Aktuality, História,

G.K.Žukov: Ako Stalin neprespal začiatok vojny

---

 

Okolo polnoci z 21. na 22. júna hlásil veliteľ Kyjevského okruhu M.P. Kirponos zvláštnou linkou zo svojho veliteľského stanovišťa v Tarn-polu, že okrem nemeckého vojaka, ktorý prebehol a o ktorom už podal správu generál M.A. Purkajev, sa u našich jednotiek objavil ešte jeden nemecký vojak, a to z 222. pešieho pluku 74. pešej divízie. Preplával riečku a pohraničníkom oznámil, že v 4 hod. Ráno začne nemecká ofenzíva. Kirponos dostal rozkaz, aby rýchlejšie odovzdal vojskám smernicu o ich uvedení do stavu bojovej pohotovosti.

 

Všetko nasvedčovalo tomu, že nemecké vojská sa približujú k hraniciam. Podali sme o tom v 0.30 hod. Hlásenie J. V. Stalinovi. Stalin sa opýtal, či bola smernica odovzdaná vojenským okruhom. Odpovedal som kladne.
Po Stalinovej smrti sa objavili verzie, že niektorí velitelia a ich štáby v noci na 22. júna nič netušili a pokojne spali, alebo sa bezstarostne bavili. To nezodpovedá skutočnosti. Posledná mierová noc bola úplne iná. Ako som už povedal, po návrate z Kremľa sme s ľudovým komisárom obrany neraz hovorili zvláštnou linkou s veliteľmi vojenských okruhov F. I. Kuznecovom, D. G. Pavlovom, M. P. Kirponosenjom a ich náčelníkmi štábov, ktorí boli na veliteľských stanovištiach jednotlivých frontov.

 

Dňa 22. júna k ránu sme boli ľudový komisár S. K. Timošenko, N. F. Vatutin a ja v pracovni ľudového komisára obrany.
V 3.17 hod. mi telefonoval veliteľ Čiernomorskej flotily admirál F. S. Okťabrskij a povedal: “Pozorovacia a hlásna služba flotily hlási veľký počet neznámych lietadiel, ktoré sa priblížili k našim pozíciám od mora; Flotila je v stave plnej bojovej pohotovosti. Žiadam rozkazy. ”
Spýtal som sa admirála:
“Čo navrhujete vy?”
“Jedine možné je privítať lietadla paľbou protilietadlovej obrany flotily.” Prehovoril som o tom s Timošenkom a potom som Okťabrskému odpovedal:
“Uskutočnite a podajte hlásenie svojmu ľudovému komisárovi.”

 

V 3.30 hod. Podal náčelník štábu Západného okruhu generál V. J. Klimovskič domovské hlásenia o náletoch nemeckých lietadiel na bieloruské mestá. Asi za tri minúty hlásil náčelník štábu Kyjevského okruhu generál M. A. Purkajev, že nemecké lietadla vykonali nálet na ukrajinské mesta. V 3.40 hod. Volal veliteľ pobaltského okruhu generál F. I. Kuznecov a oznámil, že nepriateľské lietadlá bombardovali Kaunas a iné mestá.

 

Ľudový komisár mi nariadil, aby som zavolal Stalinovi. Zavolal som. Telefón nikto nedvíhal. Zvonil som nepretržite. Konečne som počul rozospatý hlas službukonajúceho generála správy ochrany. Žiadal som ho, aby zavolal k telefónu J. V. Stalina. Stalin prišiel k aparátu asi za tri minúty.
Vyložil som mu situáciu a žiadal ho o povolenie začať odvetné bojové akcie. Stalin mlčal. Počul som len, ako dýcha. “Rozumel ste mi?” Znovu ticho.
Nakoniec sa Stalin opýtal: “Kde je ľudový komisár?”
“Hovorí s Kyjevským okruhom.”
“Príďte s Timošenkom do Kremľa. Povedzte Poskrjobyševovi, aby zvolal všetkých členov politbyra. ”

 

O 4 hod. Som znova hovoril s Okťabrským. Pokojným hlasom mi povedal:
“Nepriateľský nálet bol odrazený. Pokus o úder proti lodiam bol zmarený. Ale v meste sú poškodené domy. ”
Chcel by som sa zmieniť o tom, že Čiernomorská flotila v čele s admirálom Okťabrským bola jedným z našich prvých zväzov, ktoré organizovane odpovedali na nepriateľský útok.

 

O 4.10 hod. Ohlásil Západný a pobaltský okruh začiatok bojových akcií nemeckých pozemných vojsk.
O 4.30 hod. Ráno sa zhromaždili všetci zvolaní členovia politbyra. Ja a ľudový komisár sme boli pozvaní do pracovne.

 

Stalin bol bledý a sedel pri stole s napchatou fajkou v ruke. povedal:
“Je potrebné ihneď zatelefonovať na nemecké veľvyslanectvo.”

 

Z veľvyslanectva odpovedali, že veľvyslanec gróf von Schulenburg žiada o prijatie, aby mohol odovzdať naliehavú správu. Prijať veľvyslanca mal V. M. Molotov.
Zatiaľ prvý námestník náčelníka generálneho štábu generál Vatutin oznámil, že nemecké pozemné vojská začali po silnej delostreleckej paľbe v rade úsekov na severozápadnom a západnom smere útok.

 

Za chvíľu rýchlo vošiel do pracovne Molotov:
“Nemecká vláda nám vyhlásila vojnu.”
Stalin klesol do kresla a hlboko sa zamyslel.
Nastalo zdĺhavé, ťaživé ticho.
Odvážil som sa narušiť dlhú odmlku a navrhol som, aby všetky sily v pohraničných okruhoch okamžite zasiahli proti útočiacim jednotkám nepriateľa a zadržali ich ďalší postup.
“Nie zadržať, ale zničiť,” spresnil Timošenko.
“Predložte smernicu,” povedal Stalin.

 

Dňa 22. júna o 7.15 hod. Bola smernica č. 2 ľudového komisára obrany odovzdaná vojenským okruhom. Vzhľadom k pomeru síl oboch strán a vzniknutej situácii bola však zjavne nereálna a nebola teda ani splnená.
O niečo neskôr sme sa dozvedeli, že 22. júna na úsvite bolo vo všetkých západných pohraničných okruhoch poškodené linkové spojenie s vojskami a štábmi okruhov a armády nemali možnosť rýchlo odovzdávať svoje rozkazy. Nepriateľská agentúra a diverzné skupiny, ktoré prenikli na naše územie, prestrihovali drôty, zabíjali spojárov a prepadali veliteľov, ktorým bol oznámený bojový poplach. Rádiové prostriedky, ako som sa už zmienil, značná časť vojsk pohraničných okruhov nemala.

 

Do štábov okruhov začali z najrôznejších prameňov dochádzať protichodné správy, často provokačného charakteru.
Generálny štáb zase nemohol dostať od štábov vojenských okruhov a vojsk pravdivé správy a je samozrejmé, že sa tým vrchné velenie a generálny štáb ocitli na nejakú dobu v ťažkom postavení.

 

Dňa 22. júna pred ôsmou hodinou rannou generálny štáb zistil, že:
– nepriateľské bombardovacie lietadlá zasadili silné údery početným letiskám Bieloruského, Kyjevského a pobaltského vojenského okruhu, počas ktorých boli vážne poškodené predovšetkým lietadlá, ktoré nestačili vzlietnuť a rozmiestniť sa na poľných letiskách;
– bombardované boli početné mestá a železničné uzly v Pobaltí, Bielorusku, na Ukrajine, vojnové námorné základne v Sevastopole a Pobaltí;
– došlo k urputným bojom s nemeckými pozemnými vojskami pozdĺž celej našej západnej hranice. Na mnohých úsekoch Nemci už začali boj s predsunutým útvarmi Červenej armády;
– strelecké jednotky, ktoré boli súčasťou prvého sledu krytu, po bojovom poplachu zahajovali boj z chodu, pretože nestačili zaujať pripravená postavenie
– v Leningradskom vojenskom okruhu zatiaľ vládol pokoj, nepriateľ sa nijako neprejavoval.

 

Timošenko zavolal Stalinovi a žiadal ho, aby smel prísť do Kremľa a predniesť návrh výnosu prezídia Najvyššieho sovietu o vykonaní mobilizácie v krajine a o vytvorení hlavného stanu vrchného velenia a tiež prediskutovať rad ďalších otázok.

 

O 9. hod. sme s ľudovým komisárom prišli do Kremľa. Za pol hodiny nás prijal Stalin.
Informoval sa o situácii a potom povedal:

“Na poludnie prehovorí v rozhlase V. M. Molotov.”
Keď si Stalin prečítal návrh výnosu o vykonaní mobilizácie a čiastočne ho skrátil (proti tomu, čo navrhoval generálny štáb), postúpil výnos Poskrjobyševovi, aby ho schválilo Prezídium Najvyššieho sovietu. Výnos z 23. júna vyhlasoval mobilizáciu všetkých ročníkov 1905-1918 na území štrnástich, t.j. Takmer všetkých, vojenských okruhov, s výnimkou stredoázijského, Zabajkalského a Ďalekovýchodného okruhu, a takisto zavádzal vojnový stav v európskej časti krajiny. Tu všetky funkcie orgánov štátnej moci v obrane, zachovanie verejného poriadku a zaistenie štátnej bezpečnosti prechádzali na vojenské orgány. Mali právo zapojiť pracujúcich a použiť všetky dopravné prostriedky k obranným prácam a ochrane najdôležitejších vojenských a národohospodárskych objektov.

 

Návrh uznesenia o vytvorení hlavného stanu vrchného velenia si ponechal Stalin pri sebe s tým, že ho posúdi politbyro. Dňa 23. júna bolo vyhlásené zloženie hlavného stanu vrchného velenia v trochu pozmenenej zostave, než ako sme navrhovali. Tieto zmeny neboli prerokované s ľudovým komisárom, zatiaľ čo by sa bol mal prijať náš návrh, v ktorom sa počítalo s vymenovaním J. V. Stalina vrchným veliteľom.

 

Veď za existujúcich podmienok nemohol ľudový komisár Timošenko sám tak či onak bez Stalina činiť zásadné rozhodnutia. A tak tu boli dvaja vrchní velitelia: ľudový komisár S. K. Timošenko – právne, v súlade s výnosom, a J. V. Stalin – faktický vrchný veliteľ. To komplikovalo riadenie vojsk a nutne viedlo k zbytočnej strate času pri vypracovávaní uznesení a vydávaní rozkazov. Navrhovali sme tiež ako člena hlavného stanu prvého námestníka náčelníka generálneho štábu N. F. Vatutina. Stalin s tým nesúhlasil.

 

Uznesenie ÚV VKS a rady ľudových komisárov ZSSR určilo nasledujúce zloženie hlavného stanu vrchného velenia: ľudový komisár obrany S. K. Timošenko (predseda), náčelník generálneho štábu generál G. K. Žukov, J. V. Stalin, V. M. Molotov, maršáli K. J. Vorošilov a S. M. Buďonnyj, ľudový komisár vojnového loďstva admirál N. G. Kuznecov.
Dňa 22. júna boli Pobaltský, Západný a Kyjevský zvláštny vojenský okruh príslušne pretvorené v Severozápadný, Západný a Juhozápadný front.

 

Dňa 22. júna približne o 13 hodine mi zatelefonoval Stalin a povedal:

“Naši velitelia frontov nemajú dostatočné skúsenosti s riadením bojových akcií vojsk a zrejme sú trochu v rozpakoch. Politbyro rozhodlo vás vyslať k juhozápadnému frontu ako zástupcu hlavného stanu vrchného velenia. K Západnému frontu pošleme maršala Šapošnikova a maršala Kulika. Šapošnikova a Kulika som zavolal k sebe a dal som im inštrukcie. Musíte okamžite odletieť do Kyjeva a odtiaľ spoločne s Chruščovom odísť do štábu front v Tarnopole.

 

“Spýtal som sa:
“A kto bude v tak zložitej situácii riadiť generálny štáb?” Stalin odpovedal:
“Ustanovte svojim zástupcom Vatutina.”potom trochu podráždene dodal:
“Nestrácajte čas, my si tu už nejako poradíme.”

Zavolal som domov, aby ma nečakali, a asi za 40 minút som už letel. Až teraz som si spomenul, že od včerajška som nič nejedol. Vypomohli mi letci, ktorí ma pohostili silným čajom a obloženými chlebíčkami.

G.K.Žukov (Spomienky a úvahy)

 

 

Zdieľajte článok