National interest ohodnotil perspektívy vývoja stíhacích lietadiel 6.generácie
USA, 23.máj 2020 ( AM ) – Spojené štáty začali zaujímať informácie o testoch Su-57, pričom je dôraz kladený na testovanie stíhačky v bezpilotnom režime. Píše o tom portál The National Interest. Portál píše o perspektíve programu na vytvorenie moderného bezpilotného stíhacieho lietadla, o ktorý má záujem nielen Rusko. Ako príklad je uvádzaný americký projekt koncepcie “loyal wingman”. Program je navrhnutý tak, aby umožnil pilotovi F-22 alebo F-35 ovládať neveľký počet dronov.
“Tým sa významne mení taktická rovnica, čo lietadlu s posádkou umožňuje testovať nepriateľskú protivzdušnú obranu a možno dokonca vykonávať útoky z bezpečnejších vzdialeností,” uvádza portál.
V súčasnosti sú drony ovládané z pozemných terminálov a často z veľkých vzdialeností. Vďaka ovládaniu v kombinácii “vzduch-vzduch” bude navigácia, vzájomná výmena údajov a rad variantov vzdušného boja operatívnejšia a uskutočniteľnejšia. Algoritmy, ktoré zaisťujú bezpilotné lety, dosiahli takú úroveň, že bezpilotné stíhačky dokážu rýchlo manévrovať, zachytiť ciele a rýchlo korigovať dynamiku.
Zároveň je uvádzaný aj názor vývojárov zbraní, ktorí sa domnievajú, že úplne nahradiť pilotov sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nepodarí, pretože počítačové systémy zatiaľ nedokážu skopírovať ľudskú schopnosť adekvátne sa rozhodovať a reagovať na veľa premenných. Medzitým sa môže vzájomná interakcia platforiem s posádkou a bez posádky vo vzdušnom boji stať základom pre vývoj novej taktiky.
Podľa správy agentúry IEEE Spectrum (Spectrum.ieee.org) Boeing a Kráľovské austrálske letectvo oznámili existenciu tajného projektu lietadla typu „loyal wingman“, ktorý sa chystá lietať do polovice roku 2020. Lietadlo pod názvom Woomera, bolo označené ako „Tímový systém leteckých síl“.
Pokiaľ ide o samotných bojovníkov bez posádky, tento program už roky prebieha aj v letectve Spojených štátov. Letectvo demonštrovalo bezpilotné stíhacie lietadlo pred mnohými rokmi a ako algoritmy umožňujúce autonómiu naďalej napredujú, americká armáda rýchlo rozvíja širokú sféru autonómnych, alebo bezpilotných lietadiel. Bezpilotný bojový vzdušný prostriedok Boeing X-45 prvý krát letel v roku 2002 a letectvo v nasledujúcich rokoch úspešne otestovalo niekoľko bezpilotných bojových lietadiel. Pred niekoľkými rokmi bývalý tajomník námorníctva Ray Maybus členom Asociácie leteckých síl povedal, že F-35 môže byť skutočne posledným „stíhacím lietadlom“, aké bolo kedy postavené.
Zatiaľ čo počiatočné koncepčné práce lietadiel 6. generácie, ktoré sa už zaoberajú niektorými skoršími prototypmi a technickými experimentmi, predpokladajú novú platformu schopnú pokročilých operácií s posádkou aj bez posádky. Je dôležité, že americké letectvo zatiaľ neurčilo, že nový systém šiestej generácie bude v skutočnosti „doterajšou platformou“. Zaujímavé je, že prvotné prototypy lietadiel šiestej generácie ukazujú modely bez chvostov alebo plutiev; takýto vzhľad naznačuje značný úspech technického dozrievania, pokiaľ ide o umožnenie manévrovateľnosti, vektorovania a dokonca aj tepelných podpisov budúcich stealth stíhačov.
Všeobecne povedané, algoritmy umožňujúce bezpilotný let pokročili do takej miery, že bezpilotné bojové lietadlá by boli schopné rýchlo manévrovať, získavať ciele a rýchlo reagovať vzhľadom na vznikajúcu dynamiku. Napriek pokroku a prísľubu autonómie však málokto, ak vôbec nejaký významný vývojár zbraní, verí, že by piloti mali byť čoskoro nahradení.
Zdieľanie informácií a vytváranie sietí vzduch-vzduch je popredný taktický a strategický cieľ súvisiaci s bezpilotnými systémami, o čom svedčí vznikajúci program stíhacích lietadiel 6. generácie. Popri narastajúcich rýchlostiach, utajení, manévrovateľnosti a útočných technológiách sa aj program Penetrating Counter Air / NGAD rovnako zameriava na samotnú výmenu informácií ako určujúci prvok budúcej vojny. Takýto prístup predpokladá rozsiahly „sieťový“ boj s vojnovými platformami fungujúcimi ako „uzly“ vo väčšom systéme zbraní a senzorov pracujúcich spoločne v reálnom čase. To samozrejme zahŕňa celú oblasť systémov bez posádky, pretože nová platforma sama o sebe bude pravdepodobne vlastniť operačné kapacity s posádkou aj bez posádky.
