Program Future Vertical Lift americkej armády vytvára veľký záujem u kupcov
USA, 16. september 2020 (AM) – Program Future Vertical Lift (ďalej FVL), jeden z hlavných pilierov super programu BIG 6 americkej armády zameraného na obnovenie technologickej a prevádzkovej superiority americkej armády na bojiskách na ďalšie desaťročia, zatiaľ zlyháva v oblasti výroby. Podľa Pentagónu však osem partnerských krajín USA už Washingtonu zaslalo zoznam požiadaviek týkajúcich sa týchto nových strojov, ktoré by sa mali začať využívať v druhej polovici desaťročia. Je známe, že USA má celú radu nasledovníkov a ochotne kupujúcich čokoľvek s ich vlajkov, ale nepočítali s takým záujmom o program, ktorý ešte ani nezačal vychádzať z výrobných liniek. Američanom treba uznať, že ich snaha strčiť všade úplne to najmodernejšie ich zaraďuje v tomto smere medzi svetovú špičku. Druhá stránka veci je možno tá, že nové, s úplne novými technológiami vycucia ešte lepšie vrecko daňového poplatníka a výrobca preto môže zarobiť viac a spúšťa sa reťazec nutnej podpory na úrovni politickej atď. Každý na tom niečo “trhne” a môže sa začať robiť. To môže byť jeden z dôvodov, pre ktoré sú všetky americké vojenské plechy a gumené obklady tak drahé.
Program FVL, ktorý bol zahájený v roku 2009 má za úlohu nahradenie všetkých vrtuľníkov v službe americkej armády. Konkrétne ide o vrtuľníky UH-60 Black-Hawk, útočné AH-64 Apache, ťažký prepravný vrtuľník CH-47 Chinook a prieskumný vrtuľník OH-58 Kiowa (vyradený zo služby v roku 2014).
Celá táto flotila vrtuľníkov má byť nahradená, vrátane lietadla Hercule-C130. Zatiaľ však len 2 programy boli spustené a to Future Long-Range Assault Aircraft ako FLRAA, určené na nahradenie Black-Hawks, a Future Attack and Reconnaissance Aircraft ako FARA, určené na nahradenie OH-58 Kiowa.
V najpokročilejšom štádiu sa nachádza program je FLRAA, ktorá nahradí Black Hawk. Oproti sebe stoji Bell Aircraft so svojim V-280 Valor a Sikorsky-Boeing za SB 1 Defiant s vrtuľou hnacie a protibežné rotory.
Tieto dva projekty boli vybrané v júni 2014 s cieľom vytvoriť do roku 2017 demonštrátora (prototyp) a vykonať počiatočné letové testy v rokoch 2017 až 2019. Bell’s V-280 Valor bol prvý čo uskutočnil svoj prvý let 18. decembra 2017.
Skôr ako začali skúšky pri nízkych rýchlostiach, malo už lietadlo za sebou stovku nalietaných hodín. Predviedol svoje schopnosti pri rýchlom lete (cca 550 km/h). Prázdny má hmotnosť 15 ton a vzletová hmotnosť je určená na 26 ton. Môže prepravovať až 14 osôb na viac ako 1000 km v bojvoých podmienkach. Tak uvádza výrobca po uskutočnení jeho testov.
Sikorsky a Boeing SB-1 Defiant sa tiež predviedok po dizajnovej stránke. Ale svoj prvý let uskutočnil až v marci 2019, v období, keď už V-280 absolvoval svoje prvé letové testy. Ako maximálnu rýchlosť dosiaho 450km/h, celkovo zaustáva vo vývoji, ktorý musel byť okrem iného v 2019 prerušený kvôli problému vibrácii. Napriek tomu, že V-280 je vo veľkom náskoku, Americká armáda necháva priestor pre oboch výrobcov, aby zachovala konkurenčné prostredie a každý z vybraných výrobcov mohol odprezentovať svoj plne funkčný model.
Vývoj modelu Sikorsky SB-1 Defiant bolo náročnejšie ako u modelu Bell V280 Valor, ktorý ťažil zo skúseností z modelu V22 Osprey.
Aj keď sa program FARA mal začať realizovať až v roku 2025, americká armáda ho urýchlila, aby reagovala na prebiehajúce transformácie medzinárodných kríz a rastúce riziká bojov s vysokou intenzitou vyžadujúcich návrat prieskumného stroja v jeho inventári po stiahnutí OH-58 v roku 2014. A v júni 2018 bol oficiálne spustený program FARA a 5 kandidátov predložilo svoje prístupy.
Na zostavenie svojich prototypov boli v marci 2020 vybraní Bell a Sikorsky, pričom Boeingu, aj keď vytvoril veľmi zaujímavý koncept, nebol vybraný.
Bell 360 Invictus je veľmi klasický dizajn vrtuľníka, ktorý je navrhnutý tak, aby pri obmedzenom rozpočte vyťažil z ich technologického riešenia maximum.
Raider X od spoločnosti Sikorsky medzitým vychádza z rovnakej konfigurácie ako SB-1 Defiant. Ponúka oveľa lepší výkon a škálovateľnosť, ale jeho cena je úmerná k jeho kvalitám. Rovnako náklady na údržbu sú vyššie.
Podľa týchto konceptov sa zdá, že program FVL tak vytvára úplne nová koncepciu vzdušných bojov so zariadeniami, ktoré ponúkajú výkon neporovnateľný s aktuálne používanými vrtuľníkmi.
Čím rýchlejšie sa vrtuľník pohybuje, tým sa znižuje riziko nepriateľského útoku na stroj. Výhoda vyššej rýchlosti spočíva aj v možnosti vykonať viac rotácii napríklad pri dodaní zásob, alebo vojakov za tú istú časovú jednotku ako by urobili aktuálne vrtuľníky.
Tieto zariadenia navyše ponúknu väčšie možnosti využitia v bojových misiách a to vysvetľuje, prečo má veľa ozbrojených síl záujem o program a pozorne ho sledujú, najmä ak v budúcich rokoch budú musieť vymeniť časť svojej flotily vrtuľníkov.
Európa je technologicky schopná čeliť vlne FVL.
Napríklad Airbus Helicopter X2 / Racer ponúka prístup, ktorý je elegantný a ekonomický, aby vyhovel novým požiadavkám. Ale na nešťastie v Európe niet žiadny program, ktorý by ho dokázal pretransformovať z civilného modelu na vojenský. Je preto dosť možné, že Francúzi ako Európsky titan v otázke zbrojenia a armády bude ľutovať, že nedokázal uvolniť dostatočné zdroje na to, aby čelil technologickej vlne ktorú prináša Americká FVL. Možno to bol zámer, aby sa Americké plechy s vrtuľami predávali vo veľkom aj v Európskych armádach, kto vie?
V Airbuse sa môžu preto roztrhnúť, keď vidia neschopnosť Európskych štátov sa zložiť na vývoj koncepčne nových strojov a nebyť tak závislí na Američanoch. A to vôbec nemusíme hovoriť o spoločnej armáde. Môže ísť predsa o spoločný projekt, z ktorého zisky by išli konečne do spoločnej “Európskej kasy”.
Ale deliť sa so ziskami nikto v EÚ nechce. Podiel sa dáva len zo straty.
Adam Riečanský
