Francúzski vojaci z operácie “Sentinelle” chránili pútnikov v Lurdách pred teroristami
Francúzsko, 21. august 2020 ( AM ) – Od 12. do 17. augusta 2020 sa jednotka armády zúčastnila na zabezpečení púte Nanebovzatia Panny Márie v Lurdách v rámci operácie “Sentinel” (strážca pozn. redaktora). V úzkej koordinácii s vnútornými bezpečnostnými silami (FSI – “Forces de sécurité intérieur”) armáda zaistila bezpečnosť približne 18 000 pútnikov z celého sveta a prostredníctvom trvalých hliadok na svätyniach zabezpečila ochranu mesta.
Táto jednotka sa rozmiestňuje za účelom posilnenia ochrany vo vybraných zónach vo vnútrozemí Francúzska. Inými slovami ako posilnenie bezpečnosti plánovaným spôsobom, na miestach s potenciálne zvýšeným rizikom nejakej formy hromadnej agresie. Operácia Sentinel, ktorá sa opäť začala po teroristických útokoch z januára 2015, je vojenskou operáciou zameranou na boj proti terorizmu a posilnenie ochrany Francúzov popri silách vnútornej bezpečnosti.
Do operácie je zapojených 7 000 vojakov s možnosťou zväčšenia počtu na 10 000 vojakov, na základe rozkazu prezidenta republiky. Pre aktiváciu tejto sily stačí výzva aj s malým podozrením na možné riziko, ako aj v prípade prekvapivej udalosti na pôde Francúzska, alebo vysporiadania sa s udalosťou výnimočnej veľkosti. Táto misia má dynamické pôsobenie. Neustále a bezodkladne sa prispôsobuje aktuálnym interným bezpečnostným požiadavkám vo vnutri krajiny. Armáda sa preto presúva všade tam, kde je hrozba atentátu, alebo iného bezpečnostného rizika zvýšená.
Čo sa týka faktúry za toto nasadenie vojakov do Francúzskych ulíc, podla ministra obrany z 2015 Jean-Yves Le Drian v roku 2015 išlo približne o 1 milión eur denne. Táto suma môže byť skutočne len orientačná a závisí od mnohých faktorov. Isté je, že pre niektorých podnikavcov o oblasti bezpečnosti je “nebezpečná situácia” zlatou baňou. Veď sám bývalý prezident Francúzskej republiky, ešte skôr, kým sa stal prezidentom povedal v jednom interwiev pre menšiu redakciu, že sám štát vytvára v niektorých prípadoch organizovaný teror. Podľa jeho slov ide o to, aby mohol prebrať štát kontrolu nad niektorými citlivými bodmi a niet ľahšej cesty k prevzatiu kontroly ako cesta teroru a následne zabezpečením ochrany pred “týmto terorom”.
Zabezpečenie ochrany takmer vždy znamená ukrojenie z ľudských slobôd, ktoré sme mali vo Francúzku na skutočne špičkovej úrovni. Žiaľ, to bolo kedysi. Dnešné Francúzsko sa premenilo na policajný štát, kde už len sloboda slova sa prepadla niekam veľmi hlboko v celosvetovom merítku slobody slova. Hlavne čo sa stane potom, ako svoju myšlienku človek vysloví. Neviem kde je úplne pravda, či štát sám organizuje toto svinstvo na ľudí, alebo či len pravá ruka nevie čo robí ľavá. Možnosť vytvoriť dopyt pre potrebu bezpečnosti je tiež dobrý kšeft pre niekoľko “firiem” tak ako môže byť napríklad falošný vírus, gratis distribúcia testov na tento vírus a potreba “NUTNÉHO” zaočkovania. Ide o peniaze, to je každému jasné. A keď sa skrz peniaze dostane nejaký šialenec k moci a obdivu, nikto ho v tejto materiálnej spoločnosti nedokáže len tak zastaviť.
Mne osobne nepripadá viditeľná prítomnosť vojakov na uliciach ako “ubezpečujúca”. Necítim sa bezpečne, keď vidím vojakov v uliciach. Viem čo znamená vojak v plnej výzbroji vysadený do ulíc, alebo niekde do terénu. Sme už natoľko osprosteli, že to považujeme za bezpečné, vidieť vojakov v uliciach? Je normálne, že nechávame politikov robiť kroky k tomu, aby sa naše ulice stávali čím ďalej tým viac nebezpečnými? Je riešením snáď vyhlásenie nemenovaného politika, že Slovensko je otvorené svetu a musíme si zvyknúť na nebezpečenstvo, atentáty atď? Zrazil sa s kamiónom, alebo len nahlas potvrdil skrz médiá tým, ktorí ho riadia, že poslušne vykonal to čím ho poverili? Ani na toto niet odpovede, môže to mať rôzne vysvetlenia, ktoré dokonca môžu takého politika ospravedlniť. Takým by bolo, že je úplný tupec. Ale prečo má titul Doktora práv, alebo Ing alebo neviem aký ešte a nosí síce výložky dôstojníka, ale našťastie len niekde vo vitrínke.
Nech je akokoľvek, čo sa týka viditeľného vojaka v uliciach, vôbec sa necítim bezpečne! Už 1995 som pôsobil 2x na takýchto misiách, kde sme zabezpečovali ochranu staníc. Jeden krát v Paríži a druhý krát v Marseille. Viem ako sme boli vybavení, aké sme mali kompetencie. Rozhodne by som nechcel byť v situácii, keď vojak dostane príkaz ma pozorovať, prípadne rozkaz na mňa namieriť. To čo môže nasledovať tu popisovať nebudem.
Všetko čo som zažil počas takmer 9 ročnej kariéry v Légii spisujem v sérii poviedok. Ide o zápisky všetkého tak ako si to pamätám. 1 diel je k dispozícii tu. Buďme múdri, sprostých je dosť.
