V Spojených štátoch urýchľujú vývoj stíhačky 6. generácie – donútila ich k tomu Čína s Ruskom
Letectvo Vojenského námorníctva Spojených štátov (US Navy) by mohlo získať nové stíhacie lietadlá 6. generácie skôr, ako Armádne letectvo (USAF). Toto tvrdenie vychádza z informácie, ktorú zverejnil 18. augusta tohto roku portál Inštitútu vojenského námorníctva USA (United States Naval Institute, USNI). Zverejnil totiž správu, podľa ktorej začal v rámci programu Next Generation Air Dominance (NGAD) pracovať nový úrad a to najmä z dôvodu nových rakiet, ktorými disponujú Čína a Rusko. A tie vyvolávajú na strane USA pocit neistoty…
Program NGAD, v nedávnej minulosti známy ešte pod označením F/A-XX, prebieha pod hlavičkou amerického námorníctva už dlhší čas. Podľa informácií z prostredia amerického námorníctva sú na palubné lietadlá vo všeobecnosti a stíhačky obzvlášť, kladené výrazne odlišné požiadavky v porovnaní s lietadlami, ktoré používa Armádne letectvo. Ide predovšetkým o tzv. radarovú neviditeľnosť, ktorá v námorníctve nie je považovaná za primárne dôležitú, pretože sa nepredpokladá, žeby sa palubné stíhačky používali na prienik do vzdušného priestoru protivníka, čo je naopak kľúčová požiadavka Armádneho letectva USA.
Predbežné rokovania so zástupcami leteckého priemyslu prebehli už skôr. Medzi potenciálnych kandidátov, ktorí by mohli vytvoriť budúce stíhacie lietadlo, patria nasledovné spoločnosti – Boeing, Lockheed Martin a Northrop Grumman. Nové lietadlá by mali nahradiť v súčasnosti používané F/A-18E/F Super Hornet a EA-18G Growler už v najbližšom desaťročí a slúžiť by mali spoločne s lietadlami F-35C.
Jednou z požiadaviek na nové lietadlo je akčný rádius, ktorý nemá byť menší ako 1000 námorných míľ (cca 1850 km). Pre porovnanie, pri F-35C tento parameter dosahuje 670 námorných míľ, čo je približne 1240 km a verzia F-35B má ešte menší akčný rádius, 505 námorných míľ, teda 935 km. Americké námorníctvo má však v úmysle výrazne rozšíriť vzdialenosti, v ktorých majú prebiehať vojenské operácie lietadlových lodí.
Reč je naozaj o úplne novom lietadle, nie o hĺbkovej modernizácii v súčasnosti používaných lietadiel, čo je pri aktuálnych rozpočtových obmedzeniach vo Vojenskom námorníctve vcelku zvláštne.
„Samotná myšlienka, jednoducho pokračovať vo výrobe nových lietadiel s dlhým doletom a tak prekonať schopnosti Číny, Iránu či Ruska vypúšťať riadené rakety dlhého dosahu na americké lietadlové lode, je vopred prehraná hra, pretože riadené rakety sú neporovnateľne lacnejšie”, – hovorí Bryan Clark vo svojom komentári na portáli USNI. Podľa jeho názoru by riešením situácie mohla byť kombinácia použitia stíhacích lietadiel s dlhým doletom a bezpilotných leteckých prostriedkov.