Irán chce nakupovať zbrane z Ruska a vyvíjať nové spolu s Čínou. Vzniká nové islamské mocenské centrum?
Irán, 22. júl 2020 (AM ) – Rusko – Iránska spolupráca zďaleka nevyčerpáva svoj potenciál. Preto Teherán plánuje kúpiť viac zbraní od Moskvy, uvádza iránsky veľvyslanec v Moskve. Teherán chce kúpiť sofistikované zbrane a Moskva je privilegovaným partnerom v oblasti technickej a vojenskej spolupráce, uviedol iránsky veľvyslanec v Rusku Kazem Jalali v pondelok 20. júla.
„Budeme konzultovať s Ruskom, čo je potrebné na posilnenie našej obrannej kapacity. Ruská vláda a ľudia boli a zostali s nami v našich ťažkých časoch. […] Rusko má v tejto oblasti veľký potenciál a dúfame, že naše vzťahy v tomto odvetví sa časom posilnia, “uviedol. Dodal, že Rusko je pre Irán „privilegovaným partnerom”.
Rozvíjať hospodársku spoluprácu
Kazem Jalali hovoril aj o rozvoji hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami. Povedal, že existuje veľa problémov a že je nevyhnutné ich riešiť, najmä na úrovni vedúcich predstaviteľov v Moskve a Teheráne.
„Naše politické a bezpečnostné vzťahy sa rozvíjajú intenzívne, zatiaľ čo hospodárska spolupráca zďaleka nevyčerpala svoj potenciál,” poznamenáva Kazem Jalali. Okrem iného uviedol, že je potrebné zriadiť klub krajín, na ktoré sa vzťahujú sankcie USA, medzi ktoré by mohli patriť Rusko, Čína a Irán. Tieto tri krajiny „musia navzájom spolupracovať, pomáhať a dopĺňať sa”, dodáva.
Irán minulý týždeň podpísal vojensko-obchodnú dohodu s Čínou, ktorá spojí dvoch najväčších Trumpových nepriateľov. Osemnásťstránkový dokument môže zmeniť pomery na celom Blízkom východe, kde síce islamská republika patrí medzi rastúce mocnosti, zároveň je ale v stále väčšej izolácii a čelí zničujúcim sankciám celého sveta, zavedenými primárne zo strany USA. To všetko sa teraz môže zmeniť.
Dohoda, do ktorej mal možnosť nahliadnuť denník The New York Times, posilní čínsku prítomnosť v iránskom bankovníctve, telekomunikáciách, prístavoch, železniciach a ďalších projektoch. Čína potom bude v najbližších 25 rokoch odoberať iránsku ropu, ktorú dostane s veľkou zľavou. Zmluva zároveň oba štáty zaväzuje k prehĺbeniu vojenskej spolupráce a zdieľaniu spravodajských informácií. Obe krajiny budú mať spoločné vojenské cvičenia, budú spolupracovať vo výskume aj vývoji nových zbraní. Ázijská veľmoc tak získala jedinečnú možnosť preniknúť hlbšie do blízkovýchodného regiónu, ktorý bol po desiatky rokov primárne v strategickom záujme Spojených štátov.
Partnerstvo, ktoré vláda čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga navrhla už v roku 2016, schválil kabinet Hasana Rúháního v júni, oznámil minulý týždeň šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zarifa. Agresívna politika USA voči Iránu v kombinácii so stupňujúcou sa obchodnou vojnou s Čínou tak zrejme svoje ovocie američanom neprinesie. Potom, čo Trump jednostranne vypovedal medzinárodnú dohodu o iránskom jadrovom programe (známu pod skratkou (JCPOA), uvalili USA na iránsky teokratický režim takmer všetky možné sankcie.
3. januára USA vykonali v okolí medzinárodného letiska Bagdade vojenskú operáciu, v dôsledku ktorej bol zavraždený iránsky generál a veliteľ špeciálnej jednotky Iránskych revolučných gárd Kásim Sulejman spoločne so zástupcom veliteľa irackej šiitskej domobrany Abú Mahdi al-Muhandisem. Donald Trump vyhlásil, že operácia sa uskutočnila na jeho rozkaz.
Tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu Ali Shamkhani začiatkom júla uviedol, že atentát na generála Kásima Sulajmáního bola “najväčším darom” Spojených štátov pre terorizmus. Slová Shamkhaniho zdieľala agentúra Press TV.
“Nenahraditeľná úloha Kásima Sulajmáního a Abú Mahdi al-Muhandise v boji proti takfirskému terorizmu v regióne a odhaľovaní šarády protiteroristických amerických rokovaní vyvolala zlosť a zášť zo strany USA a sionistického režimu Izraela,” Povedal Shamkhani pri oslovení na schôdzke venovanej vražde Sulajmáního.
K tomu dodal, že medzinárodné spoločenstvo musí oceniť obete dvoch vojenských činiteľov. Ich úsilie podľa Shamkhaniho zabránilo šíreniu takfirského terorizmu po celom svete.
Kroky Washingtonu viedli k prudkému rastu napätia v americko-iránskych vzťahoch. Odvetou zaútočil Irán na americké základne v Iraku. Po týchto udalostiach odovzdala medzinárodná koalícia na čele s USA irackým vojakom radu objektov, kde boli predtým dislokovaní americkí vojaci.
