Čínske tanky vs. indické, akú výhodu majú tanky ČĽOA vo vysokohorskom prostredí?
Čína/India, 3. august 2020 (AM, topwar) – Nedávne ozbrojené zrážky v údolí rieky Galwan v spornej oblasti na hraniciach Číny a Indie donútili obe ázijské mocnosti, aby vydali svojim armádam v uvedenej oblasti rozkaz prejsť do stavu najvyššej pohotovosti. Tvárou tvár sa tak v horách indického Ladákhu ocitli indické aj čínske tanky.
Tzv. horský tank Typ 15, dôležité eso v rukách Číny
Je všeobecne známe, že tak Čína ako aj India venovali vždy osobitnú pozornosť rozvoju tankových jednotiek v rámci svojich pozemných vojsk. No zdá sa, že Čína, ak vezmeme do úvahy konkrétnu situáciu, ktorá nastala v pohraničných vysokohorských oblastiach, je voči Indii vo výhode.
Po prvé, Čínska ľudová republika (ČĽR) dokázala v pohraničných horských oblastiach susediacich s Indiou vybudovať rozvinutú cestnú sieť, čo významným spôsobom zjednodušuje problém premiestňovania tankových jednotiek a taktiež ich ďalšieho zásobovania.
Po druhé, Čína presunula k hraniciam s Indiou svoje tankové jednotky vyzbrojené ľahkým tankom Typ 15 (štandardná hmotnosť je cca 33 t), ktorý sa odlišuje nižšou hmotnosťou a tým pádom aj vyššou manévrovateľnosťou oproti indickej modifikácii tanku T-90S Bhishma.
Nie náhodou má čínsky ľahký tank Typ 15 prezývku „tank-horolezec”. Velením ČĽOA je podľa čínskej klasifikácie zaraďovaný ako horský tank, a je predurčený práve na vojenské operácie vedené vo vysokohorských oblastiach. Výkon pohonnej jednotky tanku dosahuje 1000 konských síl (746 kW), čo pri nie vysokej hmotnosti tanku (33 t, resp. 36 t pri použití dodatočného bočného pancierovania) významne zvyšuje jeho pohyblivosť a manévrovateľnosť. Tank Typ 15 dokáže prejsť priekopu do šírky 3 metrov, vyjsť na plošinu vo výške 850 mm, prebrodiť vodnú prekážku s hĺbkou 1,1 m. Výzbroj pozostáva z kanóna kalibru 105 mm, čo je pravdepodobne čínska modifikácia britského tankového kanónu Royal Ordnance L7.
Svojho času sa Peking taktiež nie náhodou zaoberal vytvorením ľahkých horských tankov. Po prvé, velenie ČĽOA nevylučovalo možnosť ich nasadenia v prípade možných udalostí v horských oblastiach Číny. Po druhé, čo je ešte pravdepodobnejšie, Čína počítala dopredu s možnosťou konfliktu s Indiou práve vo vysokohorských oblastiach na čínsko-indickej hranici. A napokon, nemožno vylúčiť ani takú situáciu, žeby došlo k nasadeniu čínskych tankov v horských oblastiach susedných krajín ako je Mjanmarsko, Nepál či Afganistan.
Absencia ľahkých tankov – veľký problém Indie
Velenie Indickej armády presunulo do spornej pohraničnej oblasti indického Ladákhu v údolí rieky Galwan, na hranicu s Čínou, svoje ťažké tanky T-90S Bhishma, ktoré sú odborníkmi považované za jedny z najsmrtonosnejších tankov na svete. Aktuálne disponuje Indická rmáda viac ako tisíckou tohto typu ťažkého bojového tanku. Tanky T-90S Bhishma sú postavené ešte na základe sovietskeho tanku T-90, disponujú vysokovýkonnou pohonnou jednotkou a veľmi dobrou výzbrojou. Jej základ tvorí kanón 2A46M kalibru 125 mm s odnímateľným tepelnoizolačným plášťom, ďalej je k dispozícii spriahnutý guľomet PKT kalibru 7,62 mm a protiletecký guľomet NSVT kalibru 12,7 mm, ktorý je diaľkovo ovládaný systémom 1C29.
Na rozdiel od Číny, India nemá natoľko rozvinutú cestnú sieť v uvedených horských oblastiach. Tanky Bhishma, ktoré sú ťažšie od čínskych Typ 15, sa preto nemôžu tak rýchlo presúvať a dokonca niektoré úseky vysokohorského teritória môžu byť pre ne až nepriechodné. Okrem toho, ďalším vážnym problémom môže byť teplota a riedky vzduch vo vyšších nadmorských výškach. Nesmieme zabudnúť, že pohraničný konflikt sa odohráva v polohách nad 4700 metrov nad morom a takto zložité podmienky sú pre indický tank Bhishma ťažšie ako pre ľahké čínske tanky.
Treba tiež povedať, že Čína ma za sebou úspešné aktívne testy možnosti nasadenia tynku Typ 15 práve vo vysokohorských oblastiach na polygónoch v Tibetskej náhornej plošine. Indickí vojenskí odborníci sa preto domnievajú, že v prípade rozsiahleho vojenského stretnutia Čína nasadí svoje ľahké tynky Typ 15 a India im nebude mať prakticky čím čeliť. Vo vysokopoložených horách indického Ladákhu sa tak čínske horské tanky stanú veľkým problémom pre indickú armádu.
Zároveň je však možné, že táto konfrontácia v horách Himalájí privedie Indiu k prijatiu rozhodnutia o začatí vývoja a výroby vlastných ľahkých horských tankov. Je vlastne prekvapivé, prečo sa krajina, na území ktorej sa nachádzajú problematické hornaté oblasti, tvoriace zároveň hranicu s potenciálnymi súpermi – Čínou a Pakistanom, dodnes vážne nezaoberala výrobou vlastného tanku pre vedenie bojových operácií v horách.
Videozábery z cvičení čínskych tankov Typ 15 v horách Tibetu:
Je zaujímavé, že na začiatku 90. rokov sa India pokúsila vyvinúť vlastný ľahký tank vhodný pre nasadenie vo vysokohorských oblastiach a to na základe sovietskeho bojového vozidla pechoty, BMP-2. V polovici 90. rokov sa však práce na vývoji tohto stroja zastavili. Možno si v Indii teraz spomenú na perspektívy vytvorenia domáceho ľahkého tanku, keď sa objavili problémy s nasadením ťažkých tankov Bhishma vo vysokohorskej oblasti indického Ladákhu.
