Turecko aktivuje batérie S-400 vo veľmi napätom medzinárodnom kontexte
Turecko, 7.október 2020 (AM) – Neprejde týždeň, aby turecké úrady nevydali nové vyhlásenie s potenciálne veľmi dôležitými medzinárodnými dôsledkami. Po kríze s Parížom v súvislosti s Líbyou, ktorá sa uskutočnila toto leto, prišla na rad kríza v priebehu septembra v Egejskom mori proti Aténam, Nikózii a ešte raz Parížu, po ktorých nasledovali vyhlásenia na konflikt Azerbajdžanu proti Arménsku v otázke Náhorného Karabachu, o ktorom sa turecké vyhlásenia, veľmi agresívne a v prospech pokračovania konfliktov až do veľmi nepravdepodobnej evakuácie regiónu arménskymi silami. Svojimi vyhláseniami sa rozchádzajú vo všetkých pozíciách vyjadrených minskou skupinou, ktorá združuje USA, Rusko a Francúzsko.
Podľa miestnej tlače, turecké úrady oznámili tento pondelok 5. októbra, aktiváciu svojich protilietadlových obranných batérií S-400 pre testovaciu fázu proti cieľovým bezpilotným lietadlám, ktorá sa uskutoční vo výcvikovom teréne neďaleko mesta Sinop od 5. do 16. októbra. Pripomeňme, že Ankara získala od Moskvy 4 batérie S-400 v celkovej hodnote 2 miliárd dolárov a boli dodané od júla do novembra 2019. Táto dodávka vyvolala hnev Washingtonu, ktorý ako odvetu sa rozhodol vylúčiť Turecko z programu F-35 a to aj napriek 100 lietadlám, ktoré si objednala Ankara aj napriek tureckému zapojeniu ako hlavného partnera do programu, keďže turecký priemysel vyrába pre každé lietadlo 6 – 8% dielov. F35A určené pre Turecko, ktoré sa už vyrábali v čase, keď bola krajina vylúčená z programu, boli prevedené do vzdušných síl USA
Oznámenie prišlo v ten istý deň, keď generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg navštívil Ankaru v snahe utíšiť krízu medzi Tureckom a Grécku s Cyprom. Pravdepodobne tým Stoltenberg mal na mysli aj konflikt v Náhornom Karabachu, v ktorom turecké orgány nasadili svoje vlastné sily po boku svojich azerbajdžanských spojencov.
Zverejnenie informácie o naznačujúcej začatie aktivácie S-400 na testovanie proti skutočným cieľom od 5. do 16 októbra 2020 sa preto javí ako nová provokácia voči paktu NATO, ale aj Washingtonu. Tí sa zúfalo snažia dostať prezidenta Erdogana pod kontrolu.
Turci nadobudli Ruské S-400 aj napriek rôznym americkým vyhrážkam o zničení Tureckej ekonomiky, vyradení Turecka z programu F-35 a podobne. Američania neurobili nič, čo by Turkov dokázalo skutočne zastaviť.
Okrem silnej túžby Američanov ukázať Turecku svoju silu, sa nestalo nič skutočne závažné. Dokonca Erdogan vyjadril predpoklad, že keď nie F-35, tak teda niečo podobné z Ruska.
Turci sa dokonca otvorene postavili proti Kurdom v Sýrii, americkým spojencom. Veruže sa neoplatí byť americký spojenec. To platí len vtedy, keď nič nehrozí, alebo ak je spojenec na strane víťazov, aspoň tak to vyzerá.
V Líbyi svojvoľne porušujú embargo a nikto nekoná. Ani OSN, ani NATO, ani EU ani nikto. Kto môže skutočne zastaviť Turecko? Konflikt proti Grécku v ktorom má Grécko jasnú prevahu spojencov, aspoň tých oficiálnych, alebo to budú Rusi, ktorí to aj v Sýrii nejako uhrali s Turkami, keď sa Američania zbalili a odišli radšej chrániť ropné polia ako svojich Kurdských spojencov. Takto sa to javilo v teréne a čo bolo na pozadí sa nikdy nedozvieme, tak ako sa nedozvieme prečo prišlo k opätovnému zapáleniu konfliktu a podľa rôznych indícii tam zohrali práve Turci svoju úlohu.
Všetci stále mlčia, nič nerobia. Sankcie proti Ankare sú v nedohľadne, nikto si nedovolí siahnuť na ropu, ani na iné zlatonosné tepny kamarátov vlastniacich ekologické jachty, prípadne príliš bohatých šialencov, ktorí chcú očkovať celý svet pred svojou blbosťou. Turecké zapojenie do konfliktu v Náhornom Karabachu je zrejmé najmä pri použití početných dronov TB2 k útokom na arménske tanky. Turkom neurobí nikto nič. Ani Američania, ani Rusi.
Američanom sa Turci vymkli z rúk po neúspešnom prevrate. Rusi sú tiež veľmi tolerantní, keď vezmeme do úvahy zostrelený ruský bombardér v Sýrii, podporou proti Haftarskému bábkového režimu ktorý je podporovaný Moskvou. Aj napriek tomu je Turecko privilegovaný partner ako pre Američanov, tak pre Rusov.
Účasť tureckých síl v Azerbajdžane proti arménskym silám, ktorá je stále členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti dáva Arménsku priestor požadovať zásah Moskvy na posilnenie vlastnej obrany. Rusi požadujú upustenie od pro západného smerovania Arménska na to, aby Moskva zasiahla. Zatiaľ sa nič nehovorí o Číne, ktorá by tiež mohla do konfliktu zasiahnuť ako podpora Arménska.
Tureckému ministrovi zahraničia stačí jednoduchá výzva ruským náprotivkom, aby ruské orgány zvážili spoločné rokovania, ako napríklad o tom, čo sa stalo v Sýrii, o budúcnosti tejto opozície, s vedomím, že Ankara požaduje úplnú evakuáciu Náhorného Karabachu arménskymi silami, čo Jerevan zjavne odmietne.
Turci očividne zneužívajú svoje postavenie. Turecko sa stalo terčom záujmu Američanov aj Rusov. Preto ani jedna strana proti Turecku reálne, podľa všetkého nič veľké neurobí.
Nech už je to akokoľvek, aktivácia systémov S-400 tureckými ozbrojenými silami bude ďalšou kvapkou do ohňa tureckej svojvôle. Zhovievavosť americkej administratívy dostane opäť na frak a nikto nevie, ako sa to bude odôvodňovať aj na pôde NATO, čo sa týka svojvoľného správania sa Turecka.
Ak Turecko zapne na ostro systémy, bude preto schopné dostať pod kontrolu všetok letecký pohyb na okolí. Pôjde o civilné lietadlá ako aj vojenské a do nešpecifikovanej výšky (exportné systémy môžu mať iné parametre detekcie). Prehľad o celkovej prevádzke a možnosť sledovania leteckého pohybu v oblastiach kde budú S-400 aktívne dá Turecku možnosť vyvolávať prípadné nové incidenty, tento krát letecké, ako to bolo s Francúzskou fregatou, ktorú ožiaril (zameriavacím radarom) turecká korveta sprevádzajúca loď so zbraňami do Líbye v dobe embarga.
Môže ísť zo strany Turecka o zneužívanie svojej pozície, keď sa ho snažia získať dvaja protivníci na svoju stranu. Je jasné, že Turecko je v NATO, aspoň zatiaľ. Rusko urobilo veľký krok benevolencie v prípade zostrelenia ich lietadla, ale na rovinu povedané, vojenský konflikt Rusko – Turecko by nič nevyriešil, tak ako možno dúfali šialenci z päť uholného domčeka v Amerike, v ktorom sa dokáže stratiť aj dopravné lietadlo bez stopy.
Nech je to tak, či onak, prezident Erdogan využíva pro národné cítenie vo svoj prospech, nakoľko jeho preferencie boli výrazne na poklese. Týmito krokmi sa mu darí do istej miery zjednocovať Turecký národ a to sa nepáči elitám. Jednota znamená silu. Rôzne elementy z exteriéru, či je to náboženstvo, nútené etnické miešania, jazykové rozdiely a podobne, to čo sa deje v Európskej Únii (našej spáse do pekla), sa podpisujú na síce pomalej, ale istej deštrukcii národa ako celku.
Adam Riečanský
