Slovenská armáda pod Kaukazom. Toto výročie sa dnes príliš nepripomína
Slovensko, 8. júl 2020 (AM) – Keď už obnovovať históriu 2. svetovej vojny, tak všetku a bez výnimiek. A týkať sa to musí nielen súdov sovietskych vojvodcov, ktorí oslobodzovali Československo od Hitlerových vojsk, myslí si podpredseda českej strany Národní socialisti, Přemysl Votava, ktorý sa podelil o svoje myšlienky.
“Ide o veľmi starý príbeh, pritom je významnou súčasťou československých dejín. O tejto historickej udalosti sa príliš nehovorí. Nedávno sme si pripomenuli 79 rokov od nemeckého útoku na Sovietsky zväz. Nemecko ho prepadlo 22. júna 1941. Slovensko ako spojenec Hitlera bolo pri tejto agresii. Toto výročie sa dnes príliš nepripomína. Mediálnou masážou sa naopak dáva znamienko rovnosti medzi agresorom a obeťou , “napísal Votava vo svojom vyhlásení. Podotkol tiež, že sa teraz zarába na produkcii spojenej s nacistami.
“Hrdinovia v nemeckej uniforme sa dobre predávajú, sú na kriedovom papieri, usmievajú sa, keď hrdinsky kráčajú k Moskve, či ku Stalingradu. Na svojej ceste sú dokonca vítaní, oslobodeným ‘obyvateľstvom kvetinami, chlebom a soľou. Šikovný fotograf, a tak v kníhkupectve majú celoročné žatvy. Na druhej strane miznú pomníky hrdinov, osloboditeľ Československa bol spílený a odvezený do temného skladu, z maršala sa urobí vrah, aj ten slávny, nevinný ‘tank zo Smíchove nositeľom novej pravdy prekážal, musel zmiznúť, zabúda sa na desiatky miliónov obetí tohto Hitlerovho ťaženia na východ, “píše Votava.
Slovensko v 2. svetovej vojne
“Dnes sa nepripomína, že nemeckému snu o Novej Európe podľahol aj, Slovenský štát. Slovensko si už v septembri 1939 vyskúšalo agresiu, prepadlo Poľsko po boku Nemecka, “dodáva.
“23. júna 1941 Slovensko vyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu. 60 000 slovenských vojakov sa vydalo (rôzne zdroje tiež píšu o 45 až 50 tisícoch slovenských vojakov) po boku nemeckého spojenca na východné ťaženie. V proklamáciách k národu sa obhajovalo ťažením proti boľševizmu. Ako účelové a dodnes pekné heslo, mávalo sa heslom, boja za Novú Európu! ‘ Slovenská armáda vtedy víťazne postupovala až k Azovskému moru, slovenskí vojaci sa dostali až na Kaukaz. Ich ťaženie bolo oslavované, tlač prinášala fotografie z východného ťaženia, boli to tisíce ruských zajatcov, tisíce padlých nepriateľov … “pripomína Votava
Táto eufória však podľa neho netrvala dlho.
“Následne ich cesta viedla opačným smerom. Mnoho z nich precitlo, vstúpilo do Československého armádneho zboru. Na tieto fakty aj čísla už padá prach, napriek tomu by mali byť pripomenuté. Možno by boli na mieste aj dodatočné slová ospravedlnenia od dnešných predstaviteľov Slovenska. Na tento príbeh vierolomnosti aj následného precitnutia padá prach. Učebnice ho nezaznamenali a tiež historici, skromne ‘mlčia. Stud, alebo skôr mediálny zámer? Skôr to druhé. Pritom v mohutných priestoroch Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltia našli svoj hrob milióny nemeckých, talianskych, maďarských, rumunských, ale aj tých našich slovenských vojakov. V duchu nacistickej a tzv. Protibolševickej propagandy šli vojaci budovať Novú Európu. Dnes ležia zabudnutí niekde ďaleko od svojej vlasti. Asi aj bez pomníka, či spomienky. Osud európskych národov ležal vtedy na hrdinstve sovietskych občanov, zámerne hovorím občanov, pretože oni svojim hrdinstvom porazili a zachránili Európu. Zaplatili obrovskú daň, za nemeckou a ich spojencov agresiou zostali tisíce vypálených dedín, domovov, zostali aj milióny sirôt, “hovorí politik na záver.
