821
max. vzletová: 31 077
Pohonné jednotky: 2 × prúdový motor Pratt & Whitney J75-P5, resp. Orenda PS-13 Iroquois
Ťah motora: 73,4 kN (každý)
Ťah motora s prídavným spaľovaním: 106,75 kN (každý)
Maximálna rýchlosť, km/h: 2104 v 15 000 m (možnosť dosahovania rýclosti Mach 2+)
Cestovná rýchlosť, km/h: 977 v 11 000 m
Akčný rádius, km: 660
Dostup, m: 16 165
Výzbroj
1 – 4 × Douglas AIR-2 Genie
8 × Hughes AIM-4 Falcon, Velvet Glove, AIM-7 Sparrow
Zdroj: testpilot ai.
Ďalšie články zo série „Čriepky z histórie”:
Pred 30 rokmi sa nepilotovaná sovietska stíhačka zrútila v obývanej oblasti na území Belgicka
