Čo sú to “lietajúce radary” a načo ich Rusko potrebuje?

Ruské vzdušné sily majú v pláne postaviť druhé lietadlo A-100 Premiér. To sa zapojí do programu testovania týchto “lietajúcich radarov”, ktorý je plánovaný až do roku 2024, pričom od roku 2019 sa ho zúčastňuje prvé lietadlo tejto triedy.

Magazín The Military Watch  uviedol , že v rusko-americkom “preteku” v leteckých zbraniach má každá strana vlastné prednosti. Ak je Rusko silnejšie, napríklad, v manévrovateľnosti lietadiel, potom Amerika má absolútnu náskok v  AEW&C (systémy diaľkového radiolokačného objavenia a ovládania). Práve do tejto triedy patrí A-100, a práve preto má správa o druhom lietadle A-100 Premiér veľký význam pre ruský vojenský priemysel.

Toto zaostávanie sa dá ľahko vysvetliť. Historicky je to tak, že vojenské aktivity USA boli a zostali oveľa širšie ako ZSSR a potom Ruska. Prvé lietajúce “radary” sa objavili v rokoch 1950-1960. Ich úlohou bol od začiatku diaľkový rádiolokačný dozor: objavenie nepriateľských lietadiel na veľké vzdialenosti od vlastného územia. Keď boli ciele objavené vopred, bolo možné voči nim vyslať vlastné stíhačky a zorganizovať obranu. Potom boli vyvinuté palubné lietadlá diaľkového dozoru, čo značne rozšírilo priestor obrany lietadlových lodí, pretože to umožnilo “vidieť” nielen lietadlá nepriateľa, ale aj jeho lode. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa vyvíjala rádiolokačná technika a “lietajúce radary” začali vidieť aj pozemné ciele.

V roku 1975 vykonalo v USA prvý let snáď najznámejšie lietadlo triedy Boeing E-2 Sentry, známy ako AWACS, ktorý má dnes vo výzbroji niekoľko krajín. V reakcii na zaoceánsky AWACS bol v ZSSR vyvinutý na základe transportného lietadla Il-76 stroj A-50. Tieto stroje už dokázali nielen objaviť cieľ na zemi a vo vzduchu, ale stali sa svojráznymi lietajúcimi veliteľskými stanovišťami, ktoré mohli riadiť iné lietadlá a útočné sily.

Rusko inšpirovala India

Za svoj zrod vďačí nové lietadlo diaľkového dohľadu a ovládania A-100 Premiér projektu modifikácie A-50 pre Indiu s modernými izraelskými radarmi. Lietadlá A-50EI boli dodané Indii na rozhraní rokov 1990-2000 a vznikol zákonitý návrh ohľadom vývoja rovnako moderného stroja s ruským zariadením pre ruské letecké a kozmické sily a na vývoz do Číny.

Na začiatku nového storočia sa začalo projektovanie radiolokačného lietajúceho systému skladajúceho sa z nového transportného lietadla Il-76MD-90A (ide o maximálne modernú modifikáciu Il-76, ktorú začal znova vyrábať letecký priemysel) a moderného radiolokačného systému s tromi veľkými radarmi s fázovanou mriežkou.

Dlhá doba vývoja perspektívneho systému A-100 sa dá vysvetliť rýchlym rozvojom rádiolokačnej techniky a komunikačných prostriedkov, ku ktorému došlo okolo roku 2000 a ďalej, a tiež tým, že základný model Il-76MD-90A nebol hotový. Vývoj nového transportného lietadla sa časovo zhodoval so zmenami v štruktúre ruského leteckého priemyslu, takže výroba nového Il-76 prebiehala prakticky od nuly, čo bolo dosť ťažké.

Civilné lietadlo ako základ

Mimochodom, prečo sa AEW&C pre vojenské účely vyrába na základe civilných lietadiel? Ide o to, že tie majú veľkú nosnosť a dĺžku letu. Sú úspornejšie čo sa týka prevádzky a majú dosť veľký voľný priestor ako pre zariadenia, ako aj pre pracovné miesta operátorov. Toto lietajúce informačné stredisko bude v prípade rozpútania bojových akcií rovnakým obranným prostriedkom ako každé iné veliteľské stanovište. Takže likvidácia lietadla AEW&C je vždy jednou z najdôležitejších a najzložitejších úloh leteckých operácií.

V roku 2014 bolo jedno z prvých lietadiel Il-76MD-90A dopravené do továrne za účelom inštalácie radiolokačného a ďalšieho príslušného zariadenia a v roku 2019 sa začali testy prvého nového “lietajúceho radaru” A-100 Premiér.

Všetko vidiaci radar v spojení so Su-57

Čo dokáže nové ruské lietadlo diaľkového dohľadu a riadenia? Jeho základnú časť tvoria dva radary s kruhovým rozhľadom umiestnené v prúdnicovom kryte (zvanom “tanier”), ktoré majú fázovanú mriežku s digitálnym spracovaním signálu. Tento komplex poskytuje plný kruhový rozhľad za 5 sekúnd.

Keď sa nový radar nachádza vo veľkej výške, dokáže vidieť pozemné, vodné a letecké ciele, vrátane rakiet s plochou dráhou letu v malej výške, na vzdialenosti do 400 km. Lietadlo je tiež vybavené výkonným komunikačným systémom, ktorý zaistí ako spojenie s inými lietadlami, tak v budúcnosti i ovládanie dronov. A-100 dokáže fungovať spolu s každým viac menej moderným lietadlom, avšak najúčinnejšie bude samozrejme spolu s lietadlami piatej generácie a s najmodernejšími bezpilotnými strojmi, napríklad s S-70 Ochotnik.

Navigačný systém lietadla A-100 bol tiež zdokonalený a zaistí činnosť takzvanej “sklenenej kabíny” pilotov: na obrazovkách uvidia dokonca objekty, ktoré sa nenachádzajú v priestore ich priamej viditeľnosti. Toto letecké veliteľské stanovište je samozrejme oveľa mobilnejšie ako ktorékoľvek pozemné, nevyžaduje rozmiestnenie a prípravy: priletelo, poobzeralo sa a funguje!

“Oči” pre civilistov a vojakov

To je odpoveď na otázku, prečo lietadlá AEW&C potrebujú aj krajiny, ktoré nemajú expanzionistické zámery, dokonca, aj keď majú aktuálne pozemné radary. V každom potenciálnom konflikte je potreba maximálne pohotového a úplného informačneho obrazu, a práve na to sa špecializuje “lietajúci radar”. Bolo by dobré, keby všetky operácie ozbrojených síl alebo síl pre špeciálne operácie sprevádzalo takéto lietadlo. Dokonca v čase mieru umožní jeho kapacita sledovať eventuálnu vojnovú hrozbu v pohraničných oblastiach.

Moderný “lietajúci radar” A-100 má byť podľa svojich kapacít prinajmenšom na úrovni tých najlepších svetových  modelov . Teraz je teda kľúčové implementovať program sériovej výroby “premiérov” pre ruské letectvo a ako náhradu A-50. Rusko dnes vlastní asi desiatku AEW & C tohto modelu. Pre porovnanie uveďme, že amerických Boeingov E-3 Sentry je vo svete cez 50. Situácia teda vyžaduje zmenu.

Dmitrij Kornev