Arménsko potvrdilo, že jedno z ich útočných lietadiel Su-25 „Frogfoot“ bolo zostrelené tureckým F-16

Arménsko, 30.september 2020 (AM) – Zatiaľ čo sa už tri dni stupňujú boje medzi Azerbajdžanom a Arménskom, prezident Macron 29. septembra oznámil, že Francúzsko zaháji koordináciu minskej skupiny v oblasti Náhorného Karabachu, ktorej spolu predsedá s USA a Ruskom. Pripomíname, že vďaka sprostredkovaniu tohto orgánu sa skončila vojna medzi Baku a Jerevanom v rokoch 1988 až 1994, keď mali prevahu arménske sily.

Napriek mnohým výzvam k zastaveniu streľby medzi bojujúcimi stranami, Turecko, blízky spojenec Azerbajdžanu, naďalej prejavovalo nepriateľstvo voči Arménsku, ktoré obviňuje zo všetkého zla. Turecké predsedníctvo tak opäť potvrdilo svoje odhodlanie pomôcť Baku znovuzískať jeho okupované oblasti, hlavne čo sa týka Náhorného Karabachu, ktorého obyvateľstvo je prevažne arménske. Podľa Turecka, si už svet nemôže dovoliť postaviť agresora a poškodeného na rovnakú úroveň v mene takzvanej zásady neutrality. (pozn.r: škoda len, že rovnaký postoj neplatí aj v iných prípadoch, keď ide o súpera s vyspelejšou armádou).

Pokiaľ ide o Rusko, strategický partner Arménska (krajina je domovom jedinej ruskej základne na južnom Kaukaze), opakovane vyzývalo na ukončenie bojov.

„Vyzývame všetky krajiny, najmä naše partnerské krajiny ako Turecko, aby podnikli všetko možné pre dosiahnutie prímeria a mierového urovnania tohto konfliktu,“ uviedol hovorca Dmitrij Peskov. Kremľa.

Vlani v auguste sa turecké sily zúčastnili veľkých vojenských manévrov v Azerbajdžane. A podľa Jerevanu sa lietadlá F-16, ktoré pri tejto príležitosti poslali, nikdy do Turecka nevrátili. A jedno z nich údajne práve zostrelilo útočné lietadlo arménskeho letectva Su-25 “Frogfoot”. To je v každom prípade obvinenie, ktoré vzniesla Chuchan Stepanian, hovorkyňa arménskeho ministerstva obrany.

„Arménske lietadlo SU-25 bolo zostrelené tureckou F-16, ktorá priletela z azerbajdžanského územia,“ vyhlásila Arménska hovorkyňa ministerstva obrany pani Stepanian predtým, ako sa poklonila pamiatke svojho pilota, ktorý zahynul ako hrdina.

Podľa podrobností poskytnutých hovorkyňou vzlietla F-16 z letiska Ganja na podporu bombardovania civilných dedín Vardenis, Mers Masrk a Sotk v Arménsku azerbajdžanským letectvom. A Jerevan obvinil Turecko z priamej agresie proti jeho územiu. História sa opakuje ? Turci si možno hľadajú v blízkej budúcnosti spojenca. Tým, že zostrelili Ruskú stíhačku v Sýrii sa stali s Ruskom “veľkí” priatelia. Možno sa tak stane aj teraz?

“Tvrdenie, že Turecko zostrelilo arménskeho stíhača, je absolútne nepravdivé,“ reagovala okamžite turecká strana. “Táto informácia je o jednu lož viac ako arménska propaganda,” dodalo azerbajdžanské ministerstvo obrany.

Pripomíname, že Turecko je už podozrivé z toho, že do Azerbajdžanu vyslalo žoldnierov naverbovaných z povstaleckých skupín, ktoré podporuje v Sýrii. Napriek tomu, že to Turecko popiera, podľa rôznych zdrojov tieto informácie potvrdzuje.

Kremeľ každopádne dal najavo, že Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, politicko-vojenská aliancia, ktorá je niečo ako protipólom NATO a ktorej je Arménsko zakladajúcim členom, skúma situáciu.

„Vo všetkých ostatných ohľadoch sa zdržím komentovania iba preto, že ide o veľmi chúlostivú záležitosť, ktorá si vyžaduje absolútnu presnosť a opatrnosť,“ uviedol Dmitrij Peskov.

Ak by sa mala zintenzívniť turecká intervencia po boku Baku, a najmä ak by Ankara nasadila ťažkú ​​výzbroj, ako napríklad stíhačky F16, je vysoko pravdepodobné, že Arménsko bude apelovať na Moskvu a jej spojencov, aby posilnili ich vojenské kapacity, najmä v oblasti vzdušnej prevahy a odoprenia prístupu. Jerevan by navyše mohol nasadiť svoje vlastné ťažké zdroje, či už to budú protilietadlové systémy S-300 chránené systémami Buk a TOR, ako aj balistické rakety krátkeho doletu, najmä strely Iskander 9K720, schopný zasiahnuť strategické ciele v Azerbajdžane.

V každom prípade sa zdá, že tento konflikt, ktorý je čiastočne podporovaný vonkajšími prvkami, zatiaľ nijako neutícha, hoci jeho následky by mohli siahať ďaleko za Kaukaz. Je preto možné uvažovať o dôvodoch, ktoré vedú turecké orgány, najmä prezidenta Erdogana, k podnecovaniu rôznych konfliktov, ktoré ho obklopujú, Egejské more, Líbia, Sýria v Náhornom Karabachu, s rovnakou vôľou presadiť sa zbraňami bez toho, aby ponechal akýkoľvek priestor na rokovania. Ibaže situácia sa môže dostať do kritického bodu, ako to bolo už v roku 2015 s Ruskom v Sýrii a vieme kam to doviedlo Turecko. Ku takmer spojenectvu s Ruskom.  Je preto možné sa domnievať, že Turci nevedia požiadať o spojenectvo normálnym spôsobom? Alebo ich požiadavky nebral nikdy nikto vážne a preto si vynucujú svoju pozornosť najskôr zabitím a potom sklapnutím poklopu?

V článku 4 Zmluvy o založení Organizácie o kolektívnej bezpečnosti sa však uvádza, že “v prípade agresie proti ktorémukoľvek členskému štátu mu všetky ostatné členské štáty poskytnú primeranú pomoc vrátane vojenskej pomoci, ako aj pomoc s prostriedkami, ktoré majú k dispozícii“. Aký bude mať reálny účinok článok 4 sa dozvieme už čoskoro. V zmluve NATO hovorí o ničom podobnom článok 5. Preto dúfajme, že keď Arméni zostrelia Turecký F-16 počas agresie na svojom území, nebude považovaný za útok na NATO. Nikdy však nevieme, čo ekológovia na drahých jachtách vymyslia počas kotvenia v tieni paliem.

Adam Riečanský