Filipíny sa už nezaujímajú o americké útočné vrtuľníky – akí iní dodávatelia prichádzajú do úvahy?
Filipíny, 26.máj 2020 ( AM, militarywatchmagazine ) – Z prostredia Filipínskych ozbrojených síl vzišla správa, podľa ktorej Filipíny už údajne nebudú zvažovať nákup amerických útočných vrtuľníkov a vzhľadom na značne vysokú cenu strojov ponúkaných štátu juhovýchodnej Ázie sa Manila rozhodla poohliadnuť inde a nájsť alternatívne útočné vrtuľníky pre svoje letectvo. Táto správa prišla potom ako Washington začal s procesom schvaľovania predaja útočných vrtuľníkov, Hughes AH-64E Apache a Bell AH-1Z Viper Filipínam, prvý v poradí je vysokovýkonný ťažký stroj, druhý je ľahší a teda aj adekvátne menej výkonný.
Delfin Negrillo Lorenzana, tajomník (na úrovni ministra, pozn.prekl.) Národnej obrany Filipín poskytol stanovisko, podľa ktorého je potrebné nájsť spôsob splnenia požiadaviek zo Spojených štátov pre získanie útočných vrtuľníkov: „Myslím, že ide o 1,5 až 2 miliardy amerických dolárov za 6 kusov útočných vrtuľníkov. To si nemôžeme dovoliť. V rozpočte máme vyčlenené peniaze v hodnote len 13 miliárd peso (filipínske peso, uvedená suma zodpovedá približne 256 miliónom amerických dolárov), takže ak budeme uvažovať s touto sumou, budeme môcť kúpiť jeden alebo dva stroje. To je dôvod, prečo sa musíme poohliadnuť v iných krajinách, kde by sme mohli kúpiť viac strojov za sumu, ktorú máme k dispozícii.”
V súčasnosti prichádzajú do úvahy niekoľkí ďalší dodávatelia, ktorí by mohli potenciálne dodať Filipínam vrtuľníky aké potrebujú za oveľa nižšiu cenu, pričom Rusko sa medzi nimi javí ako najpravdepodobnejší zdroj novej techniky. Vzťahy medzi Ruskom a Filipínami sa za administratívy prezidenta Rodriga Duterteho neustále zlepšujú, čoho dôkazom sú aj ruské lode vo filipínskych prístavoch dovážajúce zbrane štátu juhovýchodnej Ázie.
Rusko je zároveň na čele uchádzačov na dodávku útočných ponoriek Filipínam za účelom ochrany ich teritoriálnych vôd, hoci medzitým bol na Manilu vyvíjaný značný politický tlak zo strany Západu s cieľom donútiť Filipíny ustúpiť od takéhoto nákupu. Rusko patri okrem toho medzi významných vývozcov útočných helikoptér a zatiaľčo typ Kamov Ka-52 Alligator (v kóde NATO Hokum B) je podstatne novší a vo všeobecnosti je považovaný aj za výkonnejší ako americký konkurent AH-64E Apache, do úvahy prichádza aj lacnejšia verzia z Ruska, Mil Mi-35, ktorý by napokon mohol byť vhodnejší.
Z ďalších dodávateľov, ktorých je mimochodom len pár, by čisto teoreticky prichádzala do úvahy napríklad Čína so svojím nedavno vyvinutým pokročilým útočným vrtuľníkom CAIC Z-10, avšak kvôli napätým vzťahom, ktoré panujú medzi Manilou a Pekingom, je takýto obchod viacmenej veľmi málo pravdepodobný. Južná Kórea tiež vyvíja rad sľubných projektov útočných vrtuľníkov a v nedávnej minulosti bola vlastne jedným z najväčších dodávateľov zbraní Filipínam vrátane ľahkých stíhacích lietadiel, avšak je takmer viac než isté, že jej vrtuľníky nebudú pripravené včas tak, aby mohli naplniť potreby obrany krajiny.
