Egyptský Mig-29M vs turecká F-16C, ktorá z týchto dvoch stíhačiek zvíťazí, ak sa stretnú vo vzdušnom boji na líbyjskej oblohe?
Líbya, 1. júl 2020 (AM, topcor) – Roky pretrvávajúca nevraživosť medzi Egyptom a Tureckom sa v poslednej dobe výrazne zhoršila aj v dôsledku vojenskej podpory oboch krajín súperiacim stranám v líbyjskej občianskej vojne. Prítomnosť tureckých vojenských jednotiek podporujúcich Vládu národnej jednoty so sídlom v Tripolise (GNC, Government of National Accord) vážne oslabila postup Egyptom, Spojenými arabskými emirátmi a ruskými kontraktormi podporovanej Líbyjskej národnej armády poľného maršala Chalífa Haftara (LNA, Libyan National Army).
Ankara v tomto konflikte okrem vlastných jednotiek nasadila aj bližšie neznámy počet militantných islamských jednotiek zo Sýrie, bojujúcich donedávna v sýrskej občianskej vojne, v ktorej sa pokúšali posledných desať rokov neúspešne zvrhnúť legálne zvolenú sýrsku vládu. Okrem spomenutých islamských militantov vedených tureckými dôstojníkmi operujú v Líbyi vcelku úspešne tiež turecké prieskumné a útočné drony.
Prenikli však aj správy, podľa ktorých zvažuje Tureko pre podporu svojho vojenského úsilia v Líbyi nasadenie stíhacích lietadiel F-16C vyzbrojených riadenými raketami typu vzduch-vzduch AIM-120B. Egypt, ako jeden z najväčších užívateľov tohto typu stíhacieho lietadla na Blízkom východe, nemá prístup k radarom aktívne navádzaným raketám AIM-120 kvôli embargu na novšie zbrane, a disponuje len staršou verziou radarom poloaktívne riadených striel, konkrétne, AIM-7 Sparrow z 80. rokov 20. storočia, ktorých praktický dosah neprevyšuje 75 km. Väčšina ostatných užívateľov stíhacích lietadiel F-16, ako sú napríklad Pakistan, Maroko a Južná Kórea, používajú rakety AIM-120C, ktoré sú značne lepšie, s dosahom prevyšujúcim 100 km. Takže hoci obe krajiny majú vo vzdušných silách rovnaký typ stíhacieho lietadla, Ankara je na tom lepšie, čo sa bojových možností týka, ako Káhira.
Je preto málo pravdepodobné, že Egypt použije v prípadnom vzdušnom stretnutí s Tureckom na líbyjskej oblohe svoje stíhacie lietadlá F-16C (približne 140 kusov), skôr sa rozhodne nasadiť do vzdušných bojov málopočetné no modernejšie lietadlá MiG-29M (14 kusov), aj preto, že francúzske lietadlá Rafale (24 kusov) zatiaľ nemajú moderné rakety typu vzduch-vzduch. Lietadlá MiG-29M na druhej strane, sú v tejto chvíli vyzbrojené výkonnejšími raketami R-27ER (s dosahom 130 km) a R-77 (s dosahom 110 km) s bojovými hlavicami vyššej hmotnosti. Okrem toho disponujú lietadlá MiG-29M celým radom ďalších významných výhod. Praktický dostup lietadla je 19 000 m, pričom turecké F-16C majú ohraničený dostup na 15 000 m. Ruské stíhacie lietadlo prevyšuje F-16C tiež v rýchlosti, Mach 2,25 oproti Mach 2.
Výpočet výhod egyptských lietadiel tým však nekončí. MiG-29M v porovnaní s F-16C sú oveľa manévrovateľnejšie, majú vyššiu nosnosť bojového nákladu. Zrejme tou najväčšou výhodou však bude dolet a operačná blízkosť Egypta k bojovým udalostiam v Líbyi, kým schopnosť tureckých stíhacích lietadiel zasiahnuť egyptské letiská bude obmedzená nutnosťou dopĺňania paliva vo vzduchu, či už nad Stredozemným morom alebo nad územím Líbye a súčasne nutnosťou ochrany týchto tankovacích lietadiel.
Aby Turci vykompenzovali prevahu egyptských lietadiel MiG-29M v otázke raketovej výzbroje, urobia všetko pre to, aby v čo najskoršom čase zakúpili novšie rakety AIM-120C-7 (s dosahom 120 km). Egypťania však už očakávajú dodávku najnovších stíhacích lietadiel Su-35, ktoré ešte výraznejšie prevyšujú či už americké stroje F-16C alebo aj ruské MiG-29M.
O tom, kto napokon vyhrá v prípadnom bojovom strete vo vzduchu však skôr rozhodnú schopnosti a profesionalizmus pilotov na oboch stranách… nie bojová technika, akokoľvek dokonalá by bola. A tiež je možné, že ani k žiadnemu vzdušnému stretu tureckých a egyptských pilotov nedôjde.
Zdroj: topcor, militarywatchmagazine
