Vyhostenie ruských diplomatov môže súvisieť s vraždou gruzínskeho teroristu v Berlíne

“Navyše došlo k zneužitiu víz vydaných na slovenskom generálnom konzuláte v Petrohrade a v tejto súvislosti bol spáchaný závažný trestný čin na území iného členského štátu NATO a EÚ. Chcem zdôrazniť, že máme záujem na rozvoji bilaterálnych vzťahov s Ruskom. Avšak činnosť a pôsobenie ruských diplomatov na slovensku musí byť v súlade s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch a s bežnými zásadami, “dodal hovorca.

Podľa predbežných informácií majú ruskí diplomati opustiť Slovensko do konca tohto týždňa. Údajne nešlo o diplomatov, ale o príslušníkov ruských tajných služieb s diplomatickým krytím. Ich vyhostenie má vraj súvisieť s čečenskou kauzou v Berlíne. V médiách sa už skôr vyskytla informácia, že vraj vrah, ktorý zabil občana Gruzínska, ktorý v minulosti podporoval kaukazských islamistov, sa dostal do Schengenu práve vďaka slovenskému vízu.

Veľvyslanectvo Ruskej federácie zatiaľ odmietlo tieto informácie komentovať. Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie sľúbilo recipročnú odpoveď.

“Ako tradične bude nasledovať recipročná odpoveď,” oznámilo ministerstvo novinárom.

MZV SRN vyhlásilo v decembri za nežiaduce osoby dvoch pracovníkov ruského veľvyslanectva v súvislosti s vraždou občana Gruzínska Tornika K. (Zelimčan Čangošvili) v Berlíne. Médiá uviedli, že ministerstvo predvolalo veľvyslanca Sergeja Nečajeva a odovzdalo mu nótu, v ktorej vyzýva Rusko k spolupráci s generálnou prokuratúrou pri vyšetrovaní. MZV RF označilo rozhodnutie Berlína za spolitizované a nepriaznivé a v reakcii na neho vyhostilo dvoch zamestnancov nemeckej ambasády.

Koncom leta neznámy páchateľ zastrelil 40-ročného občana Gruzínska v štvrti Moabit . Podľa údajov novín Berliner Kurier bol muž smrteľne zranený do hlavy. Polícia zadržala 49 ročného občana RF: na prokuratúre vyhlásili, že u neho našli vražednú zbraň.

Ako uviedol on-line časopis Spiegel, vyšetrovatelia považujú za najpravdepodobnejší scenár “profesionálne naplánovanú a vykonanú vraždu na objednávku”. Zdôrazňovalo sa, že objednávateľom mohli byť buď zástupcovia zločineckého podsvetia, alebo rozviedka cudzieho štátu.

Tridsiateho augusta ten istý časopis uverejnil článok o tom, že podozrivý môže byť agentom ruských tajných služieb. K takému záveru došli autori článku na základe toho, že meno podozrivého uvedené v dokumentoch na získanie víza, podľa ich verzie nie je v ruských databázach a číslo jeho zahraničného pasu označuje ministerstvo vnútra, ktoré “už vydalo doklady pracovníkom vojenskej rozviedky GRU”.

Jeho obeťou je gruzínsky občan čečenského pôvodu Zelimchan Changošvili. Počas vojny v Čečensku bojoval na strane ozbrojencov proti ruskej armáde. Neskôr vstúpil do ozbrojených síl Gruzínska a bojoval proti Rusku počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008. Údajne tiež podporoval islamskú teroristickú organizáciu Kaukazský emirát. V roku 2015 bol na neho gruzínskej metropole spáchaný útok, pri ktorom bol zranený. V roku 2016 požiadal v Nemecku o azyl.

Ako oznámil ruský prezident Vladimir Putin, RF sa niekoľkokrát obrátila na Nemecko so žiadosťou o vydanie jedného z organizátorov výbuchov v moskovskom metre, ktorý bol v auguste zavraždený v Berlíne, avšak tejto žiadosti vyhovené nebolo. Moskva je pripravená “urobiť všetko pre vyšetrenie prípadu a pomôcť našim nemeckým kolegom”, spresnil Putin. Tlačový hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov zase poznamenal, že berlínska vražda nemá nič spoločné s ruským štátom a jeho úradmi. Podľa jeho ubezpečenia netreba pátrať po “žiadnej súvislosti medzi touto vraždou a oficiálnym Ruskom”.