Ilustračné foto: Protilodná strela Ch-31, podvesená (pravdepodobne, podľa tvaru prívodu vzduchu k jednému z motorov a tvaru podvozkovej nohy) pod stíhacím lietadlom Su-27
Prečo Američania v 90. rokoch nakúpili v Rusku protilodné strely Ch-31?
USA, 12.máj 2020 ( AM ) – V 90. rokoch 20. storočia prijalo americké námorníctvo (US Navy) rozhodnutie zakúpiť sériu ruských protiolodných striel Ch-31, ktoré mali simulovať činnosť potenciálneho protivníka pri použití výzbroje typu vzduch-zem. Ukázalo sa totiž, že vytvorenie „náhradníkov” takýchto striel nie je až také jednoduché, takže sa Američania rozhodli ísť jednoduchšou cestou a kúpiť hotové riešenie priamo v Rusku.
V spomínaných 90. rokoch 20. storočia sa teda bývalí geopolitickí protivníci, Rusko a USA, načas zmenili na, ani nie tak spojencov, ako na spolupracujúce štáty, a to vcelku prekvapivo aj v tak citlivej oblasti, akou sú vojenské raketové technológie. Túto neštandardnú spoluprácu podrobnejšie rozoberá v jednom zo svojich posledných článkov americký internetový portál The Drive.
Počiatky vývoja protilodných striel Ch-31 spadajú do konca 70. rokov 20. storočia, čiže ešte do čias bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1995 uzavrela spoločnosť McDonnell Douglas, v rámci porovnávacích skúšok cudzích technológií (FCT), zmluvu na dodávku modifikovaných protilodných striel Ch-31A, aby našla odpoveď na otázku položenú americkým námorným letectvom (US Navy), či sú tieto strely schopné splniť požiadavky kladené na nadzvukový nízko nad hladinou mora letiaci cieľ (Supersonic Sea-Skimming Target, SSST).
Na základe sovietskej protilodnej strely Ch-31A bola neskôr v spolupráci s ruskou spoločnosťou Zvezda-Strela navrhnutá a vyvinutá americká analogická strela s označením MA-31. Po novom disponovala (americkým) navádzacím systémom URAP (Universal Remote autopilot), sledovacím majákom, telemetrickým zariadením a ďalšími vylepšeniami vrátane systému vynúteného ukončenia letu na diaľku. V roku 2004 spoločnosť Boeing, ktorá predtým, ešte v roku 1997, pohltila leteckú spoločnosť McDonnell Douglas, vyvinula vylepšenú verziu strely MA-31, s označením MA-31G, vybavenú navádzacím systémom založeným na GPS.
Grafické vyjadrenie schopností strely MA-31, v USA, s pomocou ruskej spoločnosti Zvezda-Strela, modifikovanej protilodnej strely Ch-31A: „Žiadna iná strela, ani v USA, Francúzsku alebo kdekoľvek, nepreukázala podobné schopnosti…”, zdroj: TheDrive/Boeing
Tieto, s ruskou pomocou vyvinuté ciele, boli v podstate rovnako výkonné ako ich ruské (sovietske) vzory. Dokázali lietať oboma profilmi, tak protilietadlovým, ako aj antiradiačným, presne ako strely, podľa ktorých boli vyvinuté. Vrátane schopnosti vykonávať manévre vo všetkých smeroch a to až hodnoty 15 g a pri nízkom lete nad hladinou mora súčasne.
V roku 2001 prehodnotili predstavitelia vlády prezidenta Vladimíra Putina takýto druh spolupráce s Američanmi, posúdili ho ako ohrozenie národnej bezpečnosti a následne zaviedli reštrikcie na vývoz podobných technológií, čím dovtedy relatívne úspešne prebiehajúci program MA-31 obmedzili (program bol napokon, aj z dôvodu týchto reštrikcií, ukončený v roku 2007).
Zdroje: topcor, thedrive, designation-systems
