Priravuje Ukajina masívny útok v Donbase s tureckými dronmi TB2 Bayraktar?
Ukrajina, 14.október 2020 (AM) – Ukrajina plánuje kúpiť 48 dronov TB2 Bayraktar z Turecka. V marci 2019 uviedla ukrajinská armáda do služby svoje prvé taktické drony Bayraktar TB2, objednané z Turecka. Išlo o prvých 12 kusov, ktoré mali otvoriť cestu novej objednávke. Vtedajší prezident Petro Porošenko uviedol, že pre Ukrajinu sú tieto útočné drony úplne novou zbraňou.
Odkedy je Bayraktar TB2 schopný niesť dve protitankové strely UMTAS vyvinuté tureckým Roketsanom, alebo mikro-strelivo MAM-C a MAM-L, turecké sily ich vo veľkej miere používajú a to dosť efektívne v severnej Sýrii. Taktiež v Líbyi sa zdá, že tento stroj zmenil pomer síl medzi milíciami lojálnymi vláde národnej jednoty [GNA] podporovanej Ankarou a líbyjskou národnou armádou [ANL] maršala Khalifu Haftara.
Táto skutočnosť dala nepochybne ukrajinskému generálnemu štábu určité nápady na konflikt v Donbase, kde jeho jednotky čelia proruským separatistom. V rozhovore pre spravodajský web lb.ua z 5. októbra uviedol hlavný manažér štátnej spoločnosti pre vývoz a dovoz vojenských a špeciálnych výrobkov =UkrSpetsEksport= Vadim Nozdrya, že Ukrajina si objedná novú sériu dronov Bayraktar TB2, ktorá by sa a priori vyrábala lokálne na základe licencie.
Ďalej povedal, že Ukrajina má záujem na vývoji výroby dronov Bayraktar TB2, pretože podľa Vízie ozbrojených síl Ministerstva obrany Ukrajiny sa v blízkej budúcnosti plánuje nákup 6 až 12 systémov. Každý systém obsahuje štyri drony a riadiacu stanicu.
Pôjde o spoločnú výrobu a rozsiahlu montáž na ukrajinskom území, ktorá zníži náklady na každý systém o 35%, vrátane dovážaných komponentov, ktoré Turecko kupuje.
Okrem toho, by Ukrajina možno mohla získať právo aj na predaj dronov už z vlastnej produkcie. Turci v tom, ako sa zdá nevidia problém pokiaľ im Ukrajina nebude preberať klientov. Okrem iného, s tureckou stranou už existuje dohoda, že ju nebudú predávať krajinám, ktoré ju už majú.
Výrobca Bayraktaru TB2, Baykar Makina, by tak bol pripravený investovať na Ukrajine. Zaujíma ich spoločný vývoj, a to aj za účasti ukrajinských špecialistov. Podľa slov riaditeľa UkrSpetsEksport nie je žiadnym tajomstvom, že Ukrajina dodáva komponenty pre rôzne turecké výrobky.
Tieto informácie boli vysielané po tom, čo Kanada oznámila svoje rozhodnutie pozastaviť predaj vojenského materiálu Turecku v súvislosti s konfliktom v Náhornom Karabachu. Je to vďaka integrácii kamier MX-15, ktoré predáva kanadská skupina L3Harris Wescam. Tieto sú používané v Bayraktar TB2 používaných v prospech azerbajdžanských síl.
Ako sa zdá, Turecko sa stále lepšie presadzuje v oblastti zbrojárskeho priemyslu. Nejde len o drony, ale o celý komplex iných zariadení o ktorých sme písali v inom článku. Našťastie, Turecký prezident necháva svojmu priemyslu a aj zbrojárskemu šancu presadiť sa. Iní prezidenti nechávajú svoj kvalitný zbrojársky priemysel s dlhoročnou tradíciou zdochnúť, aby prenechali miesto iným, ktorí ho vďačne prebrali. Kam sa podeli Slovenskí výrobcovia? Kto vzal prácu ľuďom v tomto segmente? Teraz nehovorím o majiteľoch a iných hadoch vo vláde, priživujúcich sa na mastných kontraktoch vyplývajúcich z vojenských kontraktov. Hovorím o ľuďoch, ktorí pracovali v tomto priemysle. Mnohí zostali bez práce a do štátnej pokladnice prestali prúdiť milióny za túto techniku. Vojenský priemysel by mal byť aj tak výhradne vlastníctvom štátu a všetky zisky priamo do štátnej pokladnice. Mnohé problémy by sa tak jedným šmahom ruky odstránili.
Turci sa teda presadzujú postupne v segmente, ktorý je vysoko strážený veľkými dodávateľmi zbraní ako sú USA, Rusko, Čína, Francúzsko a podobne. Turecko tiež začína vrieť a zdá sa, že majú chuť o teritoriálnu expanziu. Jednu takú chuť sme už v Európe zažili a nechali ju živú len preto, že dobre platil každému, kto participoval na vojenskom programe jeho ríše. Erdogan sa netají chúťkami obnovenia predošlej Osmanskej ríše. Ako koľvek sa to zdá nepravdepodobné v dnešnej dobe, veci by aj tak mali zostať pod kontrolou. Lenže kto odvráti pozornosť od dobre platiaceho klienta, alebo firmy, ktorá dáva prácu?
Ešte musíme počkať na postoj Američanov k Turecku a jeho aktom v poslednom období. Obzvlášť k tomu, čo sa deje v Stredozemnom mori a nevraviac v Náhornom Karabachu. Pre konkrétnejší prístup si musíme počkať na prezidentské voľby v USA, lepšie povedané po voľbách.
Adam Riečanský
