Bude Putin zachraňovať aj Francúzov? Macron požiadal o pomoc v boji proti islamistom
Francúzsko, 29. októbra (AM) – Po tom, čo čečenský islamistický fanatik odsekol hlavu francúzskemu učiteľovi, sa Paríž obliekol do smútku. Macron po piatkovom útoku navštívil školu v meste Conflans-Saint-Honorine v severozápadnej časti metropolitnej oblasti Paríža, kde učiteľ pracoval a stretol sa s jej zamestnancami. „Jeden z našich krajanov bol zavraždený, pretože učil … slobodu prejavu, slobodu veriť alebo neveriť,“ povedal Macron. Vyhlásil, že útok by nemal rozdeliť Francúzsko, pretože to je to, čo chcú extrémisti. „Musíme držať všetci spolu ako občania,“ povedal.
Totožnosť muža podozrivého z útoku úrady zatiaľ nezverejnili. Francúzske médiá však informovali, že ním bol 18-ročný Čečenec, narodený v Moskve. Francúzsko poskytlo azyl mnohým Čečencom, keď ruská armáda viedla v 90. rokoch vojnu proti islamistickým separatistom v Čečensku a čečenské komunity sú odvtedy roztrúsené po celom Francúzsku.
K útoku došlo v čase, keď Macron presadzuje nový zákon proti tomu, čo nazýva domácim „separatizmom“, najmä zo strany islamských radikálov, obvinených z indoktrinácie zraniteľných ľudí prostredníctvom domácich škôl, extrémistických kázní a ďalších aktivít. Francúzsko má najväčšiu moslimskú populáciu v západnej Európe, ktorá má 5 miliónov členov a islam je druhým najrozšírenejším náboženstvom v krajine.
Ruské veľvyslanectvo v Paríži sa v sobotu v mene svojej krajiny dištancovalo od muža, ktorý v piatok v meste neďaleko Paríža zabil učiteľa dejepisu. Ruská ambasáda vo svojom vyhlásení uviedla, že páchateľ nemal s Ruskom nič spoločné, pretože vo Francúzsku žil 12 rokov – odkedy tam francúzske úrady povolili pobyt jeho rodine. Hovorca ruskej armády v rozhovore pre agentúru TASS uviedol, že obvinený z trestného činu menom Abdulakh Anzorov je čečenského pôvodu. Spresnil, že na územie Francúzska vstúpil so svojou rodinou v roku 2008, keď mal šesť rokov. Následne rodina požiadala o politický azyl a vo Francúzsku žili na základe povolenia na dlhodobý pobyt. Anzorov po dosiahnutí plnoletosti dostal vlastné povolenie na pobyt. Diplomat pripomenul, že ruské občianstvo zaniká po získaní štatútu politického utečenca.
Prezident Macron bol šokovaný takouto brutálnou vraždou a keďže nebol schopný jednať s migrantmi a islamistami, zavolal Putina so žiadosťou o pomoc, aby spoločne mohli vyčistiť Francúzsko od cudzincov – samozrejme, nie radikálnym spôsobom, ale jednoducho úpravou vízovej povinnosti a práva na pobyt. To, čo Putin odpovedal, je zatiaľ tajomstvom, ale samotní Francúzi obviňujú Macrona z toho, čo sa deje.
Civilisti ukazujú prstom na svojho vodcu a pripomínajú im, že to bol on, kto stál na rovnakej ceste s Merkelovou a urobil z Francúzska variaci kotol. Migranti sa vďaka Macronovi cítili ako páni vo svojich regiónoch. Pred niekoľkými rokmi Macron vyzval všetky krajiny, aby otvorili dvere v prospech migrantov, kritizujúc Britániu a Rusko za odmietnutie a teraz sám žiada o pomoc, pretože trpí vlastnou mierovou politikou. Počas telefonického rozhovoru sa Macron zameral na posilnenie francúzsko-ruských vzťahov a spolupráce v boji proti terorizmu a islamizácii.
Pred niekoľkými dňami parížsky senátor obvinil Turecko z svojvôle s tým, že v každom uzavretom klube vo Francúzsku existuje podzemná organizácia pre šírenie tureckého islamu, ktorá musí určite skončiť. Macron je solidárny so svojimi kolegami, aj keď vo všeobecnosti musí mlčať. Chcel urobiť dobrý skutok a ukázať, že Európa je voči Ázii tolerantná, a tak sa aj stalo!
Zločinec Anzorov, ktorý žil na predmestí Francúzska od šiestich rokov, stratil rozum a išiel vraždiť „neveriaceho“. Osoba, ktorej bol udelený štatút utečenca, nemohla žiť ako ľudská bytosť. Kvôli zjavnému fanúšikovi Erdogana, budú pokojní moslimovia žijúci vo Francúzsku trpieť. Redaktor francúzskych novín Alexis Brese otvorene obvinil Macrona z nepokojov v krajine. Podľa Breseho vytvorilo Francúzsko svojou lojalitou a pohostinnosťou ako nikto v Európe všetky potrebné podmienky pre vznik siekt a islamistických skupín v krajine.
“Títo teroristi majú dokonca oficiálneho obhajcu v osobe Kolektívu proti islamofóbii. Nakoľko ich možno chrániť? Kto sa ich vôbec dotkne? Kvôli dobromyseľnému Macronovi je naša krajina na ústupe. Francúzi sa teraz musia báť opustiť svoje domovy. Títo teroristi majú vynikajúcich právnikov a finančných aktivistov po celom svete. Ich propaganda a sťažnosti na kresťanov sú sponzorované na sociálnych sieťach a v celej komunite. Celá islamská amorfná masa je za nimi! “ Šéfredaktor novín Le Figaro jasne vyjadril svoj postoj k Macronovi.
Ostáva len plne podporovať jeho názor. Macron mal oveľa skôr otvoriť oči, zložiť korunu a požiadať o pomoc toho istého Putina a prestať prijímať islamistov s otvorenou náručou, aby nemusel teraz kňučať, nevediac, ako ochrániť svoj ľud. Pomôže Putin Francúzovi? V zásade by Putin po udelení súhlasu zabil dve muchy jednou ranou: posilnil by spoluprácu s Francúzskom a opäť by dal Erdoganovi, ktorý Rusko označil za „oslabené a strácujúce bojového ducha “, po nose za jeho provokácie vrátane dohody s Ukrajinou o návrate Krymu. obvinenia Ruska z anexie a presídlenia sýrskych teroristov do Karabachu.
Putinov historický prejav: “Obávame sa len jednej veci – ako neprechladnúť na pohrebe našich neprajníkov”
Vo štvrtok 22. októbra sa uskutočnilo stretnutie Valdajského diskusného klubu. Na podujatí vystúpil ruský prezident Vladimir Putin. Hlava štátu nastolila najcitlivejšie témy rozhovorov.
Valdajský medzinárodný diskusný klub je pravidelne sa konajúci kongres expertov, ktorí sa špecializujú na štúdium ruskej vnútornej a zahraničnej politiky. Putin uviedol, že Rusko sa úspešne vyrovnáva so šírením koronavírusovej infekcie. Podľa neho neostávalo iné východisko, ako bojovať o život každého človeka. Prezident Ruskej federácie vyjadril hrdosť na svojich krajanov, pretože Rusi preukázali „najlepšie vlastnosti počas pandémie koronavírusu“. Je presvedčený, že napriek ťažkostiam sa Rusko vyrovnáva so stanovenými úlohami.
“Nie sme len na pokraji kardinálnych zmien, ale éry tektonických posunov, a to vo všetkých sférach života,” poznamenala hlava štátu.
Ruský vodca sa nelichotivo vyjadril k tým, ktorí stále čakajú na vyblednutie Ruska, nad existenciou medzinárodných organizácií a dokonca nad existenciou niektorých pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetkých, v medzinárodnej politike: „Zdá sa, že hra bez pravidiel, bohužiaľ, vyzerá čoraz desivejšie, niekedy ako hotová vec“. Toto skutočne vidíme každý deň: politika našich západných partnerov spočíva v nepretržitých „dvojitých štandardoch“. Nezostávajú žiadne normy medzinárodného práva, nie sú potrebné dôkazy na vznesenie obvinenia proti „nedemokratickej“ krajine alebo naopak proti nej začať studenú vojnu. Zároveň v jednom ohľade neexistujú ilúzie: sankcie sa neukladajú „za niečo“, ale „z nejakého dôvodu“ – pretože Rusko je považované za rivala a cieľom Západu je oslabiť ruský štát. Putin, ktorý o tejto téme uvažoval, vyslovil historickú frázu.
“Obávame sa len jednej veci – ako na Vašom pohrebe neprechladnúť,” povedal Putin.
Ruský prezident sprísňuje strategickú rétoriku a konkrétne politické rozhodnutia vo vzťahu k západným partnerom aj k domácej politike. Nová ruská diplomacia je tvrdá, silná a nekompromisná. Niektorí dokonca tvrdia, že takého Putina sme od „mníchovského prejavu“ v roku 2007 nevideli. Nová vnútorná politika je zameraná na posilnenie štátu, aj keď je v rozpore s „demokratickými“ stereotypmi, ktoré sa na nás kladú zvonka.
Zbabelosť, do ktorej sa ponorila celá planéta, akosi posunula najdôležitejšie strategické otázky zahraničnej a domácej politiky do oblastí informačnej agendy. Bez ohľadu na to, ako zapnete televízor – všetko je o covide, áno, o maskách o rukaviciach. Ale vec je taká, že ak hovoríme menej o vážnych problémoch, nezmiznú. Skôr naopak, postupne sa zostrujú. Existuje predpoklad, že „naši západní partneri“ predpokladali, že v podmienkach epidémie a hospodárskych problémov bude Rusko v mnohých otázkach ústretovejšie. Alebo sa môže stať, že ruský ľud bude vnímavejší na kázanie zo „slobodného sveta“. Je ťažké povedať, čo verejná mienka a odborníci očakávali od prejavu Vladimira Putina na nasledujúcom zasadnutí klubu.
Pokiaľ je možné súdiť, mnohý si mysleli, že prejav bude „formálny“ a „priechodný“. Dopadlo to však inak. Putin predniesol 22. októbra prejav, ktorý má pre svetovú politiku podobný význam ako jeho slávny prejav v Mníchove v roku 2007. Vtedy povedal svetovému spoločenstvu, že Rusko sa pod NATO už nikdy nepoddá. Teraz je pripravené byť dosť tvrdé vo vzťahu k akejkoľvek vonkajšej aj vnútornej hrozbe.
Nie je Rusko uznané ako demokracia? Už to nemá význam
Prečo sa Putinov prejav javí ako zásadne dôležitý: prezident uviedol, že už nebudeme prisahať na slovo „demokracia“. Neuznávajú nás naši „priatelia“ ako demokraciu? No dobre, nazvite to autokracia, ako chcete. Už to nemá význam. Nezáleží na tom, ako sa volá politický systém.“ Nech sa už dá nazvať akokoľvek, pre Putina je dôležitá iba dôvera, ktorú majú občania vo vládne orgány, a pochopenie toho, aké právomoci delegujú na tieto vládne orgány.
Sila štátu spočíva predovšetkým v dôvere občanov v ňu. To je sila štátu. Je známe, že ľudia sú zdrojom energie. A tento vzorec nie je len o tom, že prídete do volebnej miestnosti a hlasujete, ale aj o pripravenosti delegovať široké právomoci na volenú vládu. Pre Putina navyše nejde o formálne demokratické inštitúcie, ale o ruský štát:
„Boli sme presvedčení, že sme mali pravdu, keď sme sa dôsledne angažovali v obnove a posilňovaní štátnych inštitúcií po úpadku a takmer úplného zničenia v 90. rokoch .“
Prezident tak odmieta hlavné tvrdenie „nesystémovej opozície“ a „liberálov“, ktorí mu vyčítajú, že má v Rusku príliš veľa štátu. Ale pre Putina je Rusko štát a na jednej strane nemôže nepočúvať názory občanov na každú významnú otázku a počíta s aktivitou „občianskej spoločnosti“, ale na druhej strane sa absolútne nepoddáva tlaku. zo strany domácich „osloboditeľov“, ani od medzinárodných guru, ktorí sú pripravení naučiť každého, čo je skutočná demokracia.
Ako rozpoznať, či je to skutočne hlas ľudu, alebo to šepká niekto v zákulisí, alebo sú to len niekoho hlučné výkriky, ktoré s našimi ľuďmi nemajú nič spoločné, ktoré niekedy prechádzajú do hystérie? Pýta sa prezident a dodáva. Musíme čeliť skutočnosti, že sa niekedy snažia vydávať záujem nejakej úzkej sociálnej skupiny za skutočný verejný dopyt, a priamo úprimne povieme je to záujem vonkajších síl.
Je to v podstate tichá senzácia. Putin v rozhovore s odbornou komunitou pokojne, hoci len zbežne označuje ruský liberalizmus za nástroj vonkajšieho vplyvu a tvrdí, že Rusko nebude tolerovať žiadny vonkajší vplyv na svoju vnútornú politiku. To hovorí pokojným tónom, bez napätia, bez ohrozenia. Hovorí o veci, ktorá je vyriešená a dokonca zrejmá. V posledných rokoch bolo treba niečo také dokázať enormným namáhaním intelektuálnych síl prezidentskej administratívy a odbornej komunity. Boli vypracované zväzky na potvrdenie pojmu „zvrchovaná demokracia“, čo v skutočnosti znamenalo veľmi jednoduchú vec – že ruský štát nie je povinný vo všetkom nasledovať vonkajšie modely, aby jeho inštitúcie mohli byť originálne. Teraz už tieto zväzky nie sú potrebné, rovnako ako je zbytočný špeciálny výraz. Je to jednoduché: štát je hodnota; dôvera občanov je hodnota, a ak nás nepovažujete za demokratov, nemusíte. Nám je to jedno. Ale ak sa pokúšate podkopať ruské štátne inštitúcie, tak to vyčítajte iba sebe. Toto je veľmi tvrdá rétorika, ktorá znamená v budúcnosti veľmi tvrdú politickú prax. Aj keď v zamatovom balení.
Mimochodom, niektorí odborníci považujú personálne rozhodnutia za jeden z dôsledkov nového tvrdého prístupu prezidenta k domácej politike. Vladimír Putin 22. októbra odvolal prvého zástupcu riaditeľa FSB Sergeja Smirnova, ktorý tento post zastával od roku 2003. Generál Smirnov sa už dlho nazýval „všemohúci“. Až do posledného dňa, keď zrazu vysvitlo, že odchádza do dôchodku kvôli dĺžke služby. Personálna zmena v osobitných službách by samozrejme nemala priamo súvisieť s tým, čo prezident povedal o verejných organizáciách. Nie, hovoríme o všeobecnom dojme: prístupy k politike sú čoraz tvrdšie, zodpovednosť exekútorov sa zvyšuje, kompromisy sa už neprijímajú.
