Podvýživená nemecká armáda momentálne nepredstavuje hrozbu pre Ruskú federáciu
Nemecko, 8.september 2020 (AM) – “Mäkká sila” a slabosť ozbrojených síl sú v Nemecku čoraz viac kritizované. Uršula Von Lyen, aktuálne na čele EÚ ako 13. predseda Európskej komisie, zanechala Nemeckú armádu v katastrofálnom stave. Bola ministerkou obrany od 2013 až do jej zvolenia do Európskej komisie, čiže mala dosť času nato, aby sa jej dielo nejako prejavilo. Preto v tej súvislosti si môžeme položiť otázku, či jej predsedníctvo v EU má byť predzvesťou budúcej tváre EU po jej odchode? V takýchto pozíciach je úslužnosť veľmi dobre odmeňovaná. Nevadí, že je človek neschopný, stačí keď je úslužný k elite, ktorá ho povolala do služby.
Kríza, ktorá dnes rozdeľuje Turecko a Francúzsko-Grécku alianciu, bola príležitosťou pre Berlín, aby sa opäť pokúsil predstaviť svoju koncepciu medzinárodných a európskych vzťahov založenú na diplomatických stretnutiach, možných ekonomických sankciách a veľa trpezlivosti. Ale tento mäkký prístup je v súčasnosti čoraz viac kritizovaný aj mnohými Nemcami, ktorí kritizujú neschopnosť Berlína, najmä Angely Merkelovej, zvážiť iný spôsob konania, s ohľadom na aktuálny kritický stav nemeckej armády, ktorá sa podľa niektorých analytikov a hlavne kritikov aktuálneho nemeckého politického vedenia krajiny dostáva do štádia pokročilého rozkladu. Macronova nedávna pripomienka o stave NATO, že sa správa ako po mozgovej mŕtvici rozhorčil aj samotnú Angelu Merkelovú. Nie je jasné čo si povedali mimo hlavnú scénu, ale navonok sa Angela tvárila rozčarovane nad týmto výrokom.
Obvinenie tentoraz pochádzalo od Toma Andersa, bývalého predsedu skupiny Airbus. Ten sa vyjadril vo švajčiarskom denníku Neue Zürcher Zeitung vyjadril veľmi kriticky na adresu samotnej Angely Merkel a hlavne kvôli jej mäkkému postoju v otázke riešenia krízy s Tureckom. Tiež jeho kritika zasiahla jej nejasný postoj k Erdoganovi, ktorý ako sa zdá rozumie len reči veľkých kanónov namierených na ciele, ktoré sú mu blízke. Taktiež stav nemeckej armády je tak mizerný, že v prípade problému by sama nebola schopná ubrániť ani vlastnú krajinu bez cudzej pomoci. NATO je preto pre Nemecko vitálna potreba a obzvlášť USA čo sa týka vojenskej podpory. Preto by pre Nemecko bolo lepšie, keby sa priklonilo k európskym kolegom a obzvlášť ku Francúzsku, ktoré má zatiaľ ako jediné z Európskych štátov armádu ešte schopnú niečo robiť, nevraviac o tom, že majú jadrové zbrane ako prostriedok odstrašenia. Málo kto pozná potenciál Francúzskej armády. Ale aj tí najväčší skeptici by boli zaskočení arzenálom, ktorý sa skrýva vo vojenských hangároch Francúzskej armády. Ďalšia otázka je samozrejme tá, že aj Francúzska armáda je aktuálne podvýživená financiami. Ale tým trpia všetky štáty, ktoré vstúpili do diablovho spolku Európskej únie, ktorý požiera systematicky všetko čo sa k nemu akokoľvek priblíži.
NATO odhadlo v roku 2019, že nemecká armáda bude schopná nasadiť iba jednu mechanizovanú brigádu a to až do 30 dní od výhlasenia jej potreby. Tento postoj nie sú ďaleko ani od opakovaných upozornení Wolfganga Ishingera (bývalý nemecký ambasádor v USA a predseda Munich Security Forum) v ktorých viackrát poukázal na neschopnosť európskych krajín uskutočniť vojenskú intervenciu a obzvlášť jeho kritika padla na Nemeckú armádu. Pripomeňme si, že aktuálna predsedkyňa EÚ bola ministerkou obrany v Nemecku a za jej bačovania (nechcem tým uraziť žiadneho baču) sa nemecká armáda dostala do vážnych problémov.( Ale je chvályhodné, že má 5 detí a je veľmi úslužná a urobí vždy poctivo to, čo si prečíta každé ráno z faxu? Kto vie prečo je na čele EU? Žeby pripravovala spolu s rovnako neschopným Belgičanom, ktorý sa nedokázal ani len dostať do parlamentu a preto ho odkrágľovali ako poslušného mopslíka do vedenia EU, rozklad EU tak ako sa jej to “podarilo” v nemeckej armáde?)
Wolfgang Ishinger, okrem iného vydal oveľa pozitívnejšie a diferencovanejšie stanovisko ako nemecké orgány k návrhu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na rozšírenie francúzskej doktríny (k dispozícii francúzskeho arzenálu odstrašenia) na niektorých jeho európskych spojencov, ktorí si to želajú. Návrh, ktorý ostro odmietol Berlín, ktorý sa domnieval, že je to pre Paríž spôsob, ako prevziať kontrolu nad európskou obranou, a radšej ju odovzdal do rúk NATO s mozgovou porážkou a USA.
Je potrebné pripomenúť, že napriek relatívne veľkému rozpočtu na obranu, 45 miliárd EUR v roku 2020, majú nemecké armády katastrofické operačné výsledky. V rokoch 2018 a 2019 boli viackrát zverejnené varovania týkajúce sa veľmi nízkej úrovne efektívnej dostupnosti obranných síl, či už išlo o obrnené vozidlá, lietadlá (Typhoon) Luftwaffe, alebo ponorky z nemeckého námorníctva. V roku 2018 NATO odhadlo ako také, že Nemecku bude trvať 30 dní, kým bude schopné nasadiť operačnú mechanizovanú brigádu na východný front, a že bude pravdepodobne trvať ďalšie 3 mesiace, kým nasadia “nejakú” druhú.
Je do skutočný paradox, keď vieme, že Nemecko je krajina, ktorá investuje najviac do svojej vojenskej techniky a jej údržby v Európe v pomere k počtu vojakov vo svojich radoch. Napríklad Francúzsko má pri rovnakom rozpočte ozbrojené sily asi o 35% väčšie z hľadiska personálu, ale aj vybavenia, pričom 1/4 svojho rozpočtu venuje výlučne na jadrové zbrane (údržba, modernizácia).
Nemecké pacifistické hnutie dokázalo v 80. rokoch obmedziť výdavky na obranu s úmyslom postaviť armádu výhradne na obranné účely a ktorej prostriedky by boli limitované až na úroveň neschopnosti niekoho napadnúť. Dnešná situácia čo sa týka Nemeckej ekonomiky je však taká, že sa začínajú veľmi silno ozývať výzvy na dofinancovanie armády tak, ako by to krajina ako je Nemecko potrebovala. Obzvlášť to má veľký význam pri pohľade na iné štáty, ktoré neváhajú vystrčiť svoje tesáky pri presadzovaní svojich záujmov, prípadne pri obrane svojich zájmov mimo územia domovského štátu. Ďalší dôvod na dofinancovanie Nemeckej armády sa začína prejavovať aj v medzinárodných vzťahoch, kde Nemecko nemá žiadne zbrane pre vymoženie si svojho práva ak nepočítame ekonomický tlak, ktorý dokáže teoreticky Nemecko vyvinúť. Aktuálna verejná mienka sa začína v tejto otázke dosť prikláňať ku zblíženiu sa s Francúzskom, pretože Francúzi ešte majú čo ponúknuť v oblasti obrany. Turecko, napriek silným ekonomickým väzbám na Nemecko si z Nemcov skutočne nemusí robiť veľkú hlavu čo sa týka možnej vojenskej intervencie. Možno môže byť dobrý finančný podporovateľ vojenských misii, čo je tiež významná úloha, ktorá však neprináša miesto na stupňoch víťazov.
Ponorka 212A
Faktom zostáva, že dnes je zjavne ťažké pochopiť veľmi tvrdý nemecký postoj voči Moskve, pokiaľ ide o aféru Navaľnyj, s hrozbou pozastavenia plynovodu Nord Stream 2 a úplnej laxnosti vo vzťahu k Ankare, ktorá otvorene ohrozuje Grécko v jeho územnej celistvosti.
Turecko svoj militantný postoj vyjadruje záujmom o ďalšie S-400. A pokiaľ by sa konflikt medzi Tureckom a Gréckom začal, NATO by ako inštitúcia s najväčšou pravdepodobnosťou skončila svoju bojaschopnosť a teda aj ďalšiu existenciu.Súčasne je dosť ťažké pochopiť rastúce nepriateľstvo Berlína voči francúzskym pozíciám, či už ide o rozšírenie ich prostriedkov odstrašenia na európskych spojencov, alebo o vojenský zásah popri Aténach, ktorý má zadržať Turecko. Jeden by si kládol otázku, či sa nemeckí vodcovia v súčasnosti zaoberajú niečím iným ako zachovaním trhového podielu nemeckého automobilového priemyslu na svete, najmä v USA …
Adam Riečanský
