Rusko je pripravené vrátiť úderné letectvo na Ďaleký sever
Rusko, 2. september 2020 (AM, topcor/S.Maržeckij) – Militarizácia Arktídy aktívne pokračuje. Podľa dostupných informácií sa Ministerstvo obrany RF pripravuje nielen na strategické jadrové zadržiavanie Spojených štátov, ale tiež na celkom reálne vojenské operácie na Ďalekom severe.
Arktída, táto „večným” ľadom pokrytá oblasť sa takmer okamžite po skončení 2. svetovej vojny stala dejiskom konfrontácií oboch svetových veľmocí. Pracovníci Pentagonu, ktorý ako prvý disponoval atómovou bombou, vypracovali diabolský plán atómového bombardovania Sovietskeho zväzu, ktorého meno znelo Operation Dropshot. Medzikonetinetálne balistické rakety v tom čase ešte neexistovali, takže úlohu nosičov smrteľného nákladu mali plniť diaľkové strategické ťažké bombardéry.
Pri porovnaní východzích podmienok USA a ZSSR zistíme, že Spojené štáty boli v tom čase voči Sovietskemu zväzu vo veľkej výhode – ich bombardéry mohli vzlietnuť na bojové misie z územia tak Európy ako aj Japonska, zatiaľčo sovietskym pilotom bombardérov v snahe ohroziť USA zostávala pre vzlet len Čukotka, a odtiaľ mohli v tom čase zhodiť náklad bômb v zásade iba na Aljašku. Preto Ministerstvo obrany ZSSR obrátilo svoju pozornosť na Arktídu, ponad ktorú vedie najkratšia cesta k jadru územia Spojených štátov.
Kvôli možnosti využívať územie Arktídy však bolo potrebné vcelku rýchlo nové typy letísk a lietadlá schopné efektívneho fungovania v drsných arktických podmienkach Ďalekého severu. Už v roku 1948 začali so vzletmi z a s pristátiami na arktických letískách vrtuľové štvormotorové bombardéry Tupolev Tu-4, neskôr v 50. rokoch aj ťažké prúdové bombardéry Tu-16.
Podľa spomienok priamych účastníkov to bolo veľmi ťažké, pretože kvôli povrchu s vysokým obsahom solí lietadlá pri pristávaní šmýkalo a zanášalo z dráhy. V roku 1958 došlo k núdzovej situácii s bombardérom plukovníka Alechnoviča. Pri pristávaní v blízkosti Arktickej polárnej stanice Severný pól 6 sa lietadlo vážne poškodilo a zostalo na driftujúcej ľadovej kryhe, ktorú zanášalo k pobrežiu Spojených štátov. Aby sa poškodený, no i tak cenný bombardér nedostal do rúk Američanov, prijalo velenie rozhodnutie o jeho zničení a potopení v ľadových vodách oceánu.
V roku 1957 sovietski vedci úspešne otestovali prvú medzikontinentálnu balistickú raketu R-7 Semjorka („sedmička”) s atómovou hlavicou, schopnú doletu až nad územie USA. Bola to zároveň prvá medzikontinentálna balistická raketa na svete. Vďaka tomu už nebolo potrebné pokračovať v rozmiestňovaní strategických bombardérov na plávajúcich ľadových letiskách v Severnom ľadovom oceáne. V súčasnosti sa však tieto staré plány, no s využitím moderných technológií, opäť dostávajú k slovu.
Po prvé, jeden z rezortov ministra obrany RF, Sergeja Šojgu, urýchlene dokončil modernizáciu vojenského letiska, ktoré sa nachádza na ostrove Zem Alexandry v súostroví Zem Františka Jozefa. Dĺžka vzletovo-pristávacej dráhy bola radikálne zväčšená z 1,7 km na 3,5 km. Experti z amerického portálu The Drive k tomu píšu nasledovné: „Na ostrove Zem Alexandry sa nachádza základňa Ministerstva obrany RF Arktický trojlístok. Zámerom Moskvy je, aby na tunajšom letisku mohli po tejto modernizácii pristávať počas celého roku ľubovoľné súčasné i budúce lietadlá, vrátane ťažkých transportných lietadiel a bombardérov – nosičov rakiet.
Po druhé, ako bolo povedané hosťami fóra Armija-2020, ruskí vedci aktívne vyvíjajú technológiu na urýchlenú výstavbu vojenských letísk v Arktíde s využitím ľadu, nesúcich označenie „Ploščadka” (plošinka, letisko). Táto technológia umožní rýchlu výstavbu ľadových letísk za pomoci špeciálnych chemických činidiel (reagencií). Kedže Rusko nedisponuje veľkým množstvom „stratégov” (strategických bombardérov), zvažuje sa návrh, že na arktické letiská by v prípade potreby boli redislokované aj „obyčajné” frontové bombardéry Su-34 a na ich ochranu – záchytné ťažké stíhacie lietadlá MiG-31. Palivo im budú vo vzduchu dopĺňať ťažké tankery Il-78, pre ktoré už bola vybudovaná letecká základňa.
Ak si teda poskladáme jednotlivé diely mozaiky dohromady, veľmi rýchlo zistíme, že Ministerstvo obrany RF vážne pracuje na prípravách základov pre vedenie vojenských operácií v extrémnych podmienkach Ďalekého severu, o ktorý prejavujú eminentný záujem taktiež Spojené štáty a krajiny NATO. Všetko však nasvedčuje tomu, že Rusko má v tejto chvíli už značný náskok.
