Ako prežila sovietska pilotka-robinson Marina Raskovová v tajge
Rusko, 5. júl 2020 (AM, russian7) – V roku 1938 bola sovietska verejnosť šokovaná neuveriteľným príbehom pilotky – navigátorky Mariny Raskovovej. Počas diaľkového preletu na Ďaleký východ bola uprostred tajgy donútená zoskočiť s padákom z lietadla. Žena-robinson” sa potom dlhých desať dní predierala lesmi a brodila močiarmi, kým sa jej podarilo dostať k ľuďom. Niekoľkokrát sa ocitla na pokraji života a smrti, no napokon sa jej podarilo zachrániť.
Let kvôli prekonaniu svetového rekordu
Na jeseň roku 1938 sa tri sovietske pilotky, Valentína Grizodubová, Polina Osipenková a Marina Raskovová, podujali uskutočniť prelet bez medzipristátia na trase Moskva – Komsomoľsk na Amure na upravenom bombardovacom lietadle Tupolev ANT-37bis „Rodina”. Tlač označila toto podujatie priam za opovážlivosť, tak kvôli dĺžke vzdušnej trasy, ako aj kvôli tomu, že posádku lietadla tvorilo výlučne ženské osadenstvo. Ženská posádka lietadla mala v úmysle prekonať svetový rekord bez medzipristátia v dĺžke 4360 km, ktorý v máji 1938 na trase Oran v Alžírsku do Tel El Aham v Iraku dosiahla francúzska ženská pilotka Andrée Dupeyron(-ová).
Let „Vlasti” z 24. na 25. septembra 1938 trval takmer deň, za ten čas lietadlo prekonalo 6450 km. 25. septembra doleteli pilotky do Tugurského zálivu v Ochotskom mori, kde zmenili kurz na juh, aby mohli pristáť v Komsomoľsku na Amure. No doletieť na letisko sa už trom ženám na palube lietadla nepodarilo. V kabíne lietadla sa rozsvietila červená kontrolka ukazovateľa paliva, oznamujúca jeho nedostatok. Zostávala jediná cesta, pristáť na hladine močiara. Pri pristávaní sa však mohlo lietadlo prevrátiť a v takom prípade by bola z trojčlennej ženskej posádky v najväčšom nebezpečenstve ohrozenia života Raskovová, keďže jej kabína navigátora sa nachádzala v zadnej časti trupu lietadla. Grizodubová preto prijala zúfalé rozhodnutie, že Raskovová zoskočí padákom z výšky 7000 m. Navigátorka Raskovová sa sice hnevala, dokonca vraj hrozila päsťou veliteľke lietadla, príkaz však poslúchla.
10 dní v tajge
Hoci Marina Raskovová skákala v tej chvíli len tretíkrát v živote, podarilo sa jej úspešne zoskočiť takmer až na zem. Skončila v korune borovice, odkiaľ, už bez padáku, zliezla dole. Keď zostúpila na pôdu, pochopila, že sa ocitla v nezávideniahodnej situácii.
„Vôkol nej na stovky a tisícky kilometrov neobývanej tajgy. A Raskovová mala pri sebe len revolver, krabičku nepremokavých zápaliek, dve tabuľky čokolády a sedem mentolových cukríkov. V takom zložitom rozpoložení sa neocitol ani jeden z hrdinov románových robinsonov”, napísal Nikolaj Verzilin v knihe „Po stopách Robinsona”.
Raskovová tak musela sama dôjsť k miestu pristátia lietadla, alebo aspoň dávať signály, aby ju mohli nájsť zvyšné členky posádky. Počula výstrely Osipenkovej a Grizodubovej, aj ona samotná strieľala do vzduchu a medzitým sa začala predierať k predpokladanému miestu pristátia „Vlasti”. Jej ťažkú púť však spomaľovali kilometre močiarov.
Pilotka bola nútená šetrne narábať so skromnými zásobami jedla – denne zjedla jeden cukrík a dva kúsky čokolády „Zlatý jarlyk”. Od únavy a hladu jej začala byť ťažká aj výstroj. Zhodila preto zo seba takmer všetko oblečenie a väčšiu časť cesty putovala len v spodnom prádle a vlnenom svetri.
Hlad po ceste zaháňala jedením bobúľ, predovšetkým jarabinou a kľukvou. Raz sa pokúsila pripraviť si na ohni plávky, no vďaka nepozornosti a vyčerpaniu spôsobila lesný požiar. Kvôli nedostatku čistej vody trpela tiež smädom. Najskôr sa pokúšala oblizovať rosu z listov stromov, potom však natrafila na lesné rybníky. Raz sa div že neutopila, keď spadla až po krk do vody jazierka ukrytého pod tenkou vrstvou pôdy (rašeliny).
„Spomenula som si na zábery z filmu Dievča z Kamčatky a snažila som sa konať presne ako hrdinka tohto filmu, – opisovala Raskovová svoj zážitok v knihe Zápisky navigátora.” „Podarilo sa mi dočiahnuť dlhú palicu, vzala som ju do oboch rúk a s jej pomocou som sa pomaly vyťahovala von. S obrovským vynaložením síl sa mi to napokon podarilo a dostala som sa z vody na pevnejšiu pôdu.”
Púť Raskovovej lesom a močiarmi sa komplikovala aj tým, že nie vždy bolo možné kvôli všadeprítomnej vode rozložiť oheň a vysušiť seba aj oblečenie. Tou najhoršou skúškou pre pilotku však bolo stretnutie s medveďom, ktorý sa nečakane vztýčil z krovia len 15 metrov od nej. Spočiatku zostala paralyzovaná strachom, no rýchlo sa spamätala a vystrelila niekoľkokrát zo svojho Walthera (nem.značka strelných zbraní, pozn. prekl.) do vzduchu. Ostré zvuky tentokrát našťastie vystrašili medveďa.
„Obzerám sa za sebou počas behu a vidím, ako úbohý medveď, kymácajúc sa zo strany na stranu, upaľuje smerom odo mňa a zostávajú po ňom iba stopy v bahne”, napísala o nebezpečnej udalosti vo svojich spomienkach Raskovová.
Sláva
Sovietska moc, chrániaca prestíž širokopropagovaného diaľkového preletu so ženskou posádkou, nasadila na nájdenie pilotiek celú pátraciu armádu ľudí. Do prehľadávania ďalekovýchodnej tajgy sa so všetkými komplikáciámi, ktoré ich len mohli postretnúť, zapojilo viac než 6000 osôb.
Ako prvé sa podarilo záchranárom nájsť pilotky Grizodubovú a Osipenkovú. Raskovovej sa vlastnými silami podarilo doraziť na druhý deň k miestu dopadu – pristátia lietadla (podľa teórie: každé spadnutie lietadla, pri ktorom jeho posádka prežije je vlastne úspešné pristátie). Záchranárom potom rozprávala, ako sa jej 5. októbra, v noci pred dňom jej záchrany, snívalo, že k nej v tajge pristúpil samotný Stalin… Vážnejšie medicínske ošetrenie hrdinka samostatného prechodu močiarmi nepotrebovala, zdravotníci jej ošetrili len povrchové poranenia jódovou tinktúrou. Vydanie novín Izvestija z 8. októbra 1938 venované neuveriteľnému príbehu Raskovovej citovalo slová stopárov-poľovníkov, podľa ktorých: „Nielen pre ženu, ale i pre poľovníka v plnom zdraví by častokrát bolo nad sily to, čo dokázala Marina Raskovová”.
2. novembra 1938 boli všetky tri pilotky vyznamenané medailou Hrdina Sovietskeho zväzu ako vôbec prvé ženy, ktoré dostali takéto vysoké ocenenie a jediné ešte pred 2. svetovou vojnou.
Príbeh pilotky-navigátorky, ktorá prežila strastiplnú cestu tajgou sa stal inšpiráciou pre partizánov, ktorí sa ukrývali počas Veľkej vlasteneckej vojny v lesoch. Samotná Marina Raskovová sa v rokoch 2. svetovej vojny podieľala na formovaní ženských leteckých plukov. Preceniac vlastné schopnosti a sily však prišla začiatkom januára 1943 o život.
Jej havarovaný bombardér Pe-2 bol nájdený posádkou Gubinovej ráno 7. januára neďaleko dediny Michajlovka v Saratovskej oblasti. Spolu s ňou zahynuli navigátor Kirill Iľjič Chiľ, strelec-radista Nikolaj Nikolajevič Jerofejev a inžinier pluku, Vladimír Ivanovič Kruglev. Telo Mariny Raskovovej bolo spopolnené a 12. januára so všetkými s poctami pochované pri Kremeľskej stene na Červenom námestí v Moskve.
Zdroj: russian7, Fotografie: thisdayinaviation, k.sina.com.cn a russian7
