S400
Aktuality, Bezpečnosť,

Ďalšie prázdne sľuby: USA hrozia vylúčením Turecka z NATO po teste ruských systémov S400

 


USA, 29.október 2020 (AM) – Turci boli po nákupe Ruských S-400 vylúčení z programu F-35 (našťastie). Trvalo viac ako týždeň, kým americké úrady oficiálne zareagovali na testy týchto už tureckých protilietadlových systémov. Americká zdržanlivosť môže vychádzať z viacerých faktorov. Jedným z nich je zdržanlivosť prezidenta Trumpa, ktorý má aktuálne iné starosti keďže ďalšie voľby sú za dverami. Biely dom preto ukrýva možnú odpoveď pre Turecko, v ktorej budú zohľadnené výsledky volieb.

Pentagon sa rovnako zdržiava jednoznačných vyhlásení a všetko zostáva v zahmlenej pozícii. Je jasné, že S-400 nie je pre amerických vojnových štváčov nič dobré tiež z viacerých dôvodov (strata vplyvu, riziko odhalenia slabín US systémov a pod.). Preto sa dá predpokladať, že Turecko s napätím očakáva, kto zasadne do trónu v USA. Po voľbách sa totiž s najväčšou pravdepodobnosťou ukáže pozícia USA voči Turecku.

Hovorca Pentagónu konkrétne uviedol, že test tureckých S-400, ako aj ich uvedenie do prevádzky sú nezlučiteľné so štatútom spojenca USA, ako so štatútom člena NATO. Pentagón v zhode s administratívou prezidenta Trumpa, preto zjavne hrozí vylúčeniu z Ankary z NATO, ak by malo Turecko pretrvávať v túžbe uviesť systém do prevádzky bez ohľadu na sankcie, ktoré by mohli byť prijaté. Táto en-tá hrozba, má však malú šancu, že ju turecké orgány budú brať vážne. Dnes sa Turecko oveľa viac zaoberá túžbou javiť sa ako pilier Sunnitského islamu na Blízkom východe prostredníctvom svojho členstva v NATO.

Turecký prezident R. T. ERDOGAN

Prezident Erdogan, ktorý má problémy v prieskumoch popularity, hrá kartu opozície medzi islamom a západom a chce byť pilierom obnovy Osmanskej ríše. Turecký prezident R. T. Erdogan tiež pred týmito testami vyhlásil, že Turecko nemá dôvod žiadať od USA povolenie na testovanie ich vybavenia. Súčasná dynamika v Ankare je namierená, ako sa zdá, proti západným hodnotám a prezident označuje západný “démonkratický” svet ako “fašistický a kolonialistický západ”. Táto rétorika sa javí ako úspešná a preto Erdogan, aj napriek riziku straty dôvery z NATO bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať v tomto ťažení.

Erdogan sa zjavne pohráva s trpezlivosťou Washingtonu ako aj s Moskvou. S istotou si Erdogan neželá vylúčenie z NATO. Omnoho lepšie by bolo pre jeho kult osobnosti, keby sa tak rozhodol sám, že Turecko opustí NATO. To sa však nestane, aspoň zatiaľ sa o tom nehovorí. Možno ďalší nezdarený pokus o prevrat by ho dostatočne presvedčil. Turecko požaduje na medzinárodnej scéne svoju autonómiu, vďaka ktorej by mohlo uzatvárať samostatne zmluvy o spolupráci napríklad aj s Čínou čo sa týka projektu obnovenia hodvábnej cesty, ktorá by mohla prechádzať aj cez Turecko aj keď postoj Pekingu k moslimským menšinám nie je zrovna moc dobrý.

V prípade vylúčenia Turecka z NATO, by sa mohla celá aliancia rozpadnúť. Preto je Turecko v relatívnom kľude, ale veci sa môžu zmeniť, obzvlášť po voľbách. Ak zostane Trump prezident, Erdogan sa nedočká možnosti zmeny vzťahov s Washingtonom. Biden by však mohol zahrať na kartu tvrdého prístupu a to by pre Tureckéh prezidenta mohlo znamenať jeho politickú smrť. Ak by však Biden bol ochotný prehodnotiť celú situáciu a aby sa zapáčil svojim pánom, mohol by resetovať vzťahy s Ankarou a možno aj návrat k programu F-35.

Vieme, že Izrael má (podľa dohôd s Američanmi) ako jediný právo mať to najlepšie vybavenie v tej oblasti. Turecko je v silnej opozícii s nimi. Vieme, že po nedávnej normalizácii vzťahov s viacerými krajinami arabského sveta sa tieto dožadujú nákupu F-35. Washington však ponúkol možnosť horšej výbavy ako pre Izrael. Otázka znie, aké F-35 dostane Turecko, keďže vzťahy s Izraelom nie sú zrovna k obdivu. Vysoká politika robí zázraky. Stačí ak pastier potiahne opratu doľava, alebo doprava a poslušná hlava štátu zrazu všetko zmení.

Predovšetkým je nepravdepodobné, že vylúčenie Turecka z NATO bude ľahké, bez ohľadu na to, čo hovorí Pentagón. Stanovy Atlantickej aliancie tento scenár v skutočnosti neposkytujú. Na ich úpravu je však nevyhnutne potrebné jednomyseľné hlasovanie členov a Ankara by potom zablokovala hlasovanie Aliancie, pričom by mohla spôsobiť jej rozpad. V tomto sa javí varovanie prezidenta Macrona, keď len pred rokom hovoril o mozgovej mŕtvici NATO, ktoré vtedy tak veľmi šokovali Američanov a mnohých európskych spojencov. V tomto smere si Macron zaslúžil skutočne vyznamenanie, lebo trafil klinček po hlavičke. Jeho vtedajšie vyhlásenie mohlo byť niečo ako prorocké, akoby vedel o situácii, ktorá nastane v nasledujúcich týždňoch, či mesiacoch. A európske otáľanie medzi NATO a možnou spoločnou obranou Európy by preto mohlo časom vážne narušiť obranné kapacity celého kontinentu.

Historik Andrej Fursov: S Turkami je možné iba taktické spojenectvo

Andrej Iľjič Fursov (1951) – ruský historik, sociálny vedec, publicista, ktorý na Inštitúte dynamického konzervativizmu vedie Centrum metodiky a informácií, riaditeľ Centra rusistiky, Inštitútu pre základný a aplikovaný výskum, Moskovskej univerzity pre humanitné vedy, akademik Medzinárodnej akadémie vied (Innsbruck, Rakúsko) a stály člen izborského klubu sa vyjadril v rozhovore k otázke spolupráce Ruska a Turecka.

Tento týždeň ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko nikdy neidentifikovalo Turecko ako „ strategického spojenca“. Je podľa vás možné v dohľadnej budúcnosti strategické spojenectvo medzi Moskvou a Ankarou?

– Myslím si, že také spojenectvo je nemožné. Po prvé, vzhľadom na našu dlhú históriu. Najviac zo všetkého sme bojovali s Tureckom. A vzhľadom na skutočnosť, že boľševici vo svojej dobe podporovali Ataturka, išlo o čisto taktické spojenectvo. S Turkami je možné iba taktické spojenectvo. Nie preto, že sme dobrí, ale oni sú zlí, alebo naopak. Pretože podľa geopolitickej logiky sme sa s nimi stretli na Zakaukazsku, v Strednej Ázii a teraz na Blízkom východe.

Po druhé, vzhľadom na plány Britov a Američanov týkajúce sa Turecka je úplne zrejmé, že sa pripravuje ako baranidlo proti Rusku. Nie je náhodou, že posledné menovania v britských a amerických spravodajských službách sú tak či onak spojené s Tureckom. Napríklad Haspel, ktorý sa stal šéfom CIA, pracoval v Turecku, vie ich jazyk. Šéf MI-6 Richard Moore nie je zrovna priateľ, ale dobrý známy, Erdoganov kontakt. A také stretnutia nie sú náhodné.

Pripomínam, že keď sa kolektívny Západ rozhodol prelomiť socialistický tábor a ako slabý článok si vybral Poľsko, Brzezinski sa okamžite objavil ako Carterov poradca. A prirodzene začali sťahovať Walesu. Keď sa Američania rozhodli prelomiť Srbsko cez Kosovo, šéf CIA však nebol Albánec, ale osoba narodená v Albánsku v Tenete. A potom sa albánska mafia stala aktívnejšou. Preto sa dá predpokladať, že vystúpenie ľudí spájaných s Tureckom na čele dvoch anglosaských špeciálnych služieb naznačuje, že kolektívny Západ uskutoční ďalšie útoky proti Ruskej federácii pomocou Turecka. Bude skúšať z neho vytvoriť takého regionálneho vodcu. Po druhé, spojiť ho s projektom „novej Rzecz Pospolita“.

Je pravda, že tento projekt bieloruská situácia veľmi brzdí, pretože s takou „kosťou v krku“ ako Bielorusko bude veľmi ťažké vytvoriť veľkú novú Rzeczpospolitu.

Mimochodom, existuje aj „kosť v krku“, ktorá vytvára veľké Veľké Turecko. Určité anglo-americké elity takto nevnímajú Erdogana. Ale myslím si, že Erdoganovia prichádzajú a odchádzajú, ale anglo-americké projekty proti Rusku zostávajú. Je teda veľmi možné, že po súčasných udalostiach medzi Arménskom a Azerbajdžanom bude mať Ankara ďalšieho vodcu, ktorý bude hrať inak s USA a Britániou. Flexibilnejšie. V našej krajine, opakujem, je možné taktické spojenectvo s Tureckom, ale zdá sa, že čas na také spojenectvo uplynul, a čelíme viac či menej tvrdej konfrontácii s týmto „novým Tureckom“. V skutočnosti niečo také mäkko povedal Lavrov.

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov