Veda vo vojne. Ako práca sovietskych vedcov približovala krajinu k víťazstvu

Záchranný penicilín

Neoceniteľným prínosom k záchrane životov sovietskych vojakov prispela vynikajúca mikrobiologička Zinaida Jermoljevová. V rokoch vojny mnohí vojaci neumierali bezprostredne na zranenia, ale na následnú krvnú infekciu. Jermoljevová, ktorá stála na čele Celozväzového ústavu experimentálnej medicíny, mala za úlohu získať v čo najkratšom termíne z domácich surovín antibiotikum penicilín a spustiť jeho výrobu.

Vedkyňa už mala úspešné skúsenosti z práce pre front. Podarilo sa jej zastaviť epidémiu cholery a brušného týfusu v sovietskej armáde počas Stalingradskej bitky v roku 1942, čo zohralo závažnú úlohu vo víťazstvo Červenej armády v tejto strategickej bitke.

V rovnakom roku sa vrátila do Moskvy a bola jej zverená práca na získanie penicilínu. Toto antibiotikum vyrába zvláštna plieseň. Pátrali po nej všade, kde mohla rásť, dokonca pri múroch moskovských bombových krytov. A úspech sa dostavil. Už v roku 1943 bola v ZSSR začatá pod vedením Jermoljevové masová výroba prvého domáceho antibiotiká krustozínu.

O veľkej účinnosti nového prípravku svedčili štatistické údaje. Úmrtnosť ranených a chorých sa znížila po začatí jeho použití v Červenej armáde o 80%. Okrem toho sa vďaka novému lieku podarilo znížiť o štvrtinu počet amputácií, čo umožnilo veľkému počtu vojakov vyhnúť sa invalidite a vrátiť sa do boja.

Demagnetizácia lodí a hutníctvo

Od začiatku vojny zahájili hitlerovci minovanie cesty zo sovietskych vojenských námorných základní a hlavné morské trate, ktoré používalo sovietske vojenské námorníctvo. Vytvorilo to veľkú hrozbu pre domáce vojenské námorníctvo. Už 24. júna 1941 vyhodili nemecké magnetické torpéda do povetria v ústí Fínskeho zálivu torpédoborec Gnevnyj a krížnik Maxim Gorkij. Vývojom účinného nástroja na ochranu sovietskych lodí pred magnetickými torpédami bol poverený Leningradský fyzikálno technický ústav. V čele výskumného tímu stáli slávni vedci Igor Kurčatov a Anatolij Alexandrov, ktorí sa za niekoľko rokov stali organizátormi sovietskeho atómového odvetvia.

Vďaka výskumu tohto ústavu boli veľmi rýchlo vyvinuté spôsoby ochrany lodí. Už v auguste 1941 bola väčšia časť sovietskych lodí ubránená pred magnetickými torpédami. A žiadna z nich vďaka vynálezu leningradských vedcov nevybuchla. Umožnilo to zachrániť stovky lodí a tisícky životov členov posádok.

Plány Hitlerovcov na uväznenie sovietskej vojnovej flotily v prístavoch boli zmarené.

Principiálnu úlohu vo zvýšení počtu vyrábaných strojov zohralo elektrické zváranie. Obrovským prínosom k tomu prispel Jevgenij Paton. Vďaka jeho elaborátom sa podarilo uskutočniť zváranie pod tavidlom vo vákuu, čo desaťnásobne umožnilo zvýšiť tempo výroby tankov.

Matematika pre letectvo a delostrelectvo

Osobitné zásluhy v dosiahnutí víťazstva mali tiež matematici. Aj keď mnohí považujú matematiku za abstraktnú vedu, história vojnových rokov tento názor vyvrátila. Výsledky práce matematikov pomohli prekonať obrovský počet problémov, ktoré komplikovali akcie Červenej armády. Zvlášť veľkú úlohu zohrala matematika vo vývoji a zdokonalení novej bojovej techniky.

Obrovským prínosom prispel k prekonaniu problémov súvisiacich s vibráciami leteckých konštrukcí vynikajúci matematik Mstislav Keldyš. V tridsiatych rokoch bol jedným z podobných problémov jav zvaný flater (trepotanie), pri ktorom pri zvýšení rýchlosti lietadla boli za necelú sekundu zničené jeho agregáty a občas aj samotné lietadlo.

Práve Keldyšovi sa podarilo vytvoriť matematický popis tohto nebezpečného javu a na základe jeho práce boli v konštrukcii sovietskych lietadiel vykonané zmeny, ktoré umožnili vyhnúť sa vzniku flateru. Tak bola prekonaná prekážka na ceste rozvoja domáceho rýchlostného letectva a k vojne prišiel sovietsky letecký priemysel bez tohto problému, čo sa nedalo povedať o Nemecku.

Ďalší nemenej zložitý problém súvisel s kolísaním predného kolesa lietadiel s trojkolesovým podvozkom. V určitej situácii sa začínalo toto koleso počas vzletu a pristátia otáčať doprava a doľava a lietadlo sa mohlo doslova rozpadnúť a pilot zahynúť. Tento jav nazvali shimmy na počesť populárneho v týchto rokoch tanca.

Keldyšovi sa podarilo zostaviť konkrétne technické odporúčania, ktoré umožnili odstrániť shimmy. V rokoch vojny nedošlo na sovietskych letiskách k žiadnej vážnej poruche kvôli tomuto javu. Ďalší slávny vedec, mechanik Sergej Christianovič pomohol zvýšiť efektívnosť legendárnych raketometov Kaťuša. Prvé vzorky tejto zbrane mali veľký problém, ktorým bola nepresnosť streľby, len asi štyri rakety na hektár. Christianovič navrhol v roku 1942 technické riešenie súvisiace so zmenou mechanizmu streľby, vďaka ktorému sa začínali strely Kaťuša otáčať. A presnosť streľby sa zvýšila desaťnásobne.

Ropa a tekutý kyslík

Geológovia tento náročný problém prekonali. Budúci akademik Andrej Trofimuk navrhol napríklad novú koncepciu prieskumu ropy napriek vtedajším geologickým teóriám. Vďaka tomu bola objavená ropa Kinzebulatovského ropného ložiska v Baškirsku a na front začali nepretržite dodávať palivo a mazivá.

V rokoch vojny prudko stúpol dopyt po tekutom kyslíka vyrábanom zo vzduchu v priemyselnom rozsahu, najmä na výrobu výbušnín. Splnenie tejto úlohy je spojené predovšetkým s menom slávneho fyzika Petra Kapica, ktorý riadil túto prácu. V roku 1942 bola vyrobená jeho kyslíková turbína a v roku 1953 bola uvedená do prevádzky.

Zoznam vymožeností sovietskych vedcov v rokoch vojny je obrovský. Už po vojne hovoril prezident Akadémie vied ZSSR Sergej Vavilov, že jednou z mnohých chýb, ktoré spôsobili krach nacistického ťaženia proti ZSSR, bolo podcenenie sovietskej vedy.