Hromobitie v NATO: Uchmatne Grécko šesť stíhačiek F-35A, pôvodne vyrobených pre Turecko?
Grécko, 31.október 2020 (AM) – Grécka tlač dnes zverejňuje, že pri príležitosti návštevy amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea v Aténach by USA povolili predaj 20 kusov bojových stíhačiek F35A gréckym vzdušným silám, vrátane šiestich lietadiel, ktoré už boli vyrobené a pôvodne sa mali dodať tureckým silám pred vylúčením krajiny z programu F-35 po získaní systémov S400.
Týchto 6 lietadiel má vstúpiť do služby v roku 2021, spolu s prvými šiestimi Rafale dodanými Francúzskom, aby vytvorili špičku gréckych vzdušných síl, ale hlavne, aby mohli účinne s týmito strojmi preletieť aj cez tureckú protilietadlovú obranu S-400. Také je aspoň zbožné prianie všetkých tých, ktorí ešte veria, že F-35 bude schopné beztrestne lietať kde kade (leda tak lietať kde kade po opravovaniach a zháňaní peňazí na ich prevádzku). Už aj Irán disponuje technológiami na detekciu týchto “zázrakov”. Čím väčšia reklama, tým zbytočnejší výrobok je. Čím vyššie postavení lobujú za niečo, tým zbytočnejšie to je. Sleduj peniaze a uvidíš čo je za tým naozaj.
Toto prelomové vyhlásenie sprevádza séria rovnako dôležitých oznámení týkajúcich sa budúcich vojenských programov, najmä možnosti pre ďalšie 2 ponorky typu 214, ktoré by helénsku flotilu priviedli k 6tim ponorkám tohto typu, zatiaľ čo Ankara dokončuje konštrukciu prvého agregátu triedy Reis, odvodeného tiež z typu 214 nemeckého TKMS. Potvrdená je aj objednávka na 4 nové fregaty, ktorých model ešte nebol ohlásený. Okrem toho sa na 5 rokov predĺži obranné partnerstvo medzi Aténami a Washingtonom.
Tieto oznámenia si prirodzene zaslúžia potvrdenie, ale vychádzajú z gréckej špecializovanej tlače, menej citlivej na senzácie. Hodia sa však do dôveryhodného kontextu, pretože USA práve oznámili silné odvetné opatrenia proti Ankare ako odpoveď po testoch batérií S400 pred dvoma týždňami a tureckému nasadeniu v konflikte v Náhornom Karabachu napriek americkému, ruskému a francúzskemu tlaku na Baku a Jerevan, aby ho ukončili.
Ak by sa mali správy potvrdiť, znamenalo by to, že Atény, ktoré podľa svojich zvyklostí, si opäť želajú vyvážiť svoje vojenské akvizície medzi svojimi európskymi spojencami, v tomto prípade Francúzskom (Rafale), Nemeckom (typ 214) a možno aj Holandskom, ktorého spoločnosť DAMEN sa javí ako favorit pre stavbu 4. nových ľahkých fregát a USA s F35, ale aj s objednávkou 4. námorných vrtuľníkov MH-60R.
Financovanie týchto programov bude prirodzene problematické, pretože Grécko práve prešlo z veľmi zložitého hospodárskeho obdobia a rozpočtovú rovnováhu obnovilo až pred dvoma rokmi. Ale toto oznámenie bolo zverejnené hneď po tom, ako sa grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vrátil zo stretnutia v Bruseli. Je preto možné, že Európska únia povolila krajine použiť prostriedky ktoré dostalo Grécko na boj s COVID-19 na nákup nových vojenských technológii v zmysle zlepšiť obranu proti prípadným Tureckým excesom. Tu jasne vidíme ako sa supi rýchlo zletia ku koristi, tento krát k peniazom, pôvodne určeným na úplne čosi iné.
Je tiež dosť pravdepodobné, že Washington, tak ako to urobil Paríž v prípade Rafale, ponúkol, že časť dodaných lietadiel ponechá na svoje náklady, alebo ponúkne ekvivalentnú rozpočtovú kompenzáciu v rámci pomoci na modernizáciu európskych armád, ako to bolo v prípade modernizácie gréckych lietadiel F-16 na štandard Block70 + Viper, boli kompenzované na 40% priamou pomocou z Washingtonu.
Netreba si myslieť, že by Američania niečo len tak platili.
Bez ohľadu na to môže byť grécke letectvo prvým, ktoré súčasne nasadí americkú leteckú špičku a jej francúzsky náprotivok, ako to bolo v prípade Mirage 2000-5 a F16 C / D o 25 rokov skôr. Možno potom bude treba čo najlepšie využiť komplementárnosť oboch lietadiel, F35A pre jeho neviditeľnosť a batériu senzorov, Rafale pre jeho dolet, nosnosť a vlastné prostriedky detekcie. Jedna vec je istá, konkurencia medzi letkami F-16 a eskadrami MIRAGE(francúzske stíhačky), ktoré vytvorili čaro, ale aj účinnosť gréckych vzdušných síl za posledné dve desaťročia, bude pravdepodobne pokračovať s F-35 a Rafale.
Ak sa toto oznámenie potvrdí, ukončí sa tým nádej prezidenta Erdogana na ďalšie pripojenie k programu F35. Potom by sa mohlo obrátiť na ďalších alternatívnych partnerov, ako je Rusko alebo Čína, čo by znamenalo začiatok konca Turecka v NATO. Pre Ankaru bude potvrdenie týchto informácií vyznievať ako koniec tureckých nádejí, že sa bude môcť vrátiť k programu F35, aspoň pokiaľ bude na čele krajiny prezident Erdogan. Je pravdepodobné, že Turecko na toto oznámenie zareaguje ostro. Podľa niektorých analytikov, najpravdepodobnejšou reakciou bude uzavretie základne NATO v Incirlic pre americké a európske sily, keďže hlava štátu už niečím podobným hrozila. Je tiež pravdepodobné, že Ankara uloží embargo na dodávku programových častí F35, ktoré sa v Turecku stále vyrábajú, a to aj napriek tomu, že z programu odstúpili už pred rokom. Zdá sa, že Erdoganova administratíva zaviedla Turecko do kúta. Nezabúdajme však, že v politike nič nie je náhoda a preto sa nenechávajme unášať pocitom, že NATO dostali Turecko tam, alebo Rusi niekam inam. Všetko pochopíme neskôr, keď sa Turci budú musieť rozhodnúť s čím vykročia z kúta von.
Jedna vec je istá, prezident Erdogan môže mať v najbližších dňoch oveľa viac aktuálnych tém, ako je zverejnenie karikatúry vo francúzskych satirických novinách. Vzhľadom na to si možno opäť položiť otázku, či následky, ktoré sa dnes objavujú, nie sú súčasne ciele prezidenta Erdogana v snahe odísť z NATO so statusom obete a nie prostredníctvom jednostranného rozhodnutia, ktoré by pravdepodobne mohlo byť zle prijaté veľkou časťou tureckej verejnej mienky, ale najmä armády, ktorú Erdogan tak zúfalo potrebuje na svojej strane.
Ak príde k tomu, že Turecko zabuchne dvere NATO z vonku, zostane jeho veľká armáda na nejakú dobu voľná. Dlhodobo to však nebude možné a preto je dosť pravdepodobné, že sa pripojí k aliancii Rusko-Čína-Irán, kde Turecku bude ponechaný štatút svojprávneho partnera so svojimi prirodzenými povinnosťami voči koalícii. Ale nebude to už štatút mopslíka – debilka, aký majú ostatní v NATO, slepo participujúci na zločineckých akciách tejto “obrannej” organizácie.
NATO v ohrození: Turecko testovalo ruský raketový systém S-400
V októbri Turci úspešne testovali nadobudnuté systémy S-400. Asi už nikto nepresvedčí Erdogana, aby odstúpil od vzťahov s Ruskom. Ich systémy obracajú na ruby americké technológie a odhaľujú slabiny amerických vojenských technológii. Je pochopiteľné, že sa Washington stavia na zadné, pretože takto sa Turecko stane nezávislé v obrane. Prinajmenšom získajú možnosť porovnať vždy tú istú situáciu na nebi vďaka dvom nezávislým systémom. Jeden z nich je vysoko špičkový a dokáže vytvárať komunikačnú sieť medzi nimi a teda systém môže spolupracovať s iným, vzdialeným. To ten americký nedokáže v takej miere, ako to robí S-400.
Ankara, lepšie povedané prezident Erdogan prehlásil, že Turecko má záujem tieto systémy tiež vyrábať pod lokálnou faktúrou, prípadne aj tie úplne najnovšie S-500. Ako sa zachová v tejto otázke Moskva sa ešte nevie, aj keď rokovania určite prebehli. Žiadna strana k tejto otázke nevydala ešte informáciu. Dúfajme však, že turecká červená vlajka so svojou bielou hviezdou je signálom pre hamburger a privedie Tureckého prezidenta k rozumu a prejde radšej k boršču.
Ako sa dalo očakávať, po pohyboch pozorovaných v posledných dňoch v regióne Sinop na pobreží Čierneho mora a zverejnení oznámenia o zákaze všetkých letov v jeho blízkosti turecké sily použili 16. októbra ruský systém protivzdušnej obrany S-400 „Triumf“ odpálením striel proti cieľovým bezpilotným lietadlám typu Banshee.
Zábery ukazujúce odlet jednej z týchto rakiet boli vysielané prostredníctvom sociálnych sietí. Vláde blízka televízna stanica Haber 7 túto správu potvrdila, rovnako ako ďalšie turecké médiá a agentúra Reuters. Ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na vojenský zdroj spomenula streľbu troch rakiet. „Všetky úspešne zasiahli určené ciele,“ uviedla.
Turecko však už začalo testovať systém S-400 testovaním svojich radarov s F-16 patriacich k jeho letectvu už v novembri 2019.
„Je to znepokojujúce. Stále si veríme a stále hovoríme s Turkami, aby sme sa pokúsili nájsť cestu von. Nechcem ísť do toho, čo prezident môže a čo nemôže. Ale jasne sme vyjadrili tureckej vláde naše želanie, aby sa vzdialila od úplnej prevádzky“ S-400, potom zareagoval šéf americkej diplomacie Mike Pompeo.
Pre Washington je použitie takého ruského systému nezlučiteľné s implementáciou lietadiel F-35. Výsledkom bolo, že Turecko bolo vylúčené z tohto programu vedeného spoločnosťou Lockheed-Martin, hoci si objednalo 100 exemplárov tohto zariadenia a prvé kusy mu boli práve dodané v Spojených štátoch (lietadlá, pôvodne určené pre Turecko prepadnú v prospech Americkej armády).
Začiatkom tohto mesiaca počas návštevy Ankary generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opäť pripomenul tureckým predstaviteľom, že systém S 400 nebolo možné integrovať do systému leteckej a raketovej obrany Aliancie. Ale nič nezabralo. Rovnako ako hrozba sankcií zavedených Washingtonom v prípade aktivácie ruských systémov. Okrem toho, reakcia ministerstva zahraničia nenechala na seba dlho čakať.
USA vyjadrili tureckej vláde, že získanie ruských vojenských systémov, ako je S-400, je neprijateľné. Ak sa to potvrdí, potom dôrazne odsúdime vystrelenie testovacej rakety S-400, ktorá je nezlučiteľná s povinnosťami Turecka ako spojenca NATO a strategického partnera USA, reagoval Morgan Ortagus, hovorca ministerstva zahraničia. A varoval Ankaru pred potenciálne vážnymi následkami, ak Ankara prípadne ohrozí bezpečnosť vzťahov s Washingtonom.
Pripomíname, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už pohrozil Spojeným štátom, že im odoprú prístup na leteckú základňu Incirlik, kde sa nachádza depozit taktických jadrových bômb B61 poskytovaných NATO a uzavrú základňu v Kureciku, kde je umiestnený kľúčový radar pre protiraketový kordón Aliancie.
Adam Riečanský
