Spálené srdcia je nový rusko-český film, o zverstvách fašistov, ktorý mainstream ignoruje
Rusko, 28. októbra (AM, Sputnik) – Na internete prebehla premiéra dokumentárneho filmu Spálené srdcia, ktorý je druhým zo série venovanej 75. výročiu víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Projekt iniciovalo občianske hnutie Nesmrteľný pluk v Česku a pracoval na ňom česko-ruský kolektív. Prvá séria získala cez 20 tisíc zhliadnutí. Ale … český mainstream ju nezaregistroval.
Aká účasť čaká novú prácu dokumentaristov Ruska a Česka? uviedla producentka projektu Renata Svobodová ?
“V tejto sérii dokumentárnych krátkych filmov (prvý diel bol venovaný histórii oslobodenia Československa) si autori stanovili za úlohu prostredníctvom osobných príbehov ukázať spoločný osud ľudí, ktorí sa ocitli na územiach okupovaných nacistami počas 2. svetovej vojny. Druhý diel projektu vypovie o dedinách vypálených nacistami na území Československa, Ruska a Bieloruska. Cítili sme, že ľudia stále zažívajú túto bolesť, stále v nich táto bolesť akoby pulzuje. Sme vďační všetkým, ktorí nám ochotne pomohli pri natáčaní filmu Spálené srdcia. Ide o zamestnancov filmového štúdia Mosfilm, televízna a rozhlasová spoločnosti Ranak, pamätníka Lidice, “uviedla Svobodová.
Druhá séria filmového projektu, ktorá sa nazýva Spálené srdcia, bola zverejnená na YouTube kanáli Nesmrteľný pluk Česko – Бессмертный полк Чехия. V diele sú ukázané spomienky ľudí, ktorí buď sami prežili tragédiu nacistami vypálených dedín, alebo spomínajú na rozprávanie blízkych. Názvy miest, kde sa odohrali tieto tragédie, sú všetkým známe. Na území bývalého ZSSR je to bieloruská Chatyň, kde okupanti zaživa upálili a zastrelili 157 ľudí, vrátane 75 detí.
Ale v Bielorusku je ešte dedina, kde bolo 12-krát viac obetí. V roku 1944 v dedine Ola počas represívnej operácie nacistov zomrelo 1 758 ľudí, z nich 950 detí. Rozprávanie svedkov aj dnes po viac ako 75 rokoch vyvolávajú tras. Podobná tragédia prepukla aj v českých Lidiciach. Ako to vtedy vyzeralo, vo filme odhalili riaditeľ Pamätníka Lidice Eduard Stehlík, Starostka obce Lidice Veronika Kellerová a jeden z preživších občanov dediny Pavel Horešovský.
Celkom na území Česka a Slovenska nacisti vypálili a zničili 40 obcí, zabili vyše 340 tisíc ľudí. V Sovietskom zväze na dočasne okupovaných územiach zomrelo vyše 15 miliónov civilných obyvateľov, vo výsledku nacistickej vyhladzovacej politiky bolo úplne zničených 1 710 miest a okolo 70 tisíc dedín.
O osude rodnej dediny Želtouchi v ruskej Smolenskej oblasti rozpráva spisovateľ Vladimir Fomičev. Prežil hrôzy dvojročnej okupácie a úplné vypálenie svojej dediny. Tragické zábery a samotné rozprávanie Fomičeva sprevádza hudba českého skladateľa ruského pôvodu Vadima Petrova. Ale … je potreba dnes stále znova a znova spomínať o tragédii, ktorá národy postihla kvôli hitlerovskej okupácii? Na stránkach novín Pražský telegraf o tom premýšľa senátor Jaroslav Doubrava:
“Je našou povinnosťou zachovať si spomienky na všetky zverstvá, ktoré Nemci a ďalšie národy počas 2. svetovej vojny vykonali, v prvom rade práve na území ZSSR. Stačí si len spomenúť na to, ako boli z povrchu zemského zmätené Lidice a desiatky ďalších obývaných oblastí na území našej krajiny. Taktiež je našou povinnosťou nezabúdať na utrpenie ľudí v koncentračných táboroch. Som šokovaný pokusmi prepísať dejiny a udalosti 2. svetovej vojny, obzvlášť keď sa ich zúčastňuje aj vzor demokracie – Brusel. Je našou povinnosťou nielen si spomienky zachovať, ale zároveň ich aj vytrvalo odovzdávať mladým ľuďom, aby v nich mali prehľad a nikdy nedopustili, aby sa tie strašné udalosti zopakovali. Musíme dosiahnuť, aby sa pravda o tom hroznom období opäť vrátila do škôl, “napísal Doubrava.
K filmu sa tiež vyjadril český politológ profesor Oskar Krejčí:
“Takáto česko-ruská iniciatíva je veľmi dôležitá, pretože nám vracia históriu v jej neskreslenej podobe práve vďaka spomienkam očitých svedkov. Je to naša spoločná história, naša spoločná bolesť a utrpenie. V súčasnosti existujú snahy túto históriu prepísať, vyčistiť či zmeniť, preto sú práve takéto filmové projekty dôležité, aby uchovávali spomienky na ozajstné udalosti, “uviedol.
Jana Petrova
